Nové knihy (59)
Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov je názov novej knihy Alexandra Botoša
Napísal(a) AB
V stredu 31. januára 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“, ktorej autorom je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. Kniha s názvom Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov z pera Alexandra Botoša, na 132 stranách, približuje čitateľovi praveké, protohistorické, včasnostredoveké, stredoveké a novoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota. Čitateľ sa v prezentovanej knihe môže okrem iného dočítať o významnom osídlení mesta v neskorej a mladšej dobe bronzovej, počas ktorého môžeme územie súčasného mesta označiť za významné hospodárske a obchodné centrum pilinskej a kyjatickej kultúry. Z tohto obdobia je z územia mesta Rimavská Sobota známych niekoľko sídlisk (osád), štyri bronzové poklady a žiarové pohrebisko pilinskej a kyjatickej kultúry.
Na sklonku roku 2017 vyšla nová monografia pod názvom Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Jej obsah, ako už napovedá názov, je venovaný dejinám obce Ratková (okres Revúca). Autori, Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová, sa tentokrát, v nadväznosti na ich predchádzajúcu publikáciu Ratková v historických a archívnych retrospektívach (2015), venujú najmä najstarším a starším obyvateľom Ratkovej. Cez pohľad do zachovaných historických zápisov a listín (takmer všetky sú v publikácii zdokumentované na obrázkoch) sa sústredili na mená konkrétnych osôb, ktoré sú v nich zaznačené.
Spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda spojené s premietaním filmu Obchod na korze
Napísal(a) A. Kleinová
Nedávno vydalo Gemerské osvetové stredisko (GOS) publikáciu „Az utolsó túlélő” (Posledný pozostalý), ktorá obsahuje spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda. Poukazuje na ľudský osud, ktorý nesie v sebe všetky krutosti 40-tych rokov 20. storočia. Zároveň dokumentuje, ako sa život rodiny pána Ehrenfelda pod vplyvom mocenskej politiky daného obdobia zmenil, a ako medzitým stále sa stupňujúce napätie narušilo atmosféru pokojného mestečka. „Naozaj sa cítim byť šťasná, že som mohla poznať takého výnimočného človeka, ako je Tibor Ehrenfeld,
Vychádzajúci román Zuzany Širokej z Rochoviec Jabloňové lásky má votkaný genetický kód slovenských žien
Napísal(a) MG od
Nový rok 2017 pre mladú pani Zuzanu Širokú z Rochoviec začína nozaj veľmi príjemne. Už je isté, že vo vydavateľstve Ikar 10. januára vyjde jej román Jabloňové lásky. O svojej novej knižke sa nám krátko pred vyjdením zdôverila, že v jej historickej línii sa spomína dávna tradícia pestovania ovocných stromov v našom regióne Gemera, ktoré sa nachádzali nielen v Brdárke, ale aj v Rochovciach, Ochtinej, Jelšave a mnohých iných obciach.
Beseda s historikom Pavlom Mičianikom o knihe vojaka rakúsko-uhorskej armády – Samuela Činčuráka Vojna
Napísal(a) M.P.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na besedu s historikom Pavlom Mičianikom - 20. októbra 2016 (štvrtok) o 16.00 hod. Predstaví knihu Samuela Činčuráka „Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914-1918“, ktorá obsahuje spomienky vojaka rakúsko-uhorskej armády Samuela Činčuráka.
Vyšiel Slovník betliarskeho nárečia od autora Ľudovíta Jána Šomšáka
Napísal(a) MG od
Furmani patrili v minulosťi medzi ďeďinskú šlechtu. Buli skúsení a múdri luďe. Choďili do sveta, velo slišeli a ešte väc viďeli, domóu nosili zvesťi o kotrié se ďelili s chlapmi v keršme pri pive a pálenke. Nerás priniésli kaďejakie veci s kotrími potem handlovali v ďeďine. Buli to tverďí, šikóvni, do sveta súci chlapi
O skvelej monografii Betliar s jej zostavovateľom a s krajanmi
Napísal(a) (ĽU, JŠ, OD)
Milé a veľmi srdečné stretnutie krajanov sa uskutočnilo dňa 17. mája 2016 v Roland Café v Bratislave, kde sa stretli dvaja Betliarčania - JUDr. Ľudovít Ján Šomšák a Mgr. Ľudmila Ulrichová s Dr. Ondrejom Dobošom. JUDr. Šomšák je zostavovateľom skvelej monografie o Betliari, priniesol ju ako darček Dr. Dobošovi a je len prirodzené, že sa priatelia rozprávali najmä o tejto publikácii a o Gemeri.
Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi
Napísal(a) Ondrej Doboš
Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.
Vyšla nová zaujímavá kniha - Ratková v historických a archívnych retrospektívach
Napísal(a) Zora Váradyová
V týchto dňoch vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine vyšla nová zaujímavá kniha Ratková v historických a archívnych retrospektívach. Jej autori Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová sa zamerali na „zlatý vek“ tohoto kedysi prekvitajúceho mestečka - z obdobia 17. a s presahom až do 20. storočia. Nie je históriou Ratkovej, ona je pohľadom dozadu a reflektuje pozoruhodné skutočnosti z minula. Jej obsah vychádza z autentických historických dokumentov a zachovaných listín, z ktorých citované texty sú v prevažnej väčšine ponechané pôvodnej štylistickej podobe a neprepísané do súčasnej slovenčiny, pretože podľa vyjadrenia autorov „staré pôvodné texty zachovávajú charakter a ducha svojej doby a spôsob dávneho dorozumievania sa, čím je možné priblížiť si historický kolorit a naturel dávnych čias tak, akoby sa súčasník sám v ňom nachádzal. Písané v takomto autentickom dobovom podaní môžu zaujať mimoriadne pôsobivým sugestívnym dojmom a v obrazových ukážkach tiež autenticitou vlastného rukopisu pôvodcu a tvorcu zápisu.“
Jedna zo súčasných hviezd škandinávskeho krimi - Arne Dahl - prinesie do Bratislavy pravé Európske blues
Napísal(a) Drahoslava Mudrochová
Už 20. – 22. októbra 2015 príde do Bratislavy jeden z najlepších autorov škandinávskych kriminálnych románov, literárny kritik a redaktor, ktorý má na konte tucet vynikajúcich kníh – Arne Dahl, jedna zo súčasných hviezd škandinávskeho krimi. Do Bratislavy príde osobne predstaviť v poradí svoju štvrtú knihu, ktorá u nás vychádza pod názvom Európske blues. Škandinávske kriminálne príbehy sa tešia v posledných rokoch takej výraznej čitateľskej obľube, až sa z nich stal priam literárny fenomén.
Jedným z autorov, ktorý už vyše desaťročie žiari na nebi severského krimi, je aj Arne Dahl, nielen uznávaný spisovateľ, ale aj vážený švédsky kritik a redaktor novín Dagens Nyheter. Na konte má tucet románov, z ktorých dokonca päť s veľkým úspechom sfilmovala televízia BBC. Pozrieť si ich mohli diváci až v 40-tich krajinách po celom svete.
Na Slovensku zatiaľ vyšli tri jeho romány: Misterioso, Až na vrchol hory a Zlá krv. Všetky sú zo série, ktorá je venovaná Jednotke A – fiktívnej skupine švédskych kriminalistov, ktorí riešia závažné a spletité prípady. Do dnešného dňa sa z tejto série predali vo svete 3 milióny výtlačkov a Arnemu Dahlovi vyniesli niekoľko významných literárnych ocenení
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-