Aj v Gemeri – Malohonte, podobne ako v iných regiónoch, bol ľudový odev počas svojho vývoja vystavený viacerým vplyvom – jednak snahe ľudu napodobňovať odev vyšších spoločenských vrstiev, no i používaniu priemyselne vyrábaných textilných materiálov šíriacich sa najmä v 19. storočí. Pôsobenie daných činiteľov spolu so značným priemyselným a hospodárskym rozvojom regiónu, v súčinnosti s čulým stykom dedinského a mestského prostredia spôsobilo v niektorých oblastiach (najmä v západnej časti regiónu) prenikanie mestských prvkov do ľudového odevu už v polovici 19. storočia. Približne vtedy sa už tradičný ľudový odev nenosil napríklad v obciach Kameňany, Kraskovo, Lehota nad Rimavicou, Rybník, Teplý Vrch... Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa ľudový odev postupne prestával nosiť i v Hostišovciach, Lukovištiach, Muránskej Lehote, Klenovci, Hačave, Chyžnom a po druhej svetovej vojne sa vytratil tiež z východných oblastí Gemera – Malohontu. Ľudový odev pomerne rýchlo vymizol tiež z väčšiny maďarských lokalít regiónu, kde sa najmä v období druhej svetovej vojny objavili snahy vytvoriť umelý maďarský kroj zdobený maďarskými trikolórami.
Vystavené exponáty tvoria jednotlivé časti ženského, mužského a detského odevu spolu s odevnými doplnkami a šperkami z viacerých lokalít Gemera – Malohontu – napríklad Sušany, Rimavská Sobota, Tisovec, Uzovská Panica, Ratková, Klenovec, Rimavská Píla... V závere je prostredníctvom niekoľkých artefaktov prezentovaný i ľudový odev z iných regiónov, ktorý sa sem dostal prostredníctvom presídlencov prevažne v 20. rokoch 20. storočia.
{jcomments on}