František Gyurkovits – maliar Lučenca v priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) Mgr. Eva Lázárová
Vernisáž výstavy František Gyurkovits – maliar Lučenca v historických priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí sa uskutočnila 25. apríla 2018 o 16.30 hod. Výstavu Novohradského múzea a galérie v Lučenci otvoril a prítomných privítal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Život a dielo umelca priblížila historička umenia a kurátorka výstavy Andrea Németh Bozó. V interiéri obrazárne je inštalovaných viac ako 50 výtvarných diel autora. Banícke múzeum v Rožňave vo fonde výtvarného umenia eviduje 16 diel Gyurkovitsa, z ktorých 12 bolo doplnených a v premiére inštalovaných na uvedenej výstave. Vernisáž výstavy František Gyurkovits – maliar Lučenca v historických priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí sa uskutočnila 25. apríla 2018 o 16.30 hod.
Prvé vyháňanie dobytka na pašu uviedli Genšenky z Honiec v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 25. apríla 2018 bol v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórny večer s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec, ktorá uviedla svoj program s témou prvého vyháňania dobytka na pašu. Nechýbali spevácke čísla ani rozprávanie o tradícii, s ktorou sa v súčasnosti už nestretávame. Program zaujal divákov a výkony členov skupiny odmeňovali spontánnym potleskom. „Funkcia obecného pastiera bola zodpovedná, musel to byť človek dôveryhodný a pracovitý, ktorý si získal úctu gazdov a vedel sa o zvieratá postarať aj v ich núdzi. Prvý výhon bol v obci sviatkom. Celá dedina sa stretla a popri práci so statkom sa aj zabavila, hlavne mládež,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny. „Tento kolektív je pomerne mladý, ale vo svojom repertoári má spracovaných už niekoľko zaujímavých tém,
Srdce Zážitkového centra Sentinel v Rožňave sa otvára návštevníkom
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva do novootvorenej Expozície baníctva a hutníctva Gemera v areáli Zážitkového centra Sentinel na Šafárikovej ulici č. 43. Slávnostné otvorenie expozície pre pozvaných hostí pod záštitou predsedu KSK, Ing. Rastislava Trnku sa uskutoční 2. mája 2018, v stredu, o 9,00 hod. Návštevník múzea má možnosť prísť do kontaktu s modernou a interaktívnou expozíciou v zrekonštruovaných priestoroch múzea, ktorá prezentuje historické fakty a jednotlivé exponáty za pomoci využitia nových technológií. Autori expozície samotnú expozíciu naplánovali a unikátne zbierky ústrednej témy baníctva a hutníctva Gemera spracovali pomocou nových metód prezentácie tak, aby návštevníkovi ponúkli okrem informácií aj komplexný zážitok z návštevy múzea.
Výstava venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Pri príležitosti Dní mesta Rimavská Sobota sa v piatok 4. mája 2018 o 12.30 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“. Výstava je venovaná pamiatke slovenského učiteľa, vojaka a bojovníka FFI, rodáka z Klenovca, Karola Pajera (1919 – 1944), ktorý pomohol zachrániť stovky detí a položil život za slobodu Francúzska a Slovenska v bojoch s fašistami o Mont-Mouchet pri mestečku Pinols. Výstava potrvá do 31. augusta 2018. Karol Pajer po porážke Francúzska nacistickým Nemeckom pomohol zachrániť stovky detí z rôznych častí Európy pred ich deportáciou a padol ako partizán v boji za slobodu Francúzska a Slovenska proti presile vojsk nemeckých okupantov a francúzskej kolaborantskej vlády v priestore Mont-Mouchet pri mestečku Pinols.
„Život je ako rozprávka“. Je veľa autoriek, ale iba jedna Futová
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje pre deti základných škôl besedy s obľúbenou detskou slovenskou spisovateľkou Gabrielou Futovou, ktoré sa budú konať v piatok 4. mája 2018 v dopoludňajších hodinách. Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu. Ak by sa Gabika Futová narodila v niektorej z anglicky hovoriacich krajín, boli by jej knihy dostupné v desiatkach jazykov a zabávali by sa na nich milióny malých čitateľov po celom svete, napísala raz vo svojom blogu Zuzana Štelbaská. Gabriela Futová,
Kapitoly ku kritike umenia na Slovensku priblížila v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD.
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 20. apríla 2018 sa konala v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave prednáška s prezentáciou pod názvom Kapitoly ku kritike umenia na Slovensku. Prednášajúca Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD., ktorá je jednou z dlhoročných kurátorov výstavného projektu Rožňavské radiály, sa zaoberá teóriou výtvarného umenia a prednáša aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rámci svojho umenovedného výskumu sa zaoberá históriou kritiky umenia na Slovensku. Tieto svoje poznatky a zistenia nám odprezentovala na prednáške v Galérii pred odbornou aj laickou verejnosťou: „Ak ste však milovníkom súčasného umenia, oslovuje vás najaktuálnejšie dianie a s očakávaním sledujete najhorúcejšie novinky v oblasti umenia, používajúceho „vizuálny aj významový jazyk“ súčasnosti -
Nositelia tradícií 2018 z horného Gemera predstavili svoju tvorbu v Dobšinej
Napísal(a) Mária Ferenczová
V nedeľu 22. apríla sa v dobšinskom kultúrnom dome stretli folklórne skupiny z okresu Rožňava, aby predstavili svoju tvorbu a tá najlepšia potom reprezentovala okres v krajskej súťaži Nositelia tradícií. Súťažnú prehliadku pripravili Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Dobšiná. Už od poludnia ožili priestory kultúrneho domu takmer dvomi stovkami veselých folkloristov v pestrých krojoch, spevom i tancom. V súťaži sa predstavilo päť folklórnych skupín – Dolina z Gemerskej Polomy, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej a Stromíš z Vlachova. Diváci v ich podaní videli spracované tradície s predsvadobnou i svadobnou témou, zábavu po práci i náladu na jarmoku. Hodnotila ich odborná porota v zložení:
Výstava: Od ihly po šijací stroj v Rožňave doplnená o výstavu gombíkov
Napísal(a) PhDr. PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD, Mgr. Sylvia Holečková
Výstava približujúca dejiny krajčírov a obchodníkov s textilom v Košiciach v období od 16. storočia do začiatku 20. storočia prostredníctvom rukopisov, dobovej tlače, fotografií a trojrozmerného materiálu zo zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach – cechová truhlica, pečatidlá, zvolávacia tabuľka, šijací stroj, krajčírske pomôcky, ukážky pánskeho a dámskeho odevu. Unikátmi na pripravovanej výstave sú: drevený vývesný štít krajčírov zo 16. storočia, zoznam majstrovského obeda zo 17. storočia, rukopisná kniha predpisov a nákresov k vyhotoveniu majstrovských kusov pre košický krajčírsky cech z roku 1695. Výstava je určená predovšetkým pre školopovinnú mládež a taktiež pre návštevníkov mesta v rámci spoznávania histórie Košíc a Rožňavy.
Predmetom mesiaca máj je monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907
Napísal(a) Mgr. Iveta Krnáčová
Predmetom mesiaca máj je monografia baníctva Gemera-Malohontu z roku 1907 venujúca sa dejinám a súčasnosti baníctva v regióne. Vystavená bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote od 2. do 31. mája 2018. Monografia baníctva zákonne spojených žúp Gemer a Malohont vyšla ako 1. časť Monografie baníctva a hutníctva žúp Gemer a Borsod. Župa Borsod sa nachádzala na území dnešného Maďarska (oblasť miest Miskolc, Ózd a Kazinczbarcika), na severe susedila so župou Gemer. Knihu vydal Oblastný výbor Borsod-Gemer Štátneho maďarského baníckeho a hutníckeho spolku. Z poverenia vydavateľa monografiu zostavil banský inžinier Gusztáv Eisele, tajomník vydavateľa. Kniha bola vytlačená v Banskej Štiavnici v roku 1907. Písaná je v maďarskom jazyku.
Jelšavčania čistili rieku Muráň od komunálneho odpadu
Napísal(a) G. Jakubecová
Mesto Jelšava, ako spoluorganizátor podujatia „Spoločne za čistú Muránku“, zorganizovalo v dňoch 20. a 21. apríla 2018 brigádu, na ktorej sa spoločne čistila rieka Muráň od komunálneho odpadu. Za krásneho slnečného počasia sa v sobotu ráno (21. 4. 2018) stretlo niekoľko dobrovoľníkov – zamestnancov mesta, členov organizácií mesta, ale aj niekoľko Jelšavčanov. Tejto brigády sa zúčastnili aj členovia DHZ Jelšava. Aj dobrovoľní hasiči zbierali komunálny odpad na brehu koryta rieky a odpad odnášali na Zberný dvor. Každý, kto sa zúčastnil tejto brigády, odchádzal z nej s pocitom, že niečo urobil pre životné prostredie v našom meste. Bolo to zaujímavé a vydarené podujatie.
Viac...
Vyhodnotenie výtvarnej súťaže detí "Požiar v domácnosti" v okrese Revúca
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (DPO SR) a Hasičský a záchranný zboru (HaZZ ) vyhlásili aj v školskom roku 2017/2018 už 15. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave. Téma súťaže v tomto ročníku je „Požiar v domácnosti“. Súťaž sa uskutočnila v troch vekových kategóriách: I. kategória do 9 rokov (dolná veková hranica nie je stanovená), II. kategória od 10 do 12 rokov, III. kategória od 13 do 15 rokov. Celoslovenská súťaž je postupovým kolom územných kôl, ktoré vyhlasujú Územné organizácie DPO SR (ÚzO DPO) v spolupráci s OR HaZZ. Základné školy (ZŠ), centrá voľného času, Dobrovoľné hasičské zbory (DHZ) sa mohli do súťaže zapojiť a svoje výtvarné práce poslať na príslušnú ÚzO DPO SR. Aj Územná organizácia DPO SR v Revúcej v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej
Vernisáž výstavy fotografií Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“ v Mestskom múzeu v Jelšave
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
Na jar všetci intenzívnejšie vnímame okolitý svet - prebúdzajúcu sa prírodu. Apríl je mesiac lesov, v apríli je Svetový deň Zeme. Preto sme v tomto čase zaradili do kalendára našich podujatí výstavu ,,Z piatich svetadielov“, ktorá očami fotografa priblíži vzácne prírodné zákutia našej zemegule a kultúrne skvosty našich predkov. Mestské múzeum Jelšava Vás pozýva na vernisáž výstavy Ing. Dušana Sekerku „Z piatich kontinentov“, ktorá sa bude konať vo štvrtok 26. apríla 2018 so začiatkom o 16.30 hod. v priestoroch mestského múzea. Výstava následne potrvá od 27. apríla 2018 až do odvolania.
Ing. Dušan Sekerka
Autor výstavy, rodák z Ratkovského Bystrého, prežil väčšinu svojho života v Revúcej. Navštevoval gymnázium v Revúcej a vyštudoval Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene,
Fiľovci z Banskej Bystrice naučia záujemcov z Gemera ako si vyrobiť drevenú bezdierkovú píšťalu
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave organizuje po prvýkrát zaujímavý workshop, na ktorom bude hosťovať majster ľudovej umeleckej výroby, výrobca pastierskych hudobných nástrojov. „Michal Fiľo z Banskej Bystrice prijal naše pozvanie, aby naučil záujemcov vyrobiť si svoj originálny ľudový hudobný nástroj - drevenú bezdierkovú píšťalu. Pastierske ľudové hudobné nástroje budú ústrednou témou tohto workshopu, kde sa naučíme techniky výroby signálnej píšťaly, ale aj históriu ľudových hudobných nástrojov a samotné hráčske techniky na pastierske píšťaly a fujaru. Každému účastníkovi zabezpečíme všetky náradia a materiál, s ktorým bude počas workshopu pracovať. Je to jedinečná príležitosť ako sa naučiť vyrobiť si nástroj a pre tých, ktorí ho už vyrábajú, to umožní zdokonalenie,“ uvádza Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska.
Zasadnutie Výboru Matice slovenskej v Rožňave
Napísal(a) Ing. Z. Halková
Členovia výboru Matice slovenskej a člen Dozorného výboru z celého Slovenska sa zišli za prekrásneho počasia v sobotu 14.04.2018 práve u nás v Rožňave. Zasadnutie sa uskutočnilo v priestoroch Jedálne Gemer, kde nás vítali s úsmevom a ochotou. V úvode prítomným zaspievala FSk Bučina z Pače, svojimi špecifickými rusínskymi piesňami a následne "zahrmeli" mužské hlasy FS Dubina z Rožňavy, FSk Hrabina z Nižnej Slanej a dokonca aj FSk Hôra z Rejdovej. Na záver krátkeho kultúrneho pozdravenia sa spoločne zaspievala matičná hymna „Kto za pravdu horí“. Všetkých milo prekvapil príchodom primátor mesta Pavol Burdiga, ktorému organizátori v krátkosti vysvetlili, aké zoskupenie ľudí má pred sebou, od Bratislavy až po Bardejov či Sninu.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-