Pán Ján Šafár – heligonkár, spevák a rodák obce Gemerská Poloma sa dožil významného životného jubilea
Napísal(a) dc
V Obecnej knižnici v Gemerskej Polome sa dňa 27. 10. 2017 uskutočnilo slávnostné prijatie pána JÁNA ŠAFÁRA – heligonkára, speváka a rodáka obce Gemerská Poloma, ktorý sa dožil významného životného jubilea. Predstavitelia obce - starosta Ing. Miroslav Michalka, poslanec Marian Ferenc a predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej Gemerská Poloma Mária Antalová, ako i riaditeľka Domu Matice slovenskej Rožňava Ing. Zlatica Halková - nášmu jubilantovi prejavili úctu a vďaku za jeho tvorivú
V Štítniku bol výborný koncert, krásny kultúrny podvečer, nádherné piesne a potešenie na duši s Pavlom Hammelom
Napísal(a) M. Terrai
V evanjelickom kostole v Štítniku, ktorý patrí medzi naše Národné kultúrne pamiatky, uskutočnil sa v sobotu 27. októbra 2017 koncert - účinkoval Pavol Hammel, klavír Peter Preložník a Nebeská muzika. Bol to naozaj výborný koncert, krásny kultúrny podvečer, nádherné piesne a potešenie na duši. Vo výbornom prostredí a čase, pred Dušičkami. To všetko sa uskutočnilo zásluhou pána Rudolfa Pažítku, st., ktorému môžeme ďakovať za takýchto umelcov, ktorí navštevujú aj okres Rožňava.
Prednáška pani Dariny Dudášovej prispela k 500. výročiu Reformácie na Gemeri
Napísal(a) E K
Významné výročie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku si už od konca minulého roka pripomínajú veriaci aj v gemerských kostoloch. 16. decembra 2016 to bola slávnostná bohoslužba spojená s tematickými prednáškami a výstavou v Rožňave, 24. septembra a 6. októbra t. r. sa konali slávnostné bohoslužby v Rochovciach a Jelšave, 21. októbra v kostolíku v Brdárke sa bude pri tejto príležitosti konať organový koncert, 22. októbra to bude opäť slávnostná bohoslužba v Ochtinej a 28. októbra 2017 si 500. výročie reformácie pripomenú vo svojom kultúrnom dome občania obce Betliar.
Organizujú metodické stretnutie hornogemerských folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje metodické stretnutie folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom. Stretnutie sa uskutoční 5.novembra 2017 v Dome tradičnej kultúry Gemera. „Našou snahou je vytvoriť pre vedúcich, choreografov, ale aj aktívnych členov folklórnych skupín a súborov, priestor pre konfrontáciu a inšpiráciu.
Barnabás Holló (1865 – 1917), sochár z Gemera-Malohontu
Napísal(a) Angelika Kolár
Vo štvrtok 9. novembra 2017 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Barnabás Holló (1865 – 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“. Výstava je poctou sochárskej tvorby tohto významného rodáka regiónu a vzniká pri príležitosti 100. výročia úmrtia sochára.
Obraz troch významných politikov bývalého Československa s optickou ilúziou
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Od 2. do 30. novembra 2017 bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený obraz s optickou ilúziou, ktorý patrí k novším prírastkom múzea v historickom zbierkovom fonde. Na obraze s optickou ilúziou, nadobudnutom darom v roku 2016, môžeme vidieť fotografie troch významných politikov bývalého Československa – Eduarda Beneša, Tomáša Garriguea Masaryka a Miroslava Rastislava Štefánika. Obraz vlastnila rodina Alojza Škočovského, ktorá sa z moravsko-slovenského pohraničia v roku 1922 prisťahovala do Rimavskej Soboty
Na veľtrhu „SLAVONSKI BANOVAC“ v chorvátskom Pakraci
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca
Dňa 21. októbra 2017 sa v partnerskom meste Pakrac v Chorvátsku konal 9. ročník veľtrhu „SLAVONSKI BANOVAC“. Toto podujatie má obrovský význam pre rozvoj cestovného ruchu a domáceho i medzinárodného turizmu, o čom svedčí i účasť konzulky Lindy Karašovej z konzulárneho úseku Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Chorvátsku. Počas celého dňa varili kotlíkové špeciality aj domáci v počte 53 družstiev napr. živnostníci v oblasti služieb, poľnohospodárstva, kaderníčky, autoopravári a pod.
Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská v našom regióne
Napísal(a) Mgr. Peter Bubla
Osobný bankrot, bytová úžera, exekúcie... Aj o týchto témach bude diskutovať podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská s terénnymi sociálnymi pracovníkmi, koordinátormi a zamestnancami Centra právnej pomoci z okresov Lučenec, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota. Diskusia sa bude konať 27.10.2017 (piatok) o 13,00 hod. v priestoroch Mestského úradu Fiľakovo na Radničnej ulici 562/25.
Dlho očakávaný koncert v brdárskom kostole sa konal pri príležitosti 500. výročia reformácie
Napísal(a) E. Kušnierová
Občianske združenie Za záchranu kostola v Brdárke už v roku 2016 plánovalo predstaviť verejnosti historický organ z brdárskeho kostola, ktorého reštaurovanie trvalo dlhých 16 rokov. Žiaľ, tesne pred plánovaným koncertom organizátori podujatia zistili, že z nástroja chýba 21 píšťal, ktoré odcudzil neznámy páchateľ. Koncert teda musel byť zrušený. Bolo to veľké sklamanie, hlavne z toho dôvodu, že finančné prostriedky občianskeho združenia (vrátane dotácie Ministerstva kultúry SR a finančného daru Združenia Gotická cesta)
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri - plstenie a splsťovanie
Napísal(a) Gabriella BadinViac...
Posledná rozlúčka s Ondrejom Lengom v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) MG
Rožňavsko-bystranský Dom smútku sa 20. októbra 2017 zaplnil do posledného miestečka. Prišli sa doň navždy rozlúčiť s Ondrejom Lengom, ktorý vo veku nedožitých 78 rokov zomrel 17. októbra v rožňavskej nemocnici. Pri katafalku bohatom na vence a kytice boli jeho najbližšia rodina - manželka Mária, dcéra Ivona a syn Miloš, ktorých sprevádzali nevesta Silvia s deťmi. Rozlúčiť sa prišiel i jeho, dnes už jediný zo súrodencov, brat Ján z Revúcej, predstavitelia obcí Rožňavské Bystré i Ochtiná a ďalší, ktorí pána Lenga poznali, bývalí spolupracovníci, spoluobčania a priatelia aj zo včelárskej obce.
U nás taká obyčaj...: Folklórny večer s folklórnou skupinou Lehoťanka
Napísal(a) Mária Ferencová
V stredu 25. októbra 2017 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční stretnutie s ľudovými tradíciami obce Čierna Lehota. O ich zachovanie, oživovanie a šírenie sa vo veľkej miere zaslúžila folklórna skupina Lehoťanka, ktorá si v tomto roku pripomína svoje 25. výročie založenia a v neposlednom rade aj miestni remeselníci. Podobne ako v iných obciach sa v minulosti obyvatelia, hlavne v zimnom období, venovali domácej výrobe a remeslám. Aj v Čiernej Lehote sa priadlo, tkalo, šilo, vyšívalo a vyrábali sa rôzne výrobky z kože, dreva, napr. bačovský riad a podobne.
Barokový organ z Brdárky pripravený na organový koncert
Napísal(a) Edita Kušnierová
V evanjelickom kostole v Brdárke okrem pozoruhodného dreveného mobiliáru, súčasťou ktorého je oltár, kazateľnica a dvojboká drevená empora s maľovanými biblickými výjavmi nájdeme aj mimoriadne zaujímavý historický organ. Je to drobný pozitív s jedným manuálom bez pedálu, vo všetkých častiach pôvodný, s piatimi sekciami píšťal, uložený v skrini zdobenej bohatou neskorobarokovou rezbou a pestrou polychrómiou, v ktorej prevažuje šedozelené a červenohnedé mramorovanie. V organovej skrini sa zachoval latinský nápis:
Významné výročie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku si už od konca minulého roka pripomínajú veriaci aj v gemerských kostoloch. 16. decembra 2016 to bola slávnostná bohoslužba spojená s tematickými prednáškami a výstavou v Rožňave, 24. septembra a 6. októbra t. r. sa konali slávnostné bohoslužby v Rochovciach a Jelšave, 21. októbra v kostolíku v Brdárke sa bude pri tejto príležitosti konať organový koncert, 22. októbra to bude opäť slávnostná bohoslužba v Ochtinej a 28. októbra 2017 si 500. výročie reformácie pripomenú vo svojom kultúrnom dome občania obce Betliar.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-