
Pomôžme si (51)
MAS MALOHONT podporí budovanie cyklotrás, zastávok a parkovísk
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Na podporu budovania cyklotrás, zastávok a parkovísk má Miestna akčná skupina MALOHONT k dispozícii 430 000 eur. Jedná sa o dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré vyhlásila v júni 2021. Podmienky, ktoré je potrebné splniť pre získanie dotácie, predstavíme na informačnom dni v septembri.
Podpora budovania cyklotrás a doplnkovej infraštruktúry
Ide o výzvu MAS v rámci aktivity B1 Investície do cyklistických trás a súvisiacej podpornej infraštruktúry. O dotáciu vo výške od 10 000 do 100 000 eur môžu žiadať obce, mestá a mikroregióny, ale aj občianske organizácie. Finančná podpora môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov a 5 % musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Celkovo je na túto vyzvú vyčlenených 330 000 eur.
Národný projekt „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“
Napísal(a) Mgr. S. Škanderová
P O M O C O B E T I A M - Služby informačných kancelárií pre obete trestných činov nachádzajúcich sa na kontaktných bodoch v každom krajskom meste sú zamerané na päť cieľových skupín – obete z radov seniorov, obete násilných trestných činov, obete nenávistných trestných činov a extrémizmu, obete obchodovania s ľuďmi a obete z radov mládeže. Ich hlavou úlohou je poskytnutie základných informácií obetiam trestných činov a prípadné sprostredkovanie poskytovania služieb v troch vybraných oblastiach – sociálne a psychologické poradenstvo, právne usmernenie a podpora. S dotknutými cieľovými skupinami komunikuje 24 pracovníkov.
Kancelárie sú miestom konzultácií a poskytovania informácií, ale zároveň aj priestorom pre sieťovanie a koordináciu asistenčných systémov a inštitúcií. Obetiam trestných činov je tu k dispozícii koordinátor na regionálnej úrovni a dvaja asistenti koordinátora. Uvedení pracovníci na základe identifikovaných potrieb každého individuálneho prípadu zabezpečia obeti alebo potenciálnej obeti bezproblémový a promptný prístup k základným informáciám. Okrem komunikácie pracujú uvedení pracovníci aj v teréne a informujú autority činné v danom regióne.
Občianske združenie Sirkovanci a jeho Komunitný ovocný sad
Napísal(a) Ján Frák
Občianske združenie Sirkovanci s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2020 zrealizovalo projekt „Komunitný ovocný sad“.
Cieľom nového funkčného využitia pozemku v obci Sirk, okres Revúca, ku ktorému sme pristúpili aj na základe iniciatívy miestnych občanov, bolo vybudovanie funkčného komunitného sadu, tvoreného spektrom ovocných drevín. Zriadenie tohto sadu obohatilo obec o ďalšiu rehabilitovanú plochu a skrášlilo oblasť v strede obce, časť Humno, na mieste bývalej školskej záhrady, ktorá tu bola už v roku 1924. Sad rozšíril prirodzenú druhovú skladbu drevín o druhy, ktoré v obci vyhynuli. Kostru sadu tvoria jablone, ďalej sú zastúpené slivky, ringloty, čerešne, višne, hrušky, moruša a jarabina oskorušová. Založenie sadu, následná starostlivosť oň a najmä očakávaná úroda, by mali byť významnou spoločenskou a komunitnou udalosťou za účasti širokej verejnosti. Zároveň bude sad učebnou pomôckou pre žiakov Základnej školy v Sirku.

Mnohým ľuďom pripadá kreslenie bielou pastelkou nezmyselné – takúto kresbu predsa nikto nevidí! Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska však dokazuje, že aj ona zmysel má. Ide totiž o myslenú kresbu, do ktorej sa zapája stále viac a viac tých, ktorým nie je život nevidiacich a slabozrakých ľahostajný. Aj tento rok tak mohol každý z nás chytiť bielu pastelku a do celkového obrazu prispieť pár ťahmi. Verejná zbierka BIELA PASTELKA dáva NÁDEJ ĽUĎOM, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Osemnásty september bol hlavným zbierkovým dňom Bielej pastelky. Aj žiaci, učitelia a pracovníci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej dobrovoľne prispievali do pokladničky na podporu ľudí s ťažkým osudom. Okrem zbierania finančných príspevkov šírili naši dobrovoľníci informácie o živote nevidiacich.
V obci Dulovo rozdelili takmer tonu potravinových balíkov
Napísal(a) A. Gallisová
Holding ECO – INVESTMENT, a. s. patrí k prvým, ktorí začali s pomocou hneď po vypuknutí „koronakrízy.“ Na pomoc pre ohrozených vyčlenil 3 milióny EUR. Desiatky kamiónov s papierovou hygienou a ochrannými rúškami rozviezli už v prvých týždňoch do obcí a osád na Liptove, na Horehroní a na Spiši. Ďalšie dodávky odišli do škôl a nemocníc krajských a okresných miest. V týchto dňoch vyčlenil ďalšie financie na potravinovú pomoc pre najchudobnejšie obce a osady na Gemeri.
„Nikdy si nekladiem otázku či pomôcť alebo nie. Som presvedčený, že pomáhať je morálnou povinnosťou úspešných ľudí a je morálnou povinnosťou úspešných spoločností pomáhať komunite, v ktorej pôsobia. Sociálna pomoc je súčasť našej firemnej kultúry už viac ako dvadsať rokov. Samozrejme, prioritne pomáhame v regiónoch, kde pôsobia naše fabriky.
Spolupatričnosť je to, čo teraz azda najviac človek potrebuje a medzi občanmi Revúcej si určite našla svoje miesto
Napísal(a) Revucke listy
Príkladov vzájomnej spolupráce a pomoci v čase pandémie, ktorá v súčasnosti šarapatí nielen v našom Gemeri, ale v celom svete, máme pomerne dosť. Medzi ne patrí i šitie rúšok pre spoluobčanov na dedinách, či v mestách. Tentoraz sme našli príklad takejto pomoci v okresnom mesta Revúca, o ktorom informujú Revúcke listy online. Vďaka nej mesto Revúca rozdalo ďalších 1000 rúšok. Rúška, ktoré boli prioritne rozdistribuované seniorom v zariadení opatrovateľskej služby Cilka, opatrovateľkám v teréne, príslušníkom Mestskej polície, hasičom, záchranárom, seniorom občianskych združení, sa začali šiť začiatkom marca vďaka zamestnancom a dobrovoľníkom Mestského kultúrneho strediska v Revúcej.
Postupne sa pridávali dobrovoľníci, ktorí neustále pomáhajú zvládnuť tieto dni stovkám občanom a ktorých solidarita nepozná hranice.

Momentálne sa podstatná časť bežných aktivít detí presunula do online prostredia. Škola, hry, divadelné predstavenia, čítanie rozprávok a množstvo ďalších aktivít, ktoré im a aj rodičom pomáhajú zmysluplne naplniť deň v neštandardnom režime. Všetci sme sa zrazu ocitli v situácii, kedy oveľa viac ako bežne využívame digitálne technológie a online priestor. Uľahčujú nám čo môžu, ale stále platí, že ich bezpečné a zmysluplné používanie by aj teraz malo ostať prioritou.
Otázka na rodičov - naozaj viete, ako vaše deti využívajú počas karantény digitálne technológie? Ako trávia čas v online priestore? Je asi úplne normálne, že v súčasnom režime im dovolíte tráviť pri počítači, tablete či telefóne viac času ako obyčajne. Možno práve preto je teda teraz ešte viac opodstatnené zaujímať sa, čo im tento čas vypĺňa. Orange dlhodobo upozorňuje na riziká digitálnych technológií a apeluje na rodičov, aby ich svoje deti naučili používať bezpečne a zodpovedne.
Nadácia Orange presúva svoju podporu na pomoc súvisiacu so šírením vírusu COVID-19
Napísal(a) Ondrej Doboš
Snáď každý človek v tieto dni vníma potrebu spojiť sa a pomáhať si. Zabehnuté sa mení na aktuálne a akákoľvek forma pomoci je tým najcennejším, čo si môžeme priať. Nadácia Orange citlivo vníma mimoriadnu situáciu súvisiacu so šírením vírusu COVID-19 a reaguje zriadením špeciálneho Fondu pomoci. Svoju podporu tak smeruje najmä k zmierneniu celospoločenských dôsledkov, ktoré so sebou aktuálna situácia prináša.
Nadácia Orange sa rozhodla pozastaviť plánované grantové programy a svoju pomoc zacieliť výhradne na aktuálnu situáciu spôsobenú šírením vírusu COVID-19.
Podpora podnikateľov v cestovnom ruchu a v súvisiacich činnostiach
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Nové alebo vylepšené služby pre návštevníkov, alebo výrobky a služby spojené s regionálnou produkciou – to je hlavné zameranie podporovaných aktivít v rámci aktuálne vyhlásenej výzvy na predkladanie projektov, ktorá je určená pre mikro, malé a stredné podniky v cestovnom ruchu a v súvisiacich odvetviach na území okresov Rimavská Sobota a Lučenec.
Základné informácie o výzve:
- oficiálny názov výzvy: Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zameraná na podporu MSP v rámci endogénneho potenciálu rozvoja cestovného ruchu vo vybraných regiónoch Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v rámci Iniciatívy EK catching-up regions
Hlasujme za projekt Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku
Napísal(a) Ondrej Doboš
Po minuloročnom úspechu v ankete Gesto pre mesto od Raiffeisen banky kedy občianske združenie Skryté Poklady Slovenska opravilo banícku kaplnku v Železníku, sa aj tento rok v rovnakej ankete uchádza o čo najviac hlasov s projektom Revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku.
Banícke jazierko v Železníku je krásnou oázou pokoja a ticha. Ponúka jedinečnú možnosť na relax či športové vyžitie. Priestor je potrebné upraviť a vyčistiť. Spolu s obcou Sirk a ďalšími dobrovoľníkmi by tu občianske združenie chcelo umiestniť lavičky, mostík na hrádzi či infotabuľu o faune a flóre v okolí. Okolo celého jazierka chcú tiež vybudovať chodníček pre pohodlnú prechádzku či šport.
Viac...
Najaktívnejšie školy Orange odmení „zelenou“ výhrou
Napísal(a) B. Oberučová
Všetci máme veľkú moc, všetci máme veľkú zodpovednosť. A keď sa spojíme, dokážeme neskutočne „zelené“ skutky. Preto sa ku dlhodobej ekologickej iniciatíve Orangeu v zbere nepotrebných mobilov pridávajú žiaci materských, základných a stredných škôl, ktorým budúcnosť našej planéty a životné prostredie nie sú ľahostajné. Vďaka motivačnej aktivite spoločnosti ASEKOL SK tak podporia 22. zbernú kampaň starých mobilov aj slovenské školy.
Každý starý alebo nepotrebný mobil obsahuje množstvo znovu využiteľných materiálov. To, čo z nepotrebných zariadení šetrnou recykláciou získame, už nemusíme ťažiť z prírody. Takže čím viac mobilov sa „zrecykluje“, tým menej budeme ničiť našu planétu.
Spolu vyzbierali už viac ako 330 000 nepotrebných zariadení
Napísal(a) Barbara Oberučová
Staré mobilné telefóny nepatria do smetného koša. To je posolstvo, ktoré Orange už roky adresuje svojim zákazníkom prostredníctvom dlhodobej iniciatívy zbierania nepotrebných zariadení. Myslieť ekologicky, správať sa zodpovedne voči životnému prostrediu a podporiť dobrú vec – to sú podstatné pozitíva vyše dvadsiatich zberných kampaní, ktoré doteraz zrealizoval. Počas nich vyzbieral už viac ako 330 000 starých mobilov. Iniciatíva Darujme starým mobilom nový život pokračuje už svojou 22. zbernou kampaňou.
Často sa stáva, že s kúpou nového, modernejšieho telefónu zabudneme na ten starý a končí zabudnutý v zásuvke, v horšom prípade v odpadkovom koši.
Matematika vianočných údenín, ktorá vás prekvapí
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Určite aj Vašu poštovú schránku kŕmia všetky možné aj nemožné akciové letáky a ponuky od renomovaných, ale aj menej známych obchodných reťazcov. Ich počet sa s blížiacimi vianočnými sviatkami zvyšuje a tí z Vás, ktorí cestou od poštovej schránky ku smetnému košu ešte stihnú aj čo-to prelistovať, si určite všimli, že na prvých stranách ponúk predajcov potravín sa nás pokúšajú zaujať v tomto predvianočnom čase najmä údené mäsá. Na fotografiách vyzerajú všetky úžasne, v obchode je to už o niečo horšie a po rozbalení doma to už býva priam hotová katastrofa. Z vrecúška najskôr vylejete za pohár akejsi čudnej vody a údené mäso, ktoré medzitým akosi stratilo tú správnu farbu, pripomína skôr kus plastu ako chutnú údeninu.
Medzisektorový projekt PlaNET SOEN z dielne Agentúry pre rozvoj Gemera získal ocenenie
Napísal(a) Ondrej Doboš
Už to budú takmer 4 roky, čo v našom regióne implementujeme odvážny projekt PlaNET SOEN, ktorý pod záštitou prezidenta SR začal sériou "TED" konferencií plných zaujímavých speakrov v roku 2016 v Revúcej a v Rimavskej Sobote pre samosprávy, školy, podnikateľov a hlavne mladých ľudí. Pokračoval vzdelávaním mladých ľudí v oblasti prípravy projektov a mentoringom a stážami v spolupráci s úžasnými podnikateľmi z regiónu Gemer-Malohont a Banskej Bystrice. Dnes tento projekt nadobudol väčších rozmerov a implementuje sa v 4 krajinách EU. Posúvame naše know-how za hranice nielen nášho kraja, ale aj štátu.
Ján Garan Krišťák – 90. výročie narodenia
2. február - Ján Garan Krišťák (2. 2. 1933 Rejdová – 18. 7. 2008 Rožňava) – pedagóg, folklorista.
Do školy chodil v Dobšinej, potom študoval slovenčinu v Bratislave. V rokoch 1953-1957 učil na ZŠ v Rejdovej, kde založil folklórnu skupinu Hora (dnes Hôra) a bol jej prvým vedúcim. 8 rokov pôsobil ako riaditeľ ZŠ v Rožňavskom Bystrom. Od roku 1967 pracoval ako zástupca riaditeľa školy opäť v Rejdovej. Zároveň viedol osvetovú besedu, obnovil činnosť súboru Hôra, ktorá dala impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol vedúcim kina. Od roku 1975 učil v ZŠ v Dobšinej. Stál pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej, v ktorom pôsobil ako umelecký a organizačný vedúci do roku 1998. Patrí medzi známych nositeľov tradícií na hornom Gemeri. So svojimi folkloristami absolvoval stovky vystúpení po celej Československej republike aj v zahraničí. Miloval a horlivo propagoval horno-gemerský folklór a túto svoju lásku vštepoval aj mládeži, s ktorou pracoval. -MM-
Ján Fabián – 5. výročie úmrtia
2. február - Ján Fabián (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg.
Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor a neskôr dekan Baníckej fakulty – University of Zambia. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii 1997 a v Rumunsku 2001. Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí. Napísal 6 odborných kníh (napr. Mechanizácia lomov, Systémové inžinierstvo v baníctve a geológii, Aplikácia výpočtovej techniky v baníctve a i.), mnoho odborných článkov, výskumných správ, patentov, súdnoznaleckých posudkov a projektov pre modelovanie ložísk nerastných surovín, hlbinné a povrchové baníctvo, využitie strojov v lomoch, rozpojovacie a trhacie práce, využívanie surovinovej základne a i. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznameniami. -MM-
Bohuš Nosák-Nezabudov – 205. výročie narodenia
3. február - Bohuš Nosák-Nezabudov (3.2.1818 Tisovec – 5.4.1877 Sabinov) – básnik, novinár a prekladateľ.
Základné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote, študoval na ev. gymnáziu v Dobšinej a v Levoči, od r. 1838 teológiu na ev. lýceu v Bratislave, kde patril k najaktívnejším členom Slovanského ústavu. Pôsobil ako kaplán na fare u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V r. 1843-44 sa liečil u rodičov v Čiernej Lehote a Chyžnom. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a v Muráni. Aktívne sa zapájal do národného a verejného života, venoval sa národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady, v prozaickej tvorbe sa venoval najmä cestopisnému žánru. V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal predovšetkým z nemčiny, ruštiny a angličtiny. -MM-
Samuel Tomášik – 210. výročie narodenia
8. február - Samuel Tomášik (8.2.1813 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 10.9.1887 Chyžné) – spisovateľ, historik, ev. farár.
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V jeho prozaickej a básnickej tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, etickým, či ponáškam na ľudovú tvorbu. Priestorovo umiestňuje svoje diela do gemerského regiónu (poviedky Bašovci na Muránskom zámku, Sečovci, veľmoži gemerskí, Vešelínovo dobytie Muráňa a i.). Jeho básne sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli (Hej, Slováci, Kolo Tatier čierňava, Hej, pod Kriváňom, Ja som bača veľmi starý). V r. 1872 napísal faktografická prózu k dejinám Gemera – Pamätnosti gemersko-malohotské, v r. 1883 dejiny hradu Muráň. V r. 1997 mu v Chyžnom slávnostne otvorili pamätnú izbu. -MM-
Alexander Müller – 155. výročie narodenia
9. február - Alexander Müller (9.2.1868 Novo Mesto, Slovinsko (vtedy Rudolfswerth) –9.10.1950 Rožňava) – banský inžinier.
Po ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Hodruši, Badíne pri Zvolene, ako vedúci banského úseku v závode Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Rákošskej Bani, potom na jej riaditeľstve v Ózde. V rokoch 1919 – 1939 bol riaditeľom baní v Rožňave, kde významnou mierou prispel k vybudovaniu závodu a k jeho technickéu rozvoju a modernizácii. Zorganizoval rozsiahly geologicko-ložiskový výskum a geologické mapovanie Spišsko-gemerského rudohoria. Vypracoval i popisnú, technickú a fotografickú dokumentáciou niektorých výrobných prevádzok, zúčastnil na riešení všetkých závažných otázok slovenského baníctva a na jeho rozvoji. Autor projektu Baníckeho múzea v Rožňave, zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj, venoval mu časť svojej veľkej mineralogickej zbierky. Člen výboru Slovenského banského revíru v Bratislave. -MM-
Pavel Šramko – 280. výročie narodenia
13. február - Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec) – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník.
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky – liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom, napísal oslavnú báseň Běh života..., v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Báseň Pamětný sloup..., v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy Jozefa II. a jeho trojdielny grécko-slovenský slovník ostali v rukopise. -MM-
Eduard Lengyel-Rheinfuss – 150. výročie narodenia
23. február - Eduard Lengyel-Rheinfuss (Reinfuss) (23.2.1873 Bôrka – 11.11.1942 Budapešť) – maliar, výtvarný pedagóg.
Maliarstvo študoval v Budapešti, Mníchove a v Paríži. V rokoch 1910 – 1920 pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Košiciach, potom v Budapešti. Inšpiroval sa kuruckými vojnami, maľoval obrazy s námetom koní, jazdcov – husárov a sedliakov, portrétoval dejateľov, maľoval rustikálne námety a žánrové výjavy z dedinského života. Jeho tvorba bola značne početná. MM-
Dionýz Andráši – 110. výročie úmrtia
23. február - Dionýz Andráši (Andrássy) – (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie – 23.2.1913 Palermo) – majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén.
Študoval súkromne, potom člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný (maľoval žánrové štúdie a tvoril voľné grafiky), obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Od tohto obdobia hrad slúžil ako rodové súkromné múzeum. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku, v r. 1909 zaviedol elekrinu do celého Krásnohorského Podhradia. Po smrti manželky dal v r. 1904 vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1908 –- 1909 sa zaslúžil o výstavbu unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. MM-
Ondrej Hronec – 85. výročie narodenia
24. február - Ondrej Hronec (24.2.1938 Gočovo) – vedec a pedagóg v oblasti ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia, publicista a scenárista.
Pôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Mnoho vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov svedčí o jeho erudovanosti a robí ho známym nielen doma, ale aj vo svete. Prispieva do vedeckých, odborných, populárnych, literárnych a náboženských časopisov. Samostatne a v spoluautorstve vydal viac ako desať odborných publikácií, známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Ako publicista a scenárista sa zaoberá históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom viacerých kníh o spoločenskom živote a dejinách rodného Gočova, je autorom rozhlasových literárnych a dramatických pásiem a relácií, napísal tiež viacero televíznych scenárov. Založil Občianske združenie pre zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom. Významná je jeho spoluprácaca s viacerými zahraničnými odbornými inštitúciami a akadémiami vied, v ktorých zastáva rôzne funkcie. Je nositeľom medaily sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma i v zahraničí. - MM-
Eduard Putra – 140. výročie narodenia
25. február - Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, v roku 1903 sa zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole Simona Hollósyho. V rokoch 1908 – 1915 žil v Rimavskej Sobore. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal mnoho štúdií žien i mužov, viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemerskom-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.. - MM-
Mišo Vdovčík – 220. výročie narodenia
28. február - Mišo Vdovčík (Michal Vdovec, Dovec) (28.2.1803 Henckovce – 28.12.1832 Nižná Slaná) – ľudový hrdina, zbojník.
Pastier, neskôr honelník a valach na Andrášiovskom salaši v Henckovciach, v r. 1815 pravdepodobne sluha pri koňoch v protinapoleonovských vojnách. Zbehol z vojska a od roku 1820 zbojníčil v oblasti Gemera (Rožňava, Dobšiná, Plešivec), Spiša a v Poľsku, za čo bol viackrát väznený. V decembri 1832 bol v Kobeliarove chytený a v Plešivci odsúdený na smrť. Jeden z posledných legendárnych zbojníkov, ktorého obraz sa stal súčasťou ľudových tradícií, najmä v Gemeri a Malohonte. Ľudová tradícia ho pozná ako hrdinu, bojovníka proti vrchnosti. Ľudové piesne a rozprávky o ňom zozbierala Viera Gašparíková a so štúdiou vydala v knihe Zbojník Michal Vdovec v histórii a folklóre gemerského ľudu (1964) a Zbojník Mišo Vdovčík (1966). Dostal sa aj do knihy Ivana Szaba Osudy slávnych zbojníkov (2004). Písal o ňom aj gemerský regionalista Ján Miklóšik.. - MM-