DHZ (202)
V Revúcej ocenili detskú výtvarnú súťaž Aj zvieratká potrebujú hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej vyhlásila v školskom roku 2024/2025 výtvarnú súťaž pod názvom „Aj zvieratká potrebujú hasičov“. Boli odovzdané výtvarné práce vo všetkých troch kategóriách. Na prelome mája a júna t.r. sme sa vybrali do všetkých organizácií, ktoré nám zaslali výtvarné práce, aby sme ocenili všetky deti diplomom a magnetkou s názvom „Hasičská výtvarná súťaž“.
Dňa 29. mája 2025 sme zavítali:
Plameniaci súťažili na mestskom futbalovom ihrisku v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali dňa 31. 05. 2025 územné kolo letného zrazu hry Plameň na mestskom futbalovom ihrisku. Súťaže sa zúčastnilo jedno dievčenské a 4 chlapčenské kolektívy. Kolektív dievčat sme spojili s deťmí, ktoré sa už nezmestili do 10 – členných kolektívov jednotlivých DHZ-tiek.
Súťažilo sa v štafete 400 m a v požiarnom útoku CTIF. V každej disciplíne mali deti 2 pokusy. Výsledok vznikol sčítaním lepších časov získaných splnením disciplín a daných koeficientov.
Výsledky:
- chlapci:
Úspešne ukončili základné školenie členov hasičských jednotiek
Napísal(a) M. Terrai
V dňoch 17. – 18.5., 24. – 25.5.2025, sa uskutočnilo školenie členov hasičských jednotiek DHZO v okrese Rožňava, konkrétne v obci Pača. Skúšku spolu absolvovalo 34 nových vyškolených členov, ktorých už právoplatne, na základe získaného potrebného potvrdenia, môžu na obciach zaradiť do svojich radov DHZO.
Toto školenie realizovala Územná organizácia DPO SR Rožňava, za pomoci Odbornej školy DPO SR v Martine. Ďakujeme. Všetci frekventanti absolvovali predpísaných 40 hodín výučby.
V prvý deň školenia všetci napäto pozerali a nevedeli, čo od školenia očakávať, ako majú reagovať, a samozrejme sa vzájomne spoznávali. No po chvíľke už aj atmosféra školenia bola výborná, nakoľko lektor mjr. Ing. Boris Brciak, je zároveň aj príslušník OR HaZZ Kežmarok, ktorý ihneď začal vysvetľovanie a viedol odbornú debatu.
Hasičskú kvapku krvi zorganizovali na Hasičskej stanici v Revúcej
Napísal(a) G. Jakubecová
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR v Poprade zorganizovali dňa 26. mája 2025 Hasičskú kvapku krvi na Hasičskej stanici v Revúcej.
Tejto kvapky krvi sa spolu zúčastnilo 44 darcov, 5 darcov bolo vyradených a bolo odobratých 16,8 litra krvi. Z celkového počtu zúčastnených bolo 6 príslušníkov z OR HaZZ a dobrovoľní hasiči z Držkoviec, Jelšavy, Muránskej Dlhej Lúky, Muráňa a Valíc.
Toto krásne podujatie ukázalo, že je medzi nami mnoho ľudí, ktorí chcú pomôcť iným. Ďakujeme všetkým, ktorí darovali najcennejšiu tekutinu – krv.
Previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Obcou Lubeník zorganizovali dňa 24. 05. 2025 previerky pripravenosti dobrovoľných hasičov okresu Revúca. Skoro ráno sa do Lubeníka začali schádzať dobrovoľní hasiči z revúckeho okresu, aby si zmerali sily v previerkach pripravenosti.
Deň začal nástupom, kde po hymne a hlásení prítomných privítal generálny inšpektor Ing. Pavol Zapletal, MBA, člen Prezídia DPO SR, predseda KO DPO SR v Banskej Bystrici, tajomník ÚzO DPO v Revúcej, ktorý privítal starostu obce Lubeník Milana Pavka, plk. Mgr. Jozefa Mikudu, a všetkých prítomných hasičov a hasičky. Potom sa k prítomným prihovoril starosta obce Milan Pavko, ktorý vyzdvihol prácu dobrovoľných hasičov vo svojich obciach.
Na Hrádku pri Jelšave oceňovali hasičov Banskobystrického samosprávneho kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtok 22. mája 2025 bol slávnostným dňom pre hasičov Banskobystrického samosprávneho kraja. V popoludňajších hodinách začali prichádzať do Hotela Hrádok neďaleko Jelšavy profesionálni, ale aj dobrovoľní hasiči na slávnostné podujatie pri príležitosti osláv dňa svätého Floriána – patróna hasičov, na oceňovanie príslušníkov Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici a členov Dobrovoľnej požiarnej ochrany (DPO) SR Banskobystrického samosprávneho kraja.
Úvod patril hláseniu a hymne, predstaveniu hostí, ich príhovorom, prezentácii zásahovej činnosti.
Program pokračoval povyšovaním a oceňovaním medailami príslušníkov KR HaZZ v Banskej Bystrici, za prácu v službe pre obyvateľov, aby uchránili životy a majetok. Po tejto časti oceňovania mali kultúrny vstup absolventi Základnej umeleckej školy (ZUŠ) v Revúcej. Po tomto programe sme sa posunuli k oceňovaniu dobrovoľných hasičov. Boli odovzdané nasledovné ocenenia:
Aktív nositeľov Zaslúžilých členov Dobrovoľnej požiarnej ochrany z revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 4. mája 2025 sa po slávnostnej omši v rímsko-katolíckom kostole sv. Juraja uskutočnil aktív nositeľov čestného titulu Zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany z revúckeho okresu na obecnom úrade v Muráni. V okrese evidujú 11 zaslúžilých členov DPO, pozvanie prijali siedmi členovia:
- Pavol BERKI, DHZ Jelšava
- Ing. Milan BRDÁRSKY, DHZ Revúčka
- Andrej HUDÁK, DHZ Magnezitovce
- Vladimír JAVOR, DHZ Ratkovské Bystré
- Karol KARÁRO, DHZ Rákoš
- Ján KILIK, DHZ Revúčka
- Tibor VICZÉN, DHZ Držkovce
Svätému Floriánovi venovali v Muráni svätú omšu
Napísal(a) G. Jakubecová
Nedeľa 4. mája 2025 bola sviatočná aj pre dobrovoľných hasičov z revúckeho okresu, ktorí sa stretli v Muráni, aby si spoločne pripomenuli svoj sviatok. Zraz bol pred Hasičskou zbrojnicou, odkiaľ sprievod so zástavami sa pohol do rímsko-katolíckeho kostola sv. Juraja – kostol pochádza z roku 1893, stavali ho 20 rokov z finančných prostriedkov kniežacej rodiny Coburgovcov – kde farár ICLic. Peter Krajč odslúžil omšu pri príležitosti sviatku sv. Floriána, patróna hasičov. Po slávnostnej omši sa sprievod presunul späť ku Hasičskej zbrojnici, kde prebehlo spoločné fotenie prítomných. Za krásneho slnečného dňa sa po omši mohli prítomní pokojne zhovárať a spomínať.
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom taktiež v Rakúsku, v Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku a Poľsku.
Preventívno-výchovná činnosť našich hasičov
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave. Dňa 19. marca 2025 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. ročníka Základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách a žiaci Špeciálnej základnej školy v Jelšave tiež v dvoch skupinách. Vysvetlili sme deťom rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru.
Vyhodnotenie výtvarných prác na tému Aj zvieratá potrebujú hasičov
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR) a Republiková komisia mládeže DPO SR v Bratislave vyhlásili 22. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave pre školský rok 2024/2025. Téma súťaže bola „Aj zvieratá potrebujú hasičov“. Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej vyhlásila túto súťaž aj pre školy a iné subjekty mimo škôl s pôsobnosťou okresu. Výtvarné práce boli doručené do 10. 03. 2025. Do súťaže sa zapojilo 6 škôl a 2 organizácie:
Viac...
Anketa dobrovoľní hasiči roka 2024 Slovenska
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Anketa dobrovoľní hasiči roka 2024 Slovenska je celonárodná súťaž, kde hasičské dobrovoľné zbory na Slovensku môžu prezentovať svoju činnosť a úspechy. Tento významný projekt si kladie za cieľ vyzdvihnúť a oceniť nezištnú prácu dobrovoľných hasičských zborov na celom Slovensku, budovať verejné povedomie o práci dobrovoľných hasičských zborov a vytvoriť tradíciu prestížneho galavečera na počesť všetkých dobrovoľných hasičov na Slovensku.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči sa pracovne stretli s kolegami v Tótkomlóši. A prázdninový deň strávili s mladými hasičmi – plameniakmi na Hrebienku
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po roku sa opäť stretli v Tótkomóši v sobotu 1. marca 2025 dobrovoľní hasiči – z rumunského Nadlaku (traja členovia), zo slovenskej Jelšavy (štyria členovia) a z maďarského Tótkomlóša – na výročnej členskej schôdzi. Počas oficiálnej časti sme si vypočuli: hodnotiacu správu za uplynulé obdobie, správu o hospodárení, správu revíznej komisie, plán práce na rok 2025. Bola vykonaná voľba predsedu zboru, výboru a členov revíznej komisie.
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v sobotu 8. februára 2025 v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie zástupca primátora Attila Žilka, zahraniční hostia z maďarského Tótkomlósa a rumunského Nadlaku, Ladislav Jakab, ako zástupca Územnej organizácie DPO SR (ÚzO DPO SR). Primátor mesta MVDr. Milan Kolesár sa ospravedlnil zo schôdze. Po privítaní hostí predsedom DHZ Ing. Pavlom Zapletalom, MBA bola pustená prezentácia činnosti za rok 2024.
Kurz na obsluhu motorovej reťazovej píly
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej v spolupráci s Ing. Liborom Dohnálekom – MD RMP, s. r. o. Jablonica zorganizovali v dňoch 11. 01. – 20. 01. 2025 kurz na obsluhu motorovej reťazovej píly pri jej činnosti. Kurz prebiehal v priestoroch Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave, praktická časť v lese Mestských lesov Jelšava nad Záhradkárskou osadou v Jelšave. Základného kurzu sa zúčastnilo 14 žiadateľov, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a preukázali svoju zdravotnú spôsobilosť.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-