Zatiaľ čo na našom území po zániku Rímskej ríše výroba stavebnej keramiky upadla, v Stredomorí sa táto tradícia udržovala a neskôr opätovne prenikala do severnejších častí Európy. U nás sa znovu objavila s nástupom románskej architektúry.
Prvé tehlové stavby u nás sú vidiecke kostoly. Ich výskyt nebol plošný a zdá sa, že ani nesúvisel s dostupnosťou iných stavebných materiálov. Po celý stredovek sa na území Slovenska tehla využívala prevažne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni. Stavali sa z nej najmä klenby, špalety okien a dverí. Výnimkou sú napríklad románsko-gotické kostoly v prevažnej miere situované na južnom Slovensku.
V románskom období sa používal osobitý druh tehál označovaný ako tzv. plevovky. Plevovky boli používané približne v 11. až 14. storočí, sú špecifické obsahom organického plniva (obilných pliev) v hline. Tehly sú typické mäkkým výpalom a pórovitým povrchom. Rozmery tehál boli veľmi variabilné, čo bolo pravdepodobne spôsobené ručnou výrobou tehál.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sú uložené plevovky objavené archeológom A. Botošom počas archeologických výskumov románskeho kostola Sv. Abdona a Sennena v Gemerskom Jablonci a v interiéri neskorománskeho – gotického kostola v Žípe.
Plevové tehly z oboch kostolov sú datované do obdobia 13. storočia.
PhDr. Alexander Botoš, archeológ múzea