Múzeá (734)
Čo nájdete na výstave Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
Napísal(a) A. Botoš
Gemersko-malohontské múzeum sprístupnilo 25. januára 2024 pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade.
Dňa 24. apríla 2024 o 16:00 hod. budú mať návštevníci príležitosť prehliadnuť si výstavu v sprievode autora výstavy, archeológa PhDr. Alexandra Botoša, ktorý návštevníkom predstaví proces výroby keramiky v stredoveku, nielen slovom, ale aj prostredníctvom repliky stredovekej hrnčiarskej dielne z vlastníctva hrnčiara Antona Drímaja z Beluja.
Autor výstavy zároveň oboznámi návštevníka s osobitým druhom keramiky – s tzv. bielou keramikou, ktorej výroba je typická pre župy Gemer-Malohont a Novohrad. Hrnčiarstvo v týchto župách má veľmi dlhú a silnú tradíciu predovšetkým vďaka špecifickému surovinovému zdroju – ílom s obsahom kaolínu (tzv. íly poltárskej formácie), ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.
Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi bohatý program. Tohtoročnou ústrednou témou Dňa Zeme v Baníckom múzeu je voda. Prostredníctvom tejto aktivity múzejníci poukážu na jej dôležitosť v živote človeka a v prírode. Vysvetlia školákom, ako to s vodou v prírode vlastne je a čo je vhodná a nevhodná regulácia vodných tokov. Cez pokus sa tiež zamerajú na problematiku znečistenia vôd a dôležitosť ich čistenia a opätovného využívania.
Porozprávajú sa s deťmi i o ďalších spôsoboch šetrenia s vodou. Niektorí školáci si zasa vypočujú prednášku o vode v jaskyniach, prehliadnu si prírodovednú expozíciu múzea a budú mať možnosť vidieť zaujímavé zbierkové predmety, ktoré sú obvykle uložené v múzejnom depozitári. Nakoniec si žiaci zasadia svoj vlastný stromček, ktorý si zoberú so sebou domov.
Starších školákov bude čakať zaujímavá prednáška MVDr. Andrey Balážovej zo Správy NP Slovenský kras o mokradiach napájaných vodami Slovenského krasu.
Cesta okolo sveta za 80 dní * Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. Kerényi
Výstavu Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky s inovatívnym múzejno-pedagogickým programom realizuje Gemersko-malohontské múzeum z verejných zdrojov FPU – Fondu na podporu umenia 2023.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950.
Galéria Baníckeho múzea v Rožňave opäť prichádza s výstavou Marty Vajdovej
Napísal(a) E. Hermély Gecelovská
Výstavu regionálnej autorky Marty Vajdovej pod názvom Svetlá mojej duše, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. apríla o 16-ej hodine v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Marta Vajdová prostredníctvom svojej umeleckej tvorby romantickým spôsobom odhaľuje vlastné vnímanie sveta. Dokonalé realistické výjavy vyobrazujú prírodu a človeka v nej. Výtvarné umenie nikdy neštudovala, napriek tomu, že už v detstve inklinovala ku kresbe a maľbe, v ktorej vynikala. Považuje sa za samouka. Jej záľubu však postupom času začala objavovať aj verejnosť, ktorá si všimla výnimočnosť jej tvorby.
Vajdová uprednostňuje starú maliarsku techniku. Primárne odmieta akryl, pretože ho považuje za príliš moderný. Je trpezlivá, a čaká, kým olejové farby zaschnú. Vo svojej tvorbe tak kladie dôraz na techniku spracovania.
Rimavská Sobota, 04.04. 2024 - Rimavskosobotský rodák István Hatvani (1718 - 1786) získal prívlastok „uhorský Faust.“ Jeho mladosť nebola ničím iným, ako nepoddajným bojom za dosiahnutie možnosti vzdelávania sa. Doba, v ktorej žil bola plná neustálych bojov, ako pre protestanta to znamenalo boj proti nadvláde katolicizmu, ako pre vedca boj proti mentalite celej svojej doby. Pôsobenie Istvána Hatvaniho spadá do obdobia panovania Márie Terézie, kedy protestantské kolégiá museli zdolávať mnoho prekážok. Takmer štyri desaťročia pôsobenia rimavskosobotského vedca v Debrecínskom reformovanom kolégiu prispeli k pozdvihnutiu úrovne vyučovania filozofie, matematiky, fyziky, chémie a teológie. Hatvani bol jedným z najpripravenejších polyhistorov svojej doby, ktorý dal o sebe počuť vo viacerých vedných disciplínach. Počas svojej kariéry, okrem dejín filozofie, učil aj ontológiu, theologiu naturalis, kozmológiu, physico generalis a specialis, experimentálnu fyziku, botaniku, lekársku fyziológiu, zemepis, hydrostatiku, mechaniku, astronómiu, etiku a prírodné právo.
Výstava Gemer – Spiš v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V polovici apríla Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu pod názvom Gemer – Spiš. Ide o výstavu fotografií Szilárda Schermanna, ktorá zobrazuje miesta dvoch susediacich regiónov Slovenska v prvej polovici 20. storočia.
Szilárd Schermann pochádzal zo Spišskej Novej Vsi a stal sa agrobotanikom na Maďarskom kráľovskom ústave pre výskum semien v Budapešti. Popri plnení každodenných úloh dokázal publikovať aj pomerne veľké množstvo vedeckých štúdií, a to nielen o hospodársky významných druhoch rastlín, ale aj o divo rastúcich a tiež o voľne žijúcom vtáctve. Okrem vedy bol zároveň kľúčovou osobnosťou vtedajších maďarských alpinistov. Bol tajomníkom a neskôr podpredsedom Uhorského karpatského spolku a v rokoch 1939 – 1941 aj podpredsedom Maďarského turistického zväzu. Bol jedným z mála, ktorý dôkladne poznal celú Karpatskú kotlinu.
Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju prírodovedec Ottó Hermann.
Ottó Herman (1835 až 1914) zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Pre ochrancov prírody je 1. apríl dňom vtáctva najmä preto, že práve v apríli k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho prevažná časť, asi dve tretiny, v apríli. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie. (zdroj: internet)
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát bociana bieleho (Ciconia ciconia), jedného z najznámejších druhov vtákov hniezdiacich u nás. V roku 2024 je predmetom mesiaca apríl.
Bociana bieleho spozná asi každý človek na Slovensku. Má palearktický typ rozšírenia, obýva takmer celú Európu. Hniezdi prakticky na celom území Slovenska do nadmorskej výšky cca. 850 m.
Bocian biely hniezdil pôvodne na stromoch, dnes sa však na Slovensku nachádza už len niekoľko málo stromových hniezd. V súčasnosti hniezdi najmä v intravilánoch obcí, mimo nich len vzácne. Ešte pred niekoľkými desaťročiami si hniezda staval hlavne na komínoch budov, prípadne strechách stodôl, no dnes ich stavia väčšinou na stĺpoch elektrických vedení a na hniezdnych podložkách. Hniezdi raz ročne, v znáške má najčastejšie 2 – 5 vajíčok. Živí sa živočíšnou potravou, napríklad hadmi, žabami, malými rybkami, dážďovkami, hmyzom či hrabošmi. Potravu si zbiera na poliach, lúkach a zamokrených plochách v okolí hniezda.
Veľkonočné tvorivé dielne pre žiakov v Baníckom múzeu
Napísal(a) E. Hemélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl na už tradičné tvorivé dielne s veľkonočnou tematikou.
V snahe priniesť niečo nové, tento rok múzejníci spojili veľkonočné tvorivé dielne s práve prebiehajúcou výstavou Valašský rok/Pásztoresztendő. Školáci sa zahrajú rôzne interaktívne hry a popritom sa dozvedia veľa zaujímavých informácií o tradíciách a zvyklostiach pastierov v predveľkonočnom období. „Pred veľkonočnými sviatkami sa rodia jahniatka a nielen tie. Pastieri mali v tomto období množstvo práce, plnili dôležité úlohy a my by sme radi deťom priblížili túto tradičnú atmosféru predsviatočných príprav. Touto aktivitou pokračujeme v téme výstavy Valašský rok/Pásztoresztendő,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin. Deti odídu domov nielen plní nových zážitkov a informácií, ale odnesú si aj vlastnoručne vyrobené veľkonočné dekorácie.
Atraktívna výstava v rožňavskom Baníckom múzeu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovensku
Napísal(a) E. Hermelyi Gecelovská
Atraktívnu výstavu o desiatich druhoch sov žijúcich na Slovenskupod názvom V moci noci prináša do Rožňavy miestne Banícke múzeum, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.Pripravilo ju Východoslovenské múzeum v Košiciach. Vernisáž výstavy sa uskutoční 12. marca 2024 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie BM na Námestí baníkov. Sovy často vnímame ako záhadnú a zároveň fascinujúcu skupinu vtákov. Považujeme ich za dravcov, ktorí sú aktívni najmä počas noci a za súmraku. Obdivujeme ich výborný zrak či neuveriteľne tichý let. Fascinujú nás nielen výzorom, ale rovnako často až strašidelnými zvukmi. Sovy pre nás symbolizujú najmä múdrosť a túžbu po vzdelaní.
Výstava V moci noci prezrádza návštevníkom o chránených druhoch sov však omnoho viac. Dozvedia sa, ako vysoko adaptabilný živočích sova je a že je schopná žiť vo veľmi rôznorodých podmienkach okolitého prostredia. Výstava poskytuje množstvo zaujímavých a často nečakaných informácií o ich živote, hniezdení, potrave, či o typických výzorových znakoch jednotlivých druhov sov.
Viac...
Pozvanie na besedu gemerských umelcov s Janou Kušnierovou a jej žiakmi
Napísal(a) IČ+MG+MM
Občianske združenie Gemerskí umelci, usporiadajú 14. marca 2024 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave besedu s výtvarníčkou Janou Kušnierovou, kde zároveň má výstavu svojich obrazov, trvajúcou až do 29.3.2024. Beseda je jubilejnou 15. besedou, ktorú občianske združenie doteraz zorganizovalo. Počas niekoľkých desaťročí pôsobenia pani Kušnierovej v ZŠ a ZUŠ v Rožňave prešlo pod jej dohľadom množstvo talentovaných mladých ľudí, ktorí si umenie vybrali za svoje smerovanie a sú z nich v súčasnosti úspešní výtvarníci, architekti a pod. Na besede bude predstavená tiež originálna výtvarná tvorba jej skvelej žiačky Janky Valkovej zo Štítnika a rovnako aj ďalšia z jej žiakov Kristína Pakesová, ktorá vyštudovala filozofiu a dejiny umenia, v súčasnosti pôsobí ako kurátorka výstav výtvarného umenia v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Podujatie bude hudbou a spevom sprevádzať Jaroslav Boldiš z Plešivca.
Zreštaurované vzácne tlače z knižnice Gemersko-malohontského múzea – Predmet mesiaca marec 2024
Napísal(a) I. Krnáčová
Rimavská Sobota, 29. 02. 2024 – Predmetom mesiaca marec je päť len nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. marca 2024.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v marci ďalších päť nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí. Z nich pozoruhodné je historické knižné dielo autora pochádzajúceho z nášho regiónu: V mene Pána! Súhrnná zbierka kázní na všetky nedeľné a sviatočné dni v roku... Daniela Sartoriusa...: We Gménu Páně! Summownj Postylka, na wssecky Dny Nedělnj y Swátečnj w Roce, dwogjm Kázanjm, Ewangelickým y Episstolickým... od Danyele Sartoryus, někdy při Cýrkwi Ewangelické Bansko:Bistrycké Nácý Slowanské Slowa B. Kazatele. Nowé Wydánj. W Presspurku a Kossicech V Jana Michaľa Landerera. 1779.
Daniel S a r t o r i u s (1704 – 1767), rodák zo Štítnika, evanjelický kňaz a autor nábožensko-popularizačných spisov, je významnou osobnosťou Gemera-Malohontu.
Konferencia Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Jednodňovú odbornú konferenciu pod názvom Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času pripravilo začiatkom marca 2024 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej ústrednou témou sú dejiny jednotlivých národov, resp. národnostných menšín, ktoré v minulosti obývali či stále obývajú to územie východného Slovenska, ktoré dnes stotožňujeme s územím Košického samosprávneho kraja.
„Aktívnu účasť na konferencii prisľúbili nielen naši kolegovia z iných múzeí Košického samosprávneho kraja, ale aj ďalší odborníci, či už z prostredia knižníc, pamiatkového úradu alebo národnostných spolkov. Samotné rokovanie konferencie bude otvorené verejnosti, takže každý priaznivec histórie si bude môcť vypočuť práve tie referáty, ktoré ho zaujímajú najviac,“ uviedol kurátor Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Martin Hajduk, PhD.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične počas fašiangového obdobia prichádza s podujatím pre detského návštevníka. Pre deti materských a základných škôl 1. stupňa si múzejníci pripravili aktivity, ktoré rozvíjajú ich poznatky, tvorivosť a fantáziu. Múzejníci deťom vysvetlia zmysel a pôvod tohto tradičného sviatku, ako ho naši predkovia oslavovali a aké zvyky počas neho dodržiavali. Dokonca túto aktivitu prepojili s novou výstavou pozostávajúcou z fotografií hudobníkov a pastierov z Gemera a jeho okolia. „Tohtoročné fašiangy sme sa rozhodli osláviť v tradičnom duchu. Pre našich najmenších záujemcov sme pripravili interaktívne hry priamo na výstave s názvom Valašský rok/Pásztoresztendő. Kedysi pastieri na fašiangoch vystrájali. Chodili v rôznych maskách medzi ľudí a rozveseľovali ich. Bola to súčasť ich valašského roka a zvykov. Veríme, že našou aktivitou zaujmeme dnešnú mladú generáciu a nielen ich zabavíme, ale aj niečo nové naučíme,“ povedala múzejná pedagogička Gabriella Badin. V závere aktivity si deti vlastnoručne vyrobia fašiangové masky.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-