Seniori (269)
Čo mnohí na Dňoch mesta Rožňava nevideli, ani nepočuli...
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
Ešte pred slávnostným otvorením Dní mesta Rožňava sa v priestoroch Radnice konala prehliadka speváckych súborov seniorov z nášho okresu pod záštitou OO Jednoty dôchodcov Slovenska. Prehliadky sa zúčastnilo osem seniorských speváckych súborov – z Pače, Vyšnej Slanej, Gemerskej Polomy, Rudnej, Úsmevu Rožňava, Krásnohorskej Dlhej Lúky, Čiernej Lehoty a Dobšinej. Niektoré vystúpenia boli aj s hudobným doprovodom, a taktiež zazneli prekrásne básne o našom Gemeri. Divácka účasť bola tiež celkom slušná. Na záver prehliadky prišiel aj primátor mesta so svojimi zástupcami.
V dňoch 3. - 5. augusta 2017 sa pod záštitou predsedu VÚC p. Trebuľu, primátora Košíc a poslanca NR SR Richarda Rašiho, starostu mestskej časti Košice - Juh Jaroslava Hlinku, konali Mestské športové hry seniorov za účasti družstiev: SDČR pod vedením jej predsedu Oldřicha Pospíšila a seniori z Maďarska. Prišli aj seniori Žilinského kraja a domáci zástupcovia z 8. okresov Košického kraja. Po slávnostnom ceremoniáli a príhovore hostí sa športové hry začali.
Seniori zo ZO JDS horného Gemera združení v R-4-ke pokračujú v aktivitách
Napísal(a) LF
V piatok 14.07.2017 sa podľa plánu práce R-4 stretnutie členov ZO JDS tohto združenia uskutočnilo v Rakovnici, pre zmenu na futbalovom ihrisku. Po privítaní účastníkov stretnutia na čele so svojimi predsedami zo ZO JDS z Rudnej, Rožňavského Bystrého, Honiec a Rakovnice, sa slova ujal Ing. Viliam Koltáš, ktorý vyberá trate v lokalite obce pre našich seniorov. Tento rok zvolil dve trasy, a to:
Najmä dnešní seniori si pri čítaní tohto príspevku zaiste spomenú na svoje mladé roky strávané s ich obľúbeným a u niektorých aj tajomným spoločníkom, ktorý nazývali jednoducho PAMÄTNÍČEK. Mali ho väčšinou dievčatá, ale vlastnili ho aj poniektorí mládenci. Svoj pamätník mala a v príspevku si naň zaspomínala aj pani Ružena Svoreňová z Muráňa. S jeho obsahom sa podelila s čitateľmi Muránskych novín. Koncom júna, na deň Petra a Pavla, oslávila svoje krásne životné jubileum.
Zážitky košických a žilinských seniorov zo 4. Medzinárodných športových hier seniorov vo Frýdku-Místku
Napísal(a) Alojzia Daňová, Ladislav Fabian
Za zvuku tónov českej, slovenskej a poľskej hymny, za krásneho počasia, sa koncom júla uskutočnili 4. Medzinárodné športové hry dôchodcov vo Frýdku-Místku. Konali sa za účasti predsedu Svazu důchodců ČR Ing. Oldřicha Pospíšila, predsedníčky Krajskej organizácie Moravsko-sliezskeho kraja Zlatušky Paršovej, popredných predstaviteľov kraja, mesta, a viac ako stovky súťažiacich seniorov.
Seniori z rožňavského okresu a Košíc dovolenkovali v chorvátskom Pakoštane
Napísal(a) Ing. Anna Gubišová
Už po tretíkrát po sebe sa predsedovi Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS) z rožňavského okresu - pánovi Mgr. Ladislavovi Fábianovi podarilo zorganizovať pre svojich členov v posledný júnový týždeň 10-dňový pobyt v Chorvátsku. Predtým členovia JDS dvakrát navštívili mestečko Crikvenica s pobytom v rozkošnom penzióniku na brehu mora, s ranným aerobikom, masážami, chorvátskym aj slovenským večerom. Fakultatívne navštívili čarovné Plitvické jazerá a plavili sa aj na blízke ostrovy, kde absolvovali ochutnávku vín
"LEHVATKA" privítala účastníkov 17. okresného turistického zrazu seniorov revúckeho okresu
Napísal(a) Mgr. Margita Mladšia
Za krásneho slnečného rána prichádzali v utorok 27. júna 2017 do obce Revúcka Lehota seniori okresu Revuca. Osobitné autobusy i osobné autá prichádzali od Tornale až po Muránsku Lehotu. Veselé tóny diskotékára, ale i milé slová pána starostu obce a predsedníčky ZO JDS otvorenou náručou vítali na dvore kultúrneho domu všetkých 278 účastníkov. 17. OKRESNÝ TURISTICKÝ ZRAZ SENIOROV OKRESU REVÚCA oficiálne otvorila Mgr. Zuzana Homoliaková, predsedníčka OO JDS.
V. OKRESNÉ OLYMPIJSKÉ ŠPORTOVÉ HRY SENIOROV V REVÚCEJ PODNIETILI K AKTIVITE
Napísal(a) Zuzana Homoliaková
Seniori z celého okresu Revúca sa zišli 7. júna 2017 na V. OOŠHS v športovom areáli ZŠ Komenského v Revúcej, aby si zmerali sily v 8 športových disciplínach a v troch vekových kategóriách. Muži súťažili v behu na 60 m a 200 m, v hode granátom na cieľ a do diaľky, vo vrhu guľou, v stolnom tenise a v streľbe zo vzduchovky. Ženy súťažili v behu na 50 m a 100 m, v hode granátom na cieľ, v hode váľkom do diaľky, vo vrhu guľou, v stolnom tenise a v streľbe zo vzduchovky. Na súťaženie nastúpilo 136 športovcov zo 16 ZO JDS okresu, ďalší členovia ZO JDS a pozvaní hostia v počte 57.
Na 8. Športových hrách seniorov rožňavského okresu vyskúšali sedem vlastností: spontánnosť, pohyb, spoločnosť, zápas, poriadok, ľahkosť a príjemný cieľ
Napísal(a) L. Fábian
Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rožňave zorganizovala na futbalovom ihrisku vo Vyšnej Slanej 16. júna 2017 Ôsmy ročník športových hier pod heslom "Život, radosť, nádej, krása i slasť". Na podujatí sme mohli vidieť seniorov športovať v 20 družstvách a hostí: predsedu KO JDS Košice p. Jána Matúška, riaditeľku ÚPSVaR v Rožňave p. Mgr. Moniku Šeďovú, primátora Rožňavy pána Pavla Burdigu a zástupcu primátora Dionýza Keménya, starostku obce Rejdová p. Mgr. Slávku Krišťákovú, zástupcov
Seniori zo 4 R súťažili na multifunkčnom ihrisku v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Ing. Tibor Barna
Za účasti starostiek obcí z Rožňavského Bystrého Želky Gonosovej a Honiec Moniky Paličkovej sa dňa 2.6.2017 o 14 hod. uskutočnil športový deň R na multifunčnom ihrisku v Rožňavskom Bystrom. Svojou účasťou podujatie ďalej podporili: podpredseda KO JDS Košice a predsedu OO JDS a ZO JDS Rakovnica Mgr. Ladislav Fabian, predsedovia ZO JDS z Rudnej Irenka Tokárová, z Honiec Ján Vápeník a Ing. Tibor Barna z Rožňavského Bystrého a vyše 90 účastníkov z jednotlivých ZO.
Viac...
Seniori rožňavského okresu s veľkým nadšením dokázali v Rudnej zdolať turistické trasy
Napísal(a) Ružena Fulekyová
OO JDS Rožňava v spolupráci so ZO JDS Rudná zorganizovala dňa 23. mája 2017 v malebnej dedinke pod vrchom Turecká okresnú seniorskú turistiku za prítomnosti 178 seniorov zo ZO JDS rožňavského okresu.
Po privítaní účastníkov predsedníčkou ZO JDS Rudná pani Irenkou Tokárovou a po zaspievaní piesne "Zahučali hory" pozdravil turistickú skupinu starosta obce pán Július Kerekeš. Predseda OO JDS Rožňava pán Mgr. Ladislav Fabian otvoriil akciu
Revúcki seniori sa zúčastnili turistickej vychádzky do oddychovej zóny nad Muránskou Zdychavou
Napísal(a) Gejza Fabian
Dňa 17. mája 2017 členovia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Revúcej sa zúčastnili turistickej vychádzky do oddychovej zóny nad Muránskou Zdychavou. Turistickej vychádzky sa zúčastnilo vyše 50 našich členov za prekrásneho jarného počasia. Pekne vybudovaná oddychová zóna sa nám páčila. Mali sme k dispozícii lavičky, stoly, altánky, murovaný krb a ďalšie ohniská v prekrásnom horskom prostredí. Pre deti sú tu vybudované preliezky, hojdačka a šmykľavky.
Prvý ročník v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby v Revúcej pod názvom Seniori recitujú
Napísal(a) Zuzana Homoliaková
Prvý ročník v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby v Revúcej pod názvom Seniori recitujú, ktorý sa uskutočnil 4. mája 2017 v priestoroch ALFY v MsKS, otvorila predsedníčka OO JDS Zuzana Homoliaková slovami: "Podujatie „Seniori recitujú“ je pre nás všetkých plné očakávania a pre našich seniorov – prednášateľov aj prvým vystúpením na takomto podujatí. I. ročník Seniori recitujú, je však o to slávnostnejší, že sa koná v roku 155. výročia založenia Prvého slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej
"Ukáž, čo vieš a nauč nás“ - so seniormi v Revúcej
Napísal(a) Zuzana Homoliaková
Revúca - mesto 1. Slovenského evanjelického gymnázia, ktoré v tomto roku 15. septembra oslávi 155. výročie svojho založenia, bolo hostiteľom 4. ročníka kultúrno-tvorivej akcie „Ukáž, čo vieš a nauč nás“, ktorej sa zúčastnili seniori z okresu Revúca. V DOME KULTÚRY MsKS v Revúcej sa zišlo 246 seniorov, hostí a účinkujúcich v kultúrnom programe dňa 5.4.2017.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).