DHZ (222)
Tábor mladých hasičov z Jelšavy na výlete v Slovenskom raji
Napísal(a) G. Jakubecová
Pred pár dňami skončil hasičský tábor (07. 07. – 11. 07.) organizovaný DHZ Jelšava, počas ktorého nám neprialo veľmi počasie, nemohli sme zrealizovať výlet na Dedinky, tak sme sa dohodli, že pôjdeme ešte na výlet. Nadišla streda, 23. júla 2025, a vybrali sme sa s 9 deťmi, ktoré absolvovali hasičský tábor, na odložený výlet na Dedinky. Prvá cesta viedla do Rožňavy, kde sme navštívili Banícke múzeum, ďakujeme za príjemný výklad a umožnenie vstupu aj skôr, ako sú otváracie hodiny. Po prehliadke baníckej časti, sme sa presunuli na Dedinky, kde nás čakalo príjemné, teplé počasie. Pri jazere deti kŕmili kačky, ryby, namočili si nohy do celkom príjemnej vody. Presunuli sme sa na obed – na bryndzové halušky. Občerstvenie bolo treba vychodiť, tak sme sa presunuli na vlakovú stanicu na Dedinkách, kde sa deti tešili na príchod vláčika a na cestu na Červenú Skalu plnú tunelov. Bol to veľký zážitok pre všetky deti. Po radosti z cesty vláčikom prišlo sklamanie z toho, že sme nestihli autobus na ďalšiu cestu domov. Bolo potrebné prečkať hodinu na Červenej Skale, kým príde ďalší spoj. Čas uplynul celkom rýchlo, deti si našli zábavu rôznymi hrami. Trocha neskôr, ale to s väčšími zážitkami sme sa vrátili domov do Jelšavy, deň sme ukončili dobrou jelšavskou zmrzlinou. Ďakujem deťom, za to, že boli pozorné a užívali si príjemný deň, rodičom, že nám ich zverili. Budeme sa tešiť na ďalšie spoločne strávené chvíle.
"A takto vieme, v prípade potreby, využiť naše sily a prostriedky" - z taktického cvičenia DHZO rožňavského okresu
Napísal(a) M. Terrai
V dňoch dvanásteho (deň, noc) a trinásteho júla 2025, sme si odskúšali, ako dobrovoľní hasiči povolaní na pátranie (iné práce, mimo našich), v prípade pádu lietadla v časti Planiny Koniar, v Národnom parku Slovenský kras, cez obec Gemerská Hôrka. K miestu zásahu sme sa dostali cez poľné cesty, strmé stúpanie v lese, na lúku, kde už po padnutí lietadle ostali iba trosky a nezvestní pasažieri, a posádka pilotov lietadla. Okamžite po vyhlásení a povolaní operačným dôstojníkom, všetky jednotky DHZO, vyrazili do výjazdu. Po pridelení a usmernení veliteľom zásahu v mieste zásahu, všetci povolaní hasiči vedeli čo majú robiť. Vyrazili na jednotlivé pátracie miesta a vykonávali potrebné práce, v rámci svojich možností.
V krátkom čase, sa podarilo vypátrať všetkých preživších. Zraneným poskytli prvú zdravotnú pomoc, previezli do zhromaždiska, a ďalej asistovali podľa pokynu veliteľa zásahu. Našla sa aj osoba, ktorá už nejavila žiadne známky života. Miesto pri nájdenej zabezpečili a prenechali na obhliadajúce zložky. Naše pátranie, nakoľko sa nepodarilo nájsť ešte všetkých nahlásených pasažierov posádky, pokračovalo sa v pátraní v nočných hodinách, a ďalší nasledujúci deň.
V Jelšave zorganizovali denný tábor mladých hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 7. – 11. 07. 2025 denný hasičský tábor. Tábora sa zúčastnilo striedavo od 10 do 13 detí, ktoré navštevujú krúžok mladých hasičov Plameň, ale aj také, ktoré ho nenavštevujú, ale snáď sa nám podarilo vzbudiť v nich záujem o hasičstvo.
V pondelok 7. júla dvanásť detí s dospelými hasičmi zavítali na Hasičskú zbrojnicu v Rožňave, kde nás privítal Martin Bednár člen DHZ v Rožňave, porozprával deťom o histórii zboru, o ich činnosti, poukazoval deťom hasičskú techniku – IVECO DAILY. Po návšteve u dobrovoľných hasičov sme neplánovane zavítali do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kde nám pracovníčky ukázali detské oddelenie. Deti si mohli prezrieť a začítať sa do kníh, zahrali si divadielko. Na záver sme navštívili poučnú záhradu knižnice. Počas obeda v Pizzerii U Micia v Rožňave, kde sme si pochutnali na skvelej pizzi, náš naplánovaný program ukončila búrka. Plánovaný výlet na Dedinky budeme realizovať na prelome júla a augusta.
Na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave dostali svadobné oznámenie od Radky a Mariána
Napísal(a) G. Jakubecová
Pred pár týždňami sme na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave dostali svadobné oznámenie, v ktorom nám dobrovoľní hasiči z Jelšavy dávajú na známosť:
Končí sa krásne a vznešené „ja“,
začína prosté, ale o to krajšie „my“.
Radka Ormisová a Marian Gacko
všetkým na vedomie dali,
že slobody sa vzdali, že chcú spolu šťastne žiť
a svoju lásku manželstvom spečatiť
28. 06. 25 v obradnej sieni v Revúcej.
Čriepky z aktivít dobrovoľných hasičov - stavanie májov v Jelšave a v Koceľovciach
Napísal(a) Jakubecová + Terrai
Mesto Jelšava organizovalo v dňoch 6. – 8 - júna 2025 Dni mesta Jelšava. Hlavným dňom bola sobota 7. júna, kedy boli aj jelšavskí hasiči súčasťou programu.
Program v sobotu ráno začal „stavaním mája“, ktorý sa tradične stavia na Turice po celom Gemeri. Deti zo za základnej školy počas krátkeho programu ozdobili „máj“ a dobrovoľní hasiči ho postavili na určené miesto pri mestskom múzeu.
Počas celého dňa vykonávali aj požiarno asistenčnú hliadku počas programu a varení gemerských guliek na nádvorí kaštieľa Coburgovcov. Okolo obeda pre deti pripravili hasičskú penu pred rímsko-katolíckym kostolom. Bolo to príjemné osvieženie počas teplého dňa.
G. Jakubecová
Stopäťdesiate výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru Mesta Dobšiná
Napísal(a) I. Garan
Dobrovoľný hasičský zbor Mesta Dobšiná už 150 rokov plní tie najušľachtilejšie ciele. Podieľa sa na ochrane životov, zdravia a majetku občanov mesta pri požiaroch a živelných pohromách.
Dobrovoľný hasičský spolok Mesta Dobšiná bol založený zakladajúcim zhromaždením v budove Mestskej radnice dňa 30. mája 1875. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 13. júna 1875. Mesto Dobšiná patrilo k prvej tridsiatke obcí so založenými hasičskými zbormi. Do konca roka 1875 mala hasičská jednotka 135 členov, 10 prastarých striekačiek a jednu štvorkolesovú hasičskú striekačku s potrebnou výzbrojou, ktorá bola zakúpená z verejnej zbierky. V roku 1877 nasledovala ďalšia zbierka. Z tejto zbierky bola zakúpená druhá hasičská striekačka. V rokoch 1879 – 1880 bola postavená hasičská zbrojnica a skladisko.
V Revúcej ocenili detskú výtvarnú súťaž Aj zvieratká potrebujú hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej vyhlásila v školskom roku 2024/2025 výtvarnú súťaž pod názvom „Aj zvieratká potrebujú hasičov“. Boli odovzdané výtvarné práce vo všetkých troch kategóriách. Na prelome mája a júna t.r. sme sa vybrali do všetkých organizácií, ktoré nám zaslali výtvarné práce, aby sme ocenili všetky deti diplomom a magnetkou s názvom „Hasičská výtvarná súťaž“.
Dňa 29. mája 2025 sme zavítali:
Plameniaci súťažili na mestskom futbalovom ihrisku v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali dňa 31. 05. 2025 územné kolo letného zrazu hry Plameň na mestskom futbalovom ihrisku. Súťaže sa zúčastnilo jedno dievčenské a 4 chlapčenské kolektívy. Kolektív dievčat sme spojili s deťmí, ktoré sa už nezmestili do 10 – členných kolektívov jednotlivých DHZ-tiek.
Súťažilo sa v štafete 400 m a v požiarnom útoku CTIF. V každej disciplíne mali deti 2 pokusy. Výsledok vznikol sčítaním lepších časov získaných splnením disciplín a daných koeficientov.
Výsledky:
- chlapci:
Úspešne ukončili základné školenie členov hasičských jednotiek
Napísal(a) M. Terrai
V dňoch 17. – 18.5., 24. – 25.5.2025, sa uskutočnilo školenie členov hasičských jednotiek DHZO v okrese Rožňava, konkrétne v obci Pača. Skúšku spolu absolvovalo 34 nových vyškolených členov, ktorých už právoplatne, na základe získaného potrebného potvrdenia, môžu na obciach zaradiť do svojich radov DHZO.
Toto školenie realizovala Územná organizácia DPO SR Rožňava, za pomoci Odbornej školy DPO SR v Martine. Ďakujeme. Všetci frekventanti absolvovali predpísaných 40 hodín výučby.
V prvý deň školenia všetci napäto pozerali a nevedeli, čo od školenia očakávať, ako majú reagovať, a samozrejme sa vzájomne spoznávali. No po chvíľke už aj atmosféra školenia bola výborná, nakoľko lektor mjr. Ing. Boris Brciak, je zároveň aj príslušník OR HaZZ Kežmarok, ktorý ihneď začal vysvetľovanie a viedol odbornú debatu.
Hasičskú kvapku krvi zorganizovali na Hasičskej stanici v Revúcej
Napísal(a) G. Jakubecová
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR v Poprade zorganizovali dňa 26. mája 2025 Hasičskú kvapku krvi na Hasičskej stanici v Revúcej.
Tejto kvapky krvi sa spolu zúčastnilo 44 darcov, 5 darcov bolo vyradených a bolo odobratých 16,8 litra krvi. Z celkového počtu zúčastnených bolo 6 príslušníkov z OR HaZZ a dobrovoľní hasiči z Držkoviec, Jelšavy, Muránskej Dlhej Lúky, Muráňa a Valíc.
Toto krásne podujatie ukázalo, že je medzi nami mnoho ľudí, ktorí chcú pomôcť iným. Ďakujeme všetkým, ktorí darovali najcennejšiu tekutinu – krv.
Viac...
Previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Obcou Lubeník zorganizovali dňa 24. 05. 2025 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca. Skoro ráno sa do Lubeníka začali schádzať dobrovoľní hasiči z revúckeho okresu, aby si zmerali sily v previerkach pripravenosti.
Deň začal nástupom, kde po hymne a hlásení prítomných privítal generálny inšpektor Ing. Pavol Zapletal, MBA, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici, tajomník ÚzO DPO v Revúcej, ktorý privítal starostu obce Lubeník Milana Pavka, plk. Mgr. Jozefa Mikudu, a všetkých prítomných hasičov a hasičky. Potom sa k prítomným prihovoril starosta obce Milan Pavko, ktorý vyzdvihol prácu dobrovoľných hasičov vo svojich obciach.
Na Hrádku pri Jelšave oceňovali hasičov Banskobystrického samosprávneho kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtok 22. mája 2025 bol slávnostným dňom pre hasičov Banskobystrického samosprávneho kraja. V popoludňajších hodinách začali prichádzať do Hotela Hrádok neďaleko Jelšavy profesionálni, ale aj dobrovoľní hasiči na slávnostné podujatie pri príležitosti osláv dňa svätého Floriána – patróna hasičov, na oceňovanie príslušníkov Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici a členov Dobrovoľnej požiarnej ochrany (DPO) SR Banskobystrického samosprávneho kraja.
Úvod patril hláseniu a hymne, predstaveniu hostí, ich príhovorom, prezentácii zásahovej činnosti.
Program pokračoval povyšovaním a oceňovaním medailami príslušníkov KR HaZZ v Banskej Bystrici, za prácu v službe pre obyvateľov, aby uchránili životy a majetok. Po tejto časti oceňovania mali kultúrny vstup absolventi Základnej umeleckej školy (ZUŠ) v Revúcej. Po tomto programe sme sa posunuli k oceňovaniu dobrovoľných hasičov. Boli odovzdané nasledovné ocenenia:
Aktív nositeľov Zaslúžilých členov Dobrovoľnej požiarnej ochrany z revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 4. mája 2025 sa po slávnostnej omši v rímsko-katolíckom kostole sv. Juraja uskutočnil aktív nositeľov čestného titulu Zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany z revúckeho okresu na obecnom úrade v Muráni. V okrese evidujú 11 zaslúžilých členov DPO, pozvanie prijali siedmi členovia:
- Pavol BERKI, DHZ Jelšava
- Ing. Milan BRDÁRSKY, DHZ Revúčka
- Andrej HUDÁK, DHZ Magnezitovce
- Vladimír JAVOR, DHZ Ratkovské Bystré
- Karol KARÁRO, DHZ Rákoš
- Ján KILIK, DHZ Revúčka
- Tibor VICZÉN, DHZ Držkovce
Svätému Floriánovi venovali v Muráni svätú omšu
Napísal(a) G. Jakubecová
Nedeľa 4. mája 2025 bola sviatočná aj pre dobrovoľných hasičov z revúckeho okresu, ktorí sa stretli v Muráni, aby si spoločne pripomenuli svoj sviatok. Zraz bol pred Hasičskou zbrojnicou, odkiaľ sprievod so zástavami sa pohol do rímsko-katolíckeho kostola sv. Juraja – kostol pochádza z roku 1893, stavali ho 20 rokov z finančných prostriedkov kniežacej rodiny Coburgovcov – kde farár ICLic. Peter Krajč odslúžil omšu pri príležitosti sviatku sv. Floriána, patróna hasičov. Po slávnostnej omši sa sprievod presunul späť ku Hasičskej zbrojnici, kde prebehlo spoločné fotenie prítomných. Za krásneho slnečného dňa sa po omši mohli prítomní pokojne zhovárať a spomínať.
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom taktiež v Rakúsku, v Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku a Poľsku.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).