Šport (1943)
Podradené kategórie
Túra zo Slavca do Kružnej cez Plešiveckú planinu turistov osviežila
Napísal(a) M. Markušovský
Turistický prechod Plešiveckou planinou sme 8. apríla 2017 začali stúpaním na hranu planiny zo Slavca po žltej turistickej značke. Po odbočke na vyhliadku sme po planine pokračovali až k Farkašovej samote, kde bola prestávka na občerstvenie. Príroda sa už farbí na zeleno, v lese kvitnú kvety. Lúky sú však pokryté suchou nekosenou trávou bez kveteny. Po oddychu nasledoval zostup zvážnicou do Kružnej. Tu sme túru ukončili. Charakteristické aprílové počasie, slnko – zamračené – dážď,
Zlatý odznak SFZ si prevzal aj bývalý aktívny futbalista a funkcionár Ondrej Mladší z Revúckej Lehoty
Napísal(a) Ondrej Doboš
V hoteli Senec dňa 31. marca 2017 rokovali delegáti najvyššieho orgánu Slovenského futbalového zväzu. Po otvorení, schválení programu a voľbe funkcionárov konferencie boli Zlatým odznakom SFZ ocenení: Peter Dubovský (in memoriam), Miroslav Král, Jozef Kšiňan, Juraj Obložinský, Ladislav Petráš, Juraj Pilát a na Gemeri náš dobre známy Ondrej Mladší. Na ocenenie bol navrhnutý VsFZ, za dlhoročnú činnosť vo futbale a pri príležitosti jeho životného jubilea – 80 rokov.
MFK Rožňava v IV. lige na jar bez obdržaného gólu, Vlachovo po rokoch opustilo I. futbalovú triedu
Napísal(a) MG od
Na hornom Gemeri sa 2. apríla 2017 rozbehla aj futbalová súťaž - I. trieda majstrovstiev okresu. K štvrtoligistom Rožňavy a Krásnohorského Podhradia, z ktorých pomerne veľmi sľubne začali Rožňavčania, sa pridali aj V. ligové družstvá dospelých z nášho okresu, a to MFK Dobšiná a FK Gemerská Hôrka. Najmä rožňavskí futbalisti si v tohtoročných prvých troch majstrovských zápasoch počínali naozaj dobre. Trom svojim súperom vsietili 15 gólov a neinkasovali ani jeden.
Jarný prechod Silickou planinou prilákal turistov aj z Košíc, Jelšavy, Dobšinej a Popradu
Napísal(a) Martin Markušovský
Pekné slnečné počasie nalákalo na jarný prechod Silickou planinou 25. marca 2017 veľa turistov. Okrem turistov z blízkeho okolia sme privítali aj turistov z Košíc, Jelšavy, Dobšinej, Popradu... Bolo nás asi 200. Trasa prechodu viedla z Jablonovského sedla cez Rakaťu, kde bola prestávka na občerstvenie, až na Silicu, kde sme akciu ukončili. Niektorí turisti si ešte odbočili k Silickej ľadnici.
Prvý technický stupeň 8. kyu pre jedenásť mladých revúckych karatistov
Napísal(a) KK Revúca
V stredu 22. marca 2017 usporiadal Karate Klub Revúca pre svojich členov – začiatočníkov, ktorí trénujú od septembra minulého roka, skúšky technickej vyspelosti. Aj za účasti rodičov v hľadisku predviedli cvičenci predpísané techniky v rámci skúšobného poriadku. Najprv techniky vykonávané na mieste – údery, bloky, kopy a potom techniky vykonávané v postojoch a v pohybe, a na záver súborné cvičenia kata.
Pretekári Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca na Zimnej kalokagatii vybojovali štyri medaily
Napísal(a) Mgr. Andrea Tokárová
Zimná kalokagatia – olympiáda žiakov a mládeže sa konala 14. a 15. marca 2017 na Štrbskom Plese. Tohto roku to bol jej ôsmy ročník a to aj s medzinárodnou účasťou.
Klenotom podujatia bolo jeho slávnostné otvorenie, ktoré sa konalo so všetkými symbolmi olympizmu, v priestoroch amfiteátra na Štrbskom Plese. Olympijskú vlajku niesli športovci, reprezentanti v zimných športoch – Viera Klimková, Ján Klimko, Jozef Kovařík a Ľubomíra Iľanovská a Olympijský oheň zapálil
Na futbalových zápasoch sa stali i takéto anomálie
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Pri futbale sa stávajú všelijaké anomálie. Keďže o pár týždňov začnú majstrovské futbalové zápasy odvetných častí súťaží, pripomeňme si, čo všetko sa pri futbale v našom regióne stalo. Niektoré boli zaujímavé, ale aj úsmevné i možno na vážnejšie zamyslenie. Prostredníctvom spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika prinášame staršie anomálie a aj novšie, ktoré zažil sám ako hráč.
Všimli sme si posledných šesť rokov v prvej futbalovej triede v okrese Rožňava
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Od roku 2011, keď do prvej triedy ObFZ Rožňava postúpili štyri mužstvá z 2. triedy a jedno z baráže ubehlo už niekoľko rokov. Nastal čas zhodnotiť, akých bolo uplynulých šesť sezón v najvyššej okresnej súťaži. Túto tému si vybral náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik.
Lídri prvej futbalovej triedy odmietli postúpiť do vyššej súťaže a to hlavne z finančných dôvodov. Začalo to v roku 2008, keď Gemerská Poloma
Viac...
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava boli na návšteve v Slovenskom Komlóši
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľní hasiči z maďarského partnerského mesta Tótkomlós (Slovenský Komlóš) v sobotu 25. februára 2017 bilancovali uplynulý rok na výročnej členskej schôdzi. Tejto schôdze sa zúčastnili aj traja členovia Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava, ktorí sa stretli aj s dobrovoľnými hasičmi zo srbského Horgoša, rumunského Nadlaku a maďarského Tótkomlósa.
Výročná schôdza prebiehala podľa schváleného programu.
Úspešné zavŕšenie zimnej biatlonovej sezóny Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca
Napísal(a) Mgr. E. Molentová, Mgr. A. Tokárová
Druhá polovica zimnej biatlonovej sezóny bola pre Revúčanov Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM doslova nabitá. Počas druhej februárovej soboty prebiehalo v Osrblí III. kolo Viessmann pohára. V rýchlostnom preteku v kategórii 10 - 11 ročných žiakov vybojoval skvelé 2. miesto Markus Sklenárik. Na tretiu priečku so streľbou 3+0 siahla v kategórii 14 - 15 ročných žiačok naša najúpešnejšia klubová biatlonová nádej Ema Kapustová. Rovnako pekné 3. miesto získala v kategórii 10 - 11 ročných žiačok aj Alexandra Štempelová.
Zimný prechod Muránskou planinou s takmer tisíckou turistov
Napísal(a) Ing. Svetoslav Albíni
Tak, ako po iné roky, aj v sobotu 11. februára 2017 sa uskutočnil už takmer jubilejný 39. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou. Oproti minulému roku bolo nádherné slnečné počasie. Aj keď zima ukázala svoju pravú tvár, neodradila takmer tisíc turistov, ktorí si prišli vychutnať mrazivé, ale krásne slnečné počasie s modrou oblohou v takom krásnom prostredí, akým Národný park Muránska planina určite patrí. Ráno, už od siedmej hodiny, sa začali napĺňať pripravené autobusy z Revúcej
Na 18. ročníku WAKO, medzinárodného turnaja Slovak Open, získali Revúčania dve strieborné a štyri bronzové medaily
Napísal(a) Ľ. Bodor
V dňoch 25. a 26. februára 2017 sa uskutočnil v bratislavskej športovej hale Mladosť 18. ročník WAKO medzinárodného turnaja Slovak Open, Memoriál Ladislava DOKY Tótha.
V sobotu na siedmich tatami a v nedeľu v 2 ringoch a na 4 tatami bojovalo rekordných 868 štartujúcich z 90 klubov (Leon Revúca na 55. mieste), 12 krajín (AUT, BIH, CRO, CZE, GBR, HUN, ITA, POL, SLO, SRB, SVK, UKR). (Slovensko na 3. mieste.)

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-