DHZ (202)
Štatistika zásahovosti DHZM Jelšava za rok 2024
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava (DHZM) eviduje k 31. 12. 2024 spolu 57 zásahov, z toho 25 požiarov, 10 technických zásahov, 20 iných technických zásahov, 1 dopravnú nehodu a 1 požiarno-asistenčnú hliadku. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v stredu a v sobotu po 10-krát, potom v pondelok a v utorok po 9-krát, v piatok a v nedeľu po 7-krát a vo štvrtok 5-krát.
MIKULÁŠSKY TRÉNING mladých jelšavských hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
V školskom roku 2024/2025 sa na hasičských tréningoch na hasičskej zbrojnici v Jelšave stretávame vždy vo štvrtok. Štvrtok 5. decembra bol dňom, kedy sme sa stretli na tréningu v obvyklom čase. Skúšali sme zapájať hadice, oboznamovali sme deti s tým, čo nás ešte čaká v posledných dňoch tohto roku.
Štvrtok 5. decembra bol však trocha iný, ako obyčajný tréningový deň. Pripravili sme pre deti aj prekvapenie. Dostali medailu od Mikuláša a samozrejme aj balíček plný prekvapení. Deti boli netrpezlivé a zvedavo si balíček otvárali, chceli vedieť čo v ňom nájdu.
Dúfam, že sme deti trocha potešili a strávili príjemné popoludnie v kruhu dospelých dobrovoľných hasičov.
Ďakujem Vierke Bérešovej za pomoc pri realizovaní prekvapenia pre deti.
Netradičný, ale poučný tréning s mladými hasičmi v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Zavítalo k nám jesenné, dušičkové obdobie, kedy sa mení príroda, dozrievajú jesenné plody a samozrejme spomíname aj na svojich zosnulých príbuzných a známych.
V stredu 30. 10. 2024 sme sa stretli s hasičskými deťmi na Hasičskej zbrojnici v Jelšave na tréning. Nakoľko bol už prázdninový deň, išlo o netradičný čas, zraz bol o 16.30 hod. Mal to byť netradičný tréning, plánovali sme ísť zapáliť sviečky ku soche sv. Floriána, patróna hasičov, pripomenúť si históriu sv. Floriána, pospomínať si na svojich zosnulých príbuzných.
Okrem tejto dušičkovej témy sme však pre deti pripravili aj prekvapenie, ktoré deti prijali veľmi dobre. Boli sme oslovení pani Mirkou Humeníkovou, či by sme niečo nevyrábali s deťmi v rámci krúžku, čo by mohla použiť ako výzdobu v Bistre v Jelšave. Tak sa zrodila myšlienka, že vyrobíme výzdobu priamo v Bistre. Vierka Bérešová zabezpečila tri veľké tekvice, krásne plody jesene a deti mohli pracovať. Vytvorili sme tri skupiny, jednu dievčenskú a dve chlapčenské a začala pracovať detská fantázia a tekvice začali ožívať. Bol zážitok sledovať, ako sa kreslilo, maľovalo, vyrezávalo. Ani sme sa nenazdali a už bola riadna tma.
Zaznamenali sme XXXI. ročník súťaže o putovný Gemerský pohár v hasičskom športe
Napísal(a) G. Jakubecová
Gemer je jeden z krásnych slovenských regiónov. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Do regiónu Gemer patria okresy – Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemera medzi najchudobnejší región Slovenska.
Gemer patrí spolu s Oravou, Liptovom a Spišom medzi najkrajšie slovenské turistické regióny. V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu. Zanietení funkcionári z Gemera sa koncom 90. rokov 20. storočia začali pohrávať s myšlienkou spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava a Rimavská Sobota a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe a nazvali ho Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV) – už nebohý, a spoluautorom bol Štefan Máté.
Protipovodňové bariéry na súčinnostnom cvičení DHZO okresu Rožňava v obci Brzotín
Napísal(a) Michal Terrai
Za výborne pripravených podmienok a dobrého počasia si 16 DHZO okresu Rožňava dňa 7.9.2024 odcvičilo použitie protipovodňových bariér, podľa vopred spracovaného námetu a plánu na súčinnostné cvičenie s protipovodňovými bariérami, ktoré spracoval Filip Revúcky, DHZO Slavošovce. Ako pozorovatelia celého cvičenia sa zúčastnili vedúci príslušníci OR HaZZ Rožňava pplk. Albert Florián, pplk. Radovan Ružík. O 9.00 hod. bolo cvičenie otvorené nástupom jednotiek, príhovormi starostu obce Brzotín pána Róberta Dókusa a predsedu ÚzO DPO SR Rožňava pána Mariána Kapustu. Úvodné inštrukcie dostali velitelia DHZO na začiatku na spoločnej porade, ktorú viedol veliteľ cvičenia Mgr. Peter Máté, územný veliteľ UzO DPO SR Rožňava.
V jarných mesiacoch tohto roku Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) podal projekt s názvom Zvýšenie pripravenosti HU – SK regiónov na riadení rizík súvisiacich s katastrofami, (skrátene InReReDiRM), výška podpory 506.811,20 Euro, vďaka ktorému sa budú budovať partnerstvá. Finálne zmluvy medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom, Novohradskou župou, Krajskou organizáciou DPO SR a organizáciou Ochrana pred katastrofami Novohradskej župy boli podpísané na Mestskom úrade v Jelšave dňa 5. 6. 2024. Dňa 31. augusta 2024 sa zorganizovalo prvé podujatie
Prechod Slavošovským tunelom s DHZ Jelšava
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Slavošovský tunel alebo Tunel pod Homôlkou je nedokončený tunel na nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Slavošoviec, na pomedzí okresov Revúca a Rožňava. Jeho celková dĺžka je 2 401 metrov, pričom mal prekonávať hrebeň Revúckej vrchoviny medzi údolím riek Muráň a Štítnik masívom Homôlky.
Tunel bol naprojektovaný v období po Viedenskej arbitráži, keď niektoré južné časti Gemera vtedajšieho vojnového Slovenska neboli prístupné po železnici, v rámci projektu takzvaných Gemerských spojok. Tunel sa začal stavať v roku 1941 a prerazený bol v apríli 1944, krátko pred vypuknutím SNP. Práce boli načas prerušené, no pokračovalo sa až do roku 1949, keď sa výstavba trate ukončila. Prvotná potreba zabezpečiť železničné spojenie Gemerom po ukončení 2. svetovej vojny a vrátení hraníc do pôvodnej podoby pominula, čím sa stratila aj potreba budovania Gemerských spojok.
Hasiči na piatom aktívnom dni s náučným chodníkom Hrádok
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 27. júla 2024 sme sa už 5-krát stretli na Hrádku na Aktívnom dni s náučným chodníkom na Hrádku, ktorý organizovali Mestské lesy v Jelšave.
Na obed sa začali zháňať všetci zúčastnení a začali si pripravovať potrebné veci ku svojej prezentácii. Dobrovoľní hasiči z Jelšavy mali štyri stanovištia. Na prvom sa deti mohli previesť na odrážadlách a na elektrických autíčkach. Druhé samostatné stanovište bolo pumpovanie na repliku horiaceho hotela Hrádok, kde v pozadí bol skutočný hotel.
Úspešný denný hasičský tábor pre deti zorganizovali v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 08. – 12. 07. 2024 denný hasičský tábor.
V pondelok 8. júla sedem detí s doprovodom zavítalo na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Revúcej (OR HaZZ), kde im príslušníci ukázali hasičskú techniku, operačné stredisko, výstroj a výzbroj zasahujúcich hasičov. Ďakujeme za umožnenie návštevy a za príjemne strávené predpoludnie. Po obede na Hasičskú zbrojnicu zavítali k jedenástim jelšavským deťom aj deti z Magnezitoviec a z Muráňa na spoločný tréning. Deti si vyskúšali rôzne disciplíny, v ktorých súťažili vo štvrtok na Hrádku.
V utorok 9. júla sme s jedenástimi deťmi zavítali do obce Muráň, kde sme navštívili Obrovisko a Sysľovisko. Muránska strela nás odviezla od obecného úradu až na Sysľovisko. Bol to príjemný zážitok previezť sa na vláčiku s kolesami. Skôr sme však vyšli na Obrovisko, kde sme videli množstvo zvieratiek, drevených obrov. Deti si zajazdili na koníkovi, videli vystúpenie sokoliarov z Muráňa. Pizzu nám priamo na Obrovisko doniesli z Penzióna U sysľa, bola veľmi chutná, ďakujeme. Potom sme sa presunuli na lúku plnú sysľov. Po kŕmení sme sa ochladili pri vodnom mlyne a vláčikom sme sa vrátili na autobusovú zastávku a vrátili sme sa do Jelšavy.
Previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca k storočnici DHZ Gemer
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s obcou Gemer zorganizovali dňa 06. 07. 2024 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca pri príležitosti 100. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Gemer.
Skoro ráno sa do Gemera začali schádzať dobrovoľní hasiči z revúckeho okresu, aby s miestnymi hasičmi oslávili ich storočnicu.
Deň začal slávnostným nástupom, kde prítomných privítal generálny inšpektor Ing. Pavol Zapletal, MBA, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici, tajomník ÚzO DPO v Revúcej, ktorý privítal starostu obce Gemer Zoltána Jankóšika, primátorku mesta Tornaľa Ing. Eriku Gyõrfiovú, plk. Mgr. Jozefa Mikudu, riaditeľa OR HaZZ Revúca, Mgr. Petra Hlavatého, námestného farára evanjelickej a. v. cirkvi a všetkých prítomných hasičov a hasičky. Potom sa k prítomným prihovoril starosta obce Zoltán Jankóšik, ktorý odovzdal dobrovoľným hasičom z Gemera zástavu. Slávnostná časť pokračovala oceňovaním. Boli odovzdané nasledovné medaile a ocenenia:
Viac...
Základné školenie členov hasičských jednotiek DHZO v okrese Rožňava aj s dokladom
Napísal(a) Dr. M. Terrai
Základné školenie členov hasičských jednotiek Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO) sa uskutočnilo v dňoch 1. a 2., tiež 8. a 9. júna 2024, v priestoroch obce Brzotín.
Po absolvovaní prednášok, spolu 40 hodín, sa uchádzači stretli dňa 9.6.2024 na zavŕšení školenia, zhodnotení vedomostí a skúškovom dni.
Stretli sme sa ráno v dohodnutý čas a všetko bolo pripravené, samozrejme skúšobná komisia, ktorej predsedal Mgr. Juraj Pavlov (profesionálny hasič – veliteľ Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Gelnica). Odborná škola Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR v Martine, pod ktorou sa toto školenie uskutočnilo, zabezpečila skúšobný materiál a testové otázky.
Všetci frekventanti mali čas na vlastnú prípravu pred skúškou, ktorú využili a následne išli svoje vedomosti a aj praktické znalosti zodpovedať pred skúšobnú komisiu.
Jelšavskí hasiči uspeli v medzinárodnom programe INTERREG
Napísal(a) G. Jakubecová
Banskobystrickému samosprávnemu kraju spoločne s maďarskou Novohradskou župou, sa podarilo získať viac ako 1 milión eur z programu INTERREG na materiálno-technické vybavenie dobrovoľných hasičov. Tí tak budú lepšie pripravení zasahovať pri katastrofách, ktoré súvisia aj so zmenami klímy, ako veterné smršte, záplavy či požiare.
Dobrovoľní hasiči v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) dostanú špecializované prívesné vozíky s vybavením pre núdzové prekrývanie striech po požiaroch či veterných smrštiach a tiež so súpravami materiálu, ktorý je potrebný na krátkodobé núdzové ubytovanie osôb po mimoriadnych udalostiach.
Banskobystrická župa s maďarskou Novohradskou župou uspela v programe INTERREG a na projekt s názvom „Zvýšenie pripravenosti maďarských a slovenských regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami“ získala viac ako milión eur. Za tie obstará materiálno-technické vybavenie, ktoré rozdelí medzi vybrané dobrovoľné hasičské zbory v jednotlivých okresoch oboch krajov.
Previerky pripravenosti dobrovoľných hasičských zborov obcí okresu Rožňava tentoraz v Rakovnici
Napísal(a) M. Terrai
Pre rok 2024 sa Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Rožňava dohodla a zorganizovala Previerky pripravenosti (PP) Dobrovoľných hasičských zborov obcí pre rok 2024 okresu Rožňava s vedením Obce Rakovnica a DHZO Rakovnica. Členovia DHZO Rakovnica pripravili terén, vodný zdroj, organizačné zabezpečenie, a spolu s členkami aj občerstvenie a príjemnú obsluhu. Dňa 18.5.2024 sa ráno všetko začalo kontrolou terénu a nastavenia potrebného náradia podľa pravidiel. Všetky DHZO mali určené svoje boxy pre uloženie svojej techniky a náradia. Po registrácii a pridelení štartovných čísel sa pristúpilo k previerkam.
Otvorenie začalo nástupom a príhovormi predsedu UZO DPO SR Rožňava pána Mariána Kapustu, starostky obce Rakovnica Ing. Radoslavy Uhrínovej, a tiež sa k prítomným prihovoril aj tajomník ÚzO DPO SR Rožňava Dr. Michal Terrai, MBA, ktorý všetkých privítal a povzbudil do úspešných pokusov v previerke, nakoľko všetky prítomné 12 DHZO k tomu pristupujú zodpovedne a bez problémov.
Pripomenuli si 140. výročie vzniku Dobrovoľného hasičského zboru v Betliari
Napísal(a) M. Terrai
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru Betliar, vedenie Obce Betliar a občania obce Betliar si spoločne spomenuli na výročie vzniku Dobrovoľného hasičského zboru, ktorý oslávil v tomto roku 140 rokov. Oslavný deň sa uskutočnil 18. mája 2024, kedy si spoločne na námestíčku v obci a pred hasičskou zbrojnicou slávnostne zaspomínali.
Pred samotným nastúpením členov DHZ Betliar si spolu s občanmi všetci v rámci osláv Majálesu postavili „mája“, ktorý v parku pred obecným úradom postavili dobrovoľní hasiči, kde obdržali veľký potlesk od prítomných občanov.
Potom sa spoločne hasiči v zástupe presunuli pred hasičskú zbrojnicu, kde bol slávnostný nástup. Veliteľ DHZ Lukáš Pitka podal hlásenie predsedovi Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR Rožňava pánovi Mariánovi Kapustovi a po ich zaradení sa prítomným prihovorila a genézu od vzniku, prechodom jednotlivými výročiami DHZ, vyzdvihnutím jednotlivých členov, ktorí sa zaslúžili o vznik, pokračovanie a celú potrebnú činnosť DHZ, až po jeho prítomnosť, prerozprávala starostka Obce Betliar, zároveň členka DHZ pani Ing. Helena Kúkelová.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-