Seniori (266)
Po štyroch rokoch volebného obdobia v ZO JDS Revúcka Lehota sa dňa 25. marca 2026 uskutočnila hodnotiaca členská schôdza, ktorej sa zúčastnilo 87 % členov, ktorí prácu za obdobie rokov 2022 – 2025 hodnotili veľmi kladne. Ako hostia prijali pozvanie pani starostka obce Revúcka Lehota Lucia Benediktyová a zástupcovia OO JDS Revúca. Predsedníčka ZO chronologicky hodnotila všetky aktivity, menovite poďakovala členom, ktorí reprezentovali ZO na športových či iných podujatiach. Poďakovala tiež za výbornú spoluprácu s Obecným úradom obce, OO JDS Revúca a OZ Lehvačen. Za krásnu výzdobu poďakovala p. Marte Žiakovej, p. Evke Šeševičkovej, ml. a p. Ulinke Barišovej.
Ďakovným listom a kvietkom poďakovala 5 členom výboru, ktorí sa pre svoj vek rozhodli v ďalšom období nekandidovať: panie Lídia Gažúrová, Magdaléna Kučeráková, Elena Balciarová, Darina Šmídtová a pán Viliam Machava.
Pod názvom "Ukáž čo vieš a nauč nás…" sa uskutočnila 13. marca 2026 prvá okresná akcia dôchodcov v revúckom okrese. Zišla sa ich plná sála v Kultúrnom dome v Mokrej Lúke, aby sa pokochali v krásnych výrobkoch. Tvorcovia sa právom pochválili svojimi výrobkami, inšpirovali a niečo aj naučili. Možno ešte väčšou radosťou pre mnohých seniorov bolo milé stretnutie so svojimi známymi a priateľmi, s ktorými sa porozprávali o svojom súčasnom živote. Atmosféra bola veľmi dobrá. Zo Základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku z našej obce Revúcka Lehota sa zúčastnilo celkom 14 členov. Veľmi pekné výrobky vystavovali panie: Mária Huťanová, Anna Sitárová, Iveta Pavláková, Eva Šeševičková a Marta Žiaková.
Poďakovanie patrí vystavovateľkám i organizátorom.
Čierna Lehota v znamení osláv MDŽ a hodnotenia miestnej organizácie dôchodcov
Napísal(a) M. Terrai
V Čiernej Lehote sa uskutočnila 11.3.2026 hodnotiaca schôdza členov ZO JDS spoločne s oslavami Medzinárodného dňa žien. Pozvaní hostia a občania obce, hlavne ženy, si vypočuli príhovor starostky obce Ing. Ivety Potočnej, ktorá sa ako každý rok prihovorila ženám, matkám a pozdravila ich menom vedenia obce. Pozdraviť prišli prítomných aj deti Materskej školy v Čiernej Lehote so svojím pásmom hier a básničiek. Sú to každoročne roztomilé deti a určite vyčarili úsmev, príjemné pohladenie na tvárach svojich starých rodičov, a niektorým starým mamám stiekli aj slzičky od potešenia. Svojím programom, pesničkami aj scénkami pozdravili prítomných aj členky FSk Lehoťanka. Bolo to krásne, humorné a potešujúce. Po ukončení kultúrneho programu boli prítomným dámam, ženám, matkám odovzdané karafiáty. Všetko najlepšie milé ženy k vášmu sviatku!
Slavošovce privítali Prehliadku spevokolov z horného Gemera
Napísal(a) M. Terrai
Rožňavská Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku zorganizovala 11. novembra 2025 v hornogemerských Slavošovciach za spolupráce s Obcami Čierna Lehota a Slavošovce Prehliadku spevokolov z celého okresu. Prehliadky sa zúčastnilo spolu 7 speváckych skupín okresu – ZPOZ Slavošovce, FSk Radzim Vyšná Slaná, SSk Dobšinky z Dobšinej, SSk z Gočova, FS Bučina z Pače, FS Bysträné z Rožňavského Bystrého, Cirkevný spevokol AGAPE z Vlachova. Spolu s nimi vystúpili aj chlapci, ktorí reprezentovali spevácku skupinu Pekná dolinka z Vlachova. Jedna zo skupín, podľa najvyššieho počtu hlasov poroty bude zastupovať okres aj na krajskej prehliadke spevokolov. Na akcii sa osobne zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Bc. Peter Pamula, zástupcovia SHP Slavošovce, riaditeľ Ing. Jozef Revúcky, ako aj bývalý riaditeľ Ing. Milan Hadač
V Sirku privítali seniorov revúckeho okresu na okresnom turistickom zraze. Nechýbali ani seniori z "Lehvatky"
Napísal(a) M. Mladšia
V Sirku na Gemeri sa tento rok 18. septembra konal XXIV. Okresný turistický zraz seniorov revúckeho okresu. ZO JDS Sirk ako začínajúca organizácia, sa svojej hostiteľskej úlohy ujala na výbornú. Výborné počasie, dobrá atmosféra a mnoho priateľských stretnutí prinieslo pre okolo 180 účastníkov veľa pekných zážitkov s krásnymi spomienkami. Pripravili veľmi dobré trasy, poučili z histórie, navarili chutný guláš, napiekli zákusky a postarali sa o dobrú náladu.
Ako každý rok aj tento rok sa ho zúčastnili aj seniori z Revúckej Lehoty a to spolu 11. ZO našej obce ďakuje „kolegom“ zo Sirka, obci Sirk, ktorí pod vedením OO JDS Revúca zabezpečili túto peknú a vydarenú akciu. Toľko nám o tomto podujatí napísala pani Margita Mladšia, predsedníčka ZO JDS z Revúckej Lehoty.
Slniečko, teplý vzduch, aj trošku ochladenia v sále Kultúrneho domu využili členovia Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Revúckej Lehote 25. júna 2025, aby sa stretli, podebatovali, ale hlavne zdravo súťažili.
„Športový referent“, pán Dušan Pavlák s manželkou, pripravili 5 rôznych súťaží pre ženy i mužov. Bolo veru veselo, aj si fandili a pohundrali, keď sa nedarilo. No a 6. disciplínou (ako povedal hlavný rozhodca) bolo občerstvenie.
Sponzori sa postarali, že bolo čo trošku si zajesť, pripiť na zdravie a tí najlepší „športovci“ boli aj odmenení maličkosťou.
Opät vydarené popoludnie v „Lehvatke“. Vďaka organizátorom, vďaka všetkým, ktorí prišli.
Rožňava pripravila pre seniorov nezabudnuteľné šlágrové popoludnie
Napísal(a) R. Šimko
Mesto Rožňava opäť preukázalo, že si váži svojich seniorov a venuje im zaslúženú pozornosť. V rámci snahy spríjemniť jarné dni obyvateľom v zrelom veku pripravilo pod záštitou primátora Michala Domika výnimočné kultúrne popoludnie, SENIOR FESTIVAL – ŠLÁGER PARÁDA, ktoré sa uskutoční 3. júna 2025 o 14.00 na futbalovom ihrisku.
Podujatie sľubuje bohatý program plný spevu, hudby a dobrej nálady. O zábavu sa postarajú známe osobnosti slovenskej hudobnej scény: Božanka, Martin Jakubec, Mája Velšicová a Duo Rytmus. Títo obľúbení interpreti sú pravidelnými účinkujúcimi populárnej Šláger Show®, známej zo Šlágr TV najmä vďaka svojím pohodovým a nostalgickým melódiám blízkym najmä staršej generácii.
Seniori sa tak môžu tešiť na piesne, ktoré ich prenesú späť do mladosti a pripomenú im krásne spomienky. Okrem tradičných hitov zaznejú aj známe melódie plné emócií, v ktorých si každý nájde niečo pre seba – či už pôjde o folklórne motívy, populárne šlágre alebo nežné balady.
Zorganizovali VIII. ročník súťaže Kukučínova Revúca – seniori recitujú
Napísal(a) M. Mladšia
Dňa 7. apríla 2025 sa v Kultúrom dome Revúčka uskutočnil VIII. ročník súťaže Kukučínova Revúca – seniori recitujú. Účinkujúci boli prihlásení v troch kategóriách, a to poézia, próza a vlastná tvorba. Potešiteľné bolo, že každý súťažiaci tam mal aj svojich povzbudzovateľov.
Tešíme sa, že medzi súažiacimi nechýbali ani zástupcovia z našej obce. Základnú organizáciu Jednoty dôchodcov Slovenska Revúcka Lehota reprezentovala p. Marcelka Bajúsová, ktorá predniesla báseň.
Jej vystúpenie bolo na patričnej úrovni, získala skúsenosti, keďže bola na podobnom podujatí prvýkrát, srdečne jej ďakujeme za prípravu a vystúpenie a prajeme tiež veľa chuti pri ďalších účinkovaniach. Povzbudzovať ju boli 3 naše členky.
Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota sa opäť stretli, aby pospomínali na svoje mladé časy a povedali si navzájom o sebe, ako plynú ich súčasné dni. Mesiac október, mesiac úcty k starším sme si pripomenuli dňa 22. októbra 2024 aj v našej ZO JDS Revúcka Lehota, keď za krásneho slnečného počasia vo vyzdobenej sále kultúrneho domu sa stretli všetci členovia (48 z 56) našej organizácie, ktorým to dovolil ich zdravotný stav. Účasť prijala aj pani starostka a pracovníčka obecného úradu.
Po príhovoroch predsedníčky ZO JDS a pani starostky sme pozdravili našich jubilantov, ktorí v poslednom období oslávili svoje okrúhle výročia.
Ďakujeme našim hosťom za štedré sponzorstvo vo forme bohatého občerstvenia a rovnako všetkým jubilantom, ktorí sa na ňom podieľali. Všetci sme sa tešili z krásnej akcie, ktorú sme si pripravili. Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie, ktoré bude pri vianočnom stromčeku.
Nielen dnes, alebo iba v mesiaci október, ale aj počas celého roka si vážime našich seniorov, našich starších – mamky a otcov, staré mamky a deduškov. Ale práve v mesiaci október – Mesiaci úcty k starším, si aj my spoločne pripravujeme pre našich seniorov v obci posedenie s úctou k starším. Tak tomu bolo aj tento rok, kedy sme si 25.10.2024 spríjemnili deň potešením našich seniorov a posedením pri milých pozdravoch detí z MŠ Čierna Lehota, ktoré pani riaditeľka aj s učiteľkami naučili pesničky, básničky, a deti ich veľmi pekne odrecitovali svojim starým rodičom. Folklórna skupina Lehoťanka pozdravila našich milých seniorov pesničkami a básňami, pozdravmi, ktoré odrecitovala Ing. Darina Figúrová, vedúca FSk Lehoťanka. Otvorenie a úvodné slovo mala predsedníčka MO JDS a KD v Čiernej Lehote pani Mária Jakobejová.
Viac...
Občianske združenie LEHVAČEN pod vedením Ing. Ivety Pavlákovej zorganizovalo dňa 27.6.2024 „Športové hry pre seniorov z Revúckej Lehoty“, a to vďaka finančnej podpore Nadácie Henkel Slovensko. Pomocou projektu sa zakúpilo športové náčinie – ruské kolky, 2 terče na šípky a drevená hra „Stick on line“ a tiež občerstvenie na podujatie.
Športové hry otvorila predsedníčka JDS v Revúckej Lehote Mgr. Margita Mladšia a hlavným rozhodcom bol Dušan Pavlák.
Seniori súťažili v 5 disciplínach – v hode šípkami na terč, v hode na plechovky, v kope na malú bránku, stick on line a v ruských kolkoch. Jednotlivé disciplíny boli rozdelené na kategórie muži a ženy.
Závan minulosti * Stredoveký deň v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemer je známy historickými kultúrnymi pamiatkami, ktoré nesú pečať Európskeho kultúrneho dedičstva. Do zoznamu sa zapísalo osem kostolov v Malohonte a štyri na Gemeri. Prestížnu značku Európske dedičstvo udelila štyrom gotickým kostolíkom na Gemeri Európska komisia. Nominované kostolíky reprezentujú jedinečné európske hodnoty, ktoré sú dôležitým kritériom hodnotenia pri udeľovaní značky Európske dedičstvo.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravuje pre širokú verejnosť 19. júna 2024, v rámci podujatia Závan minulosti – Stredoveký deň v knižnici, rôzne aktivity. Podujatie sa bude konať s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja.
Úspešní seniori z Revúckej Lehoty na XI. Okresných olympijských športových hrách seniorov v Revúcej
Napísal(a) M. Mladšia
Jedenáste Okresné olympijské športové hry seniorov sa uskutočnili 24. mája 2024 v Revúcej. Medzi 140 súťažiacimi bolo aj 9 športovcov zo ZO JDS Revúcka Lehota, ktorí boli veľmi úspešní, keď sa vrátili so 6 medailami. Určite by ich bolo ešte viac, keby sa bola uskutočnila aj ďalšia športová disciplína – stolný tenis.
Výsledky:
zlatá medaila: A. Nemogová – hod granátom na cieľ
O. Belica – hod granátom na cieľ
Akékoľvek úvahy o tom, či je náš ľudský život pekný, šťastný, krátky, dlhý, dôstojný, trpiaci a s celým radom jeho ďalších prívlastkov, sú úplne zbytočné a bezvýznamné. To je najmä preto, že nie je u každého jednotlivca rovnaký, ale aj úplne odlišný. Zhodu možno očakávať a konštatovať v tom, že zvyšovaním veku sa dajú predpokladať podobné, možno až rovnaké zmeny v psychickej, ale najmä fyzickej a zdravotnej oblasti nášho života.
U niekoho prevládajú chvíle radostné, u iného nežiadúco smutné. V živote človeka (ľudí) sú dni všedné a výnimočné. Všedné sa môžu opakovať. Výnimočné sa udejú len raz v živote = narodenie a smrť. Niekto hovorí, že život nemá zmysel, ale určite má svoju cenu. Viac je však život darovať, ako si ho zachovať. O živote ľudí si dovolím napísať tvrdenie, že život v priebehu jeho existencie je zložitý a samé prekvapenie,

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-