Šport (1962)
Podradené kategórie
Starší futbaloví fanúškovia Kunovej Teplice si pamätajú na mužstvo, ktoré hralo aj v Kostarike
Napísal(a) Bc. Štefan Tomášik
Jednou z bášt futbalistov na hornom Gemeri bola aj Kunová Teplica. Ešte pred niekoľkými rokmi patrilo medzi obávané mužstvá a z histórie sa dozvedáme, že z medzinárodného hľadiska sa pýši kontaktmi nielen s niekoľkými mužstvami zo susedného Maďarska, ale uskutočnilo dokonca i zájazd do ďalekej Kostariky.
Sekretariát ObFZ
Žiadame všetky kluby o kontrolu správnosti údajov v systéme ISSF a ich následné doplnenie (vyplnené číslo účtu /IBAN/, Telefón, Email)
Zo zasadnutia ŠTK dňa 24.3.2016:
- ŠTK oznamuje odhlásenie mužstva TJ Papiereň Slavošovce z II. triedy OM ObFZ – dospelí dňom 24.3.2016. Výsledky podľa SP čl.108 TJ Papiereň Slavošovce budú anulované.
- ŠTK určuje, že dohrávka 14. kola II. Triedy OM ObFZ medzi mužstvami OTJ Honce a Baník Nižná Slaná sa odohrá v sobotu 26.3.2016 o 14:00 po vzájomnej dohode.
Krátke nahliadnutie do výsledkov futbalového klubu Slovmag Revúca v rokoch 2001-2002
Napísal(a) Bc. Štefan TomášikV Betliari je cieľom futbalistov posunúť sa z ôsmeho miesta vyššie
Napísal(a) Bc. Štefan TomášikRozhovor s hráčom Sokola Bohúňovo Adriánom Szaniszlóm: Na jar chceme získať viac bodov ako na jeseň
Napísal(a) Bc. Štefan Tomášik
Futbalové mužstvo FK Sokol Bohúňovo, ktoré hrá v I. triede okresu Rožňava, ukončilo uplynulý ročník na 5. mieste so ziskom 32 bodov, ale v ročníku 2015/2016 po jeseni zimuje až na 12. mieste, keď si na svoje konto pripísalo iba 10 bodov. S jedným z jeho hráčov Adriánom Szaniszlóm sa pred začiatkom jarnej časti súťaže porozprával Štefan Tomášik.
Tréner futbalistov Baníka Rožňavské Bystré Miloš Leng: V jarnej časti našim cieľom je udržať si pozíciu v strede tabuľky
Napísal(a) Štefan Tomášik
Mužstvu Baníka Rožňavské Bystré patrí po jesennej časti futbalovej I. triedy okresného majstrovstva piata priečka. Trénerom je Miloš Leng, s ktorým prinášame rozhovor o účinkovaní v jesennej časti I. triedy a príprave mužstva na jarnú časť.
1. Ako ste spokojní s umiestnením v tabuľke jesennej časti ?
Po jeseni sme na 5. mieste, ktoré podľa mňa odzrkadľuje našu výkonnosť.
Z Košíc si mladí revúcki karatisti odviezli 3 medaile bronzového lesku
Napísal(a) KK Revúca
Dejiskom druhého kola Slovenského pohára detí a žiakov v karate sa dňa 12. marca 2016 stala východoslovenská metropola Košice. V športovej hale SOŠ Železničné na Palackého ulici sa stretla veľká masa detí z celého Slovenska, spolu 368 pretekárov zo 46 klubov! Karate Klub Revúca na Slovenskom pohári reprezentovalo 6 pretekárov.
Vrcholom domácej biatlonovej sezóny boli už tradične majstrovstvá Slovenska v Národnom biatlonovom centre v Osrblí prvý marcový víkend. Teplé počasie poznačilo kvalitu tratí, ale vďaka úsiliu organizátorov sa preteky mohli uskutočniť bez obmedzení.
V sobotňajších rýchlostných pretekoch sa na ťažkej a hlbokej trati predstavili najprv žiaci. V najmladšej kategórii obsadil Samuel Siman
Z prípravných futbalových zápasov mužstiev z okresu Rožňava na jarnú časť
Napísal(a) Štefan Tomášik
Pomaly, ale isto sa blíži začiatok jarnej časti futbalových súťaží. Ale napríklad, MFK Rožňava už odohrala prvé jarné kolo v súťaži IV. liga - JUH, keď z Krompách si odniesla cenné tri body po výsledku 0:1. Neskôr sa začnú aj nižšie súťaže. Prinášame prehľad prípravných zápasov prostredníctvom nášho spolupracovníka Bc. Štefana
Gemerská Poloma má šancu vyhrať Gemerskú šachovú ligu
Napísal(a) Ondrej Bašták Ďurán
Družstvo šachistov Gemerskej Polomy dňa 12. marca 2016 privítalo v 5. kole účastníkov Gemerskej šachovej ligy na domácej pôde v tradičnej zostave: Róbert Szaszák, Ján Bacso, Ondrej Bašták Ďurán a Maxo Černický.
Piate kolo GŠL prinieslo nasledovné výsledky: G. Poloma zdolala Revúcu 9:7, Betliar vyhral nad Štítnikom B vysoko 14,5:1,5 a Šítnik A nad Kráľom ešte vo vyššom pomere 15,5:0,5.
































V Revúcej sa v sobotu 27.2.2016 uskutočnil 42. ročník Slovenského pohára v nohejbale mužov. V troch základných skupinách bojovalo celkove 12 družstiev z celého Slovenska.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.