Múzeá (734)
Múzeum Prvého slovenského gymnázia navštívilo vlani 3260 návštevníkov
Napísal(a) teraz.sk
Dovedna 3260 návštevníkov zavítalo počas uplynulého roka 2018 do Múzea Prvého slovenského gymnázia (MPSG) v Revúcej. TASR o tom informovala jeho lektorka Lucia Oravec Koreňová, podľa ktorej má návštevnosť každoročne stúpajúcu tendenciu.
„Návštevnosť bola početná najmä v mesiacoch máj až október. Ďakujeme všetkým návštevníkom za priazeň a tešíme sa na rok 2019, ktorý otvoríme vedeckou kaviarňou a ďalšími podujatiami,“ uviedla Oravec Koreňová.
Medovníkové vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
V predvianočnom období sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave opäť konali tvorivé dielne, aby sme sa spolu s deťmi pripravovali na Vianoce. Tentoraz nám pomohla aj aktuálna výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorá nás inšpirovala k zdobeniu vlastných medovníkov ako vianočných ozdôb. Deti si najprv prezreli túto zaujímavú výstavu, porozprávali sa o význame medovnikárskych produktov, v rámci ktorých hrali významnú rolu vždy aj vianočné ozdoby a sladkosti. Následne si vlastnoručne ozdobili svoje medovníky. Neostali sme ale len pri medovníkoch. Pripravili sme si s deťmi aj ďalšie vianočné ozdoby. Deti s radosťou vyberali ozdoby, usilovne strihali, maľovali a lepili, a tak vznikli krásne vianočné gule, venčeky a anjeliky.
Fond na podporu umenia podporil v roku 2018 aj tri projekty Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gejza Hermélyi
Rok 2018 bol, z hľadiska projektov podporených z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia (FPU), pre Banícke múzeum v Rožňave veľmi úspešný. V oblasti ochrany zbierkových predmetov, objektov múzea, ktoré patria medzi národné kultúrne pamiatky, ako aj ochrany zamestnancov a návštevníkov, boli v roku 2018 podporené tri projekty (Nedáme si spapať zbierky! III., Strážne oči a Nekazme si dojem) z verejných zdrojov FPU celkovou sumou 8 910 €.
Jednou zo stálych expozícií Baníckeho múzea v Rožňave je Expozícia prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí, zameraná predovšetkým na prezentáciu živej a neživej prírody Národného parku Slovenský kras a jaskyniarstva. Jaskyne predmetného územia boli v roku 1995 zaradené do svetového prírodného dedičstva Unesco. V expozícii sa nachádza množstvo kvalitných preparátov živočíchov, rozdelených podľa biotopov (fauna tečúcich a stojacích vôd, biotop kultúrnej stepi, biotop intravilánov miest a dedín, lesné biocenózy, fauna škrapových polí). Napriek tomu, že prírodovedná expozícia je našou najstaršou, preparáty sú vo veľmi dobrom technickom stave.
Maľby na skle – predmet mesiaca január 2019 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Počas januára 2019 budú v priestoroch stálej expozície Gemersko-malohontského múzea vystavené maľby na skle pochádzajúce z okolia Rimavskej Soboty zo začiatku 19. storočia. Obrázky maľované na skle sa začali na naše územie šíriť z oblasti Talianska približne v 17. – 18. storočí, pričom zo začiatku našli uplatnenie najmä v prostredí šľachty, meštianstva a cirkvi. Keďže zobrazované námety mali prevažne náboženský charakter boli blízke i cíteniu dedinského človeka, a tak už koncom 18. storočia prenikli aj do ľudového prostredia. Tieto maľby sa medzi širšie vrstvy obyvateľstva masovejšie rozšírili v 20-tych rokoch 19. storočia prostredníctvom podomových obchodníkov, pútí a jarmokov.
Oľga Bodorová – Ľudmila Pulišová: Dezider Fertő. Rómsky rezbár. Katalóg ku výstave.
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Dňa 25. októbra 2018 bola v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote slávnostne otvorená výstava prezentujúca tvorbu neprofesionálneho výtvarníka – rezbára Dezidera Fertőa (1921 – 1996), s názvom Dezider Fertő. Rómsky rezbár, s trvaním do 31. januára 2019. Múzeum k výstave pripravilo tiež rovnomenný katalóg, ktorý je zároveň súpisom zbierkových predmetov, plastík a reliéfov rezbára, nachádzajúcich sa v súčasnosti vo fondoch troch múzeí. Pre záujemcov je dostupný v pokladni Gemersko-malohontského múzea, v cene 3 €.
Úvod katalógu je venovaný výtvarnému umeniu Rómov, ktorého dokumentovanie sa viaže už ku vzniku múzea v roku 1882.
Ozdoba poličiek v kredenci - textilné vyšívané pásy na výstave v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote počas decembra vystaví textilné vyšívané pásy, ktoré v minulosti zdobili nie jednu kuchynskú poličku v domácnosti. Vystavené budú v priestoroch múzea od 3. do 31. decembra 2018. V minulosti si kuchyne gazdiné zdobili najmä vlastnoručne vyšívanými textíliami. Popri obrusoch, obrúskoch, či plátených nástenkách to boli tiež vyšívané, alebo háčkované pásy - „štráfy“, ktoré zdobili predovšetkým okraje políc kuchynského nábytku. Na našom území sa začali používať v prvých desaťročiach 20. storočia v súvislosti so zmenou podoby kuchýň, kedy otvorené ohnisko bolo postupne nahrádzané sporákmi a začal sa používať svetlejší kuchynský nábytok.
Príďte si s nami pripomenúť Československo
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás v utorok 13. novembra 2018 srdečne pozýva na podujatie Československý deň. Sprievodné podujatie k aktuálnej výstave múzea Gemer v období 1. ČSR sa uskutoční zároveň ako súčasť série podujatí Košického samosprávneho kraja, Osmičkovej jesene. Program určený pre širokú verejnosť sa začína o 15.30 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Na úvod si záujemcovia budú môcť vypočuť zaujímavé prednášky zo strany autorov výstavy. Pavol Lackanič ich zoznámi bližšie s významnými priemyselnými podnikmi na Gemeri v období 1. ČSR a Pavol Horváth načrtne tému úlohy Československej armády pri začleňovaní Gemera do novovznikajúceho štátu v strednej Európe.
Unikátny bronzový závesok typu Včelince – Nagyhángos predmetom mesiaca november
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Počas mesiaca november bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený unikátny zbierkový predmet – bronzový závesok, označovaný ako bronzový závesok typu Včelince – Nagyhángos. Závesok bol súčasťou veľkého depotu (pokladu) bronzových predmetov, ktorý pozostával až 177 kusov. Depot bol objavený v roku 1907 vo Včelinciach, na pozemku Bélu Szilárdyho, v polohe Lászlófala a pre Gemersko-malohontské múzeum ho zachránil včelinský notár Rafael Osváth. Depot pochádza zo začiatku strednej doby bronzovej (1500 – 1450 pred Kristom), patrí do horizontu tzv. kosziderských depotov. Je predstaviteľom vyspelého severokarpatského bronziarstva. V priestoroch múzea bude vystavený do 30. novembra 2018.
Osmičkové roky ako Predmet mesiaca október v GMM
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Bohatosť zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea dotvára aktivita nazývaná „predmet mesiaca“. Po dobu jedného mesiaca sa z viac ako 101 000 zbierkových predmetov selektuje jeden, ktorý je spätý s regiónom, mestom Rimavská Sobota, s múzeom alebo je zaujímavý svojím vzhľadom, využitím, či je spájaný s historickými udalosťami a dodnes nebol prezentovaný verejnosti. Počas októbra 2018 si môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea pozrieť predmet mesiaca, ktorý je spájaný s „osmičkovými rokmi“. Ide o dva kovové odznaky a striebornú mincu, ktoré budú vystavené v priestoroch stálej expozície do 31. októbra 2018.
Viac...
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2018, pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote komentované prehliadky výstav. Vstup na komentované prehliadky sa uskutoční každú hodinu - o 9:00, 10:00, 11:00, 13:00 a 14:00. Návštevník si môže vybrať z dvoch výstav. Prehliadka každej výstavy trvá 60 minút a vstup je zdarma. Prvou je nová výstava „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“. Výstava predstaví prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Zameria sa nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch.
Banícke múzeum v Rožňave nás vráti do obdobia medzivojnového Československa
Napísal(a) Mgr. Pavol Lackanič
Banícke múzeum v Rožňave si v októbri vlastnou výstavou pripomenie okrúhle 100. výročie vzniku Československa.
V roku 2018 si v Českej republike a na Slovensku pripomíname významné výročie v dejinách Slovenska – 100. výročie vzniku Československa. Banícke múzeum v Rožňave sa zároveň pripája k aktivitám ostatných múzeí a ostatných kultúrnych inštitúcií v rámci tzv. Osmičkových rokoch (1918, 1938, 1948 a 1968) výstavou Gemer v období 1. ČSR.
Vznik nového štátu v strednej Európe na výrazne demokratických základoch spojil úsilie dvoch nových štátotvorných národov a samotná značka Československo pretrvala s menšou prestávkou až do roku 1992.
Banícke múzeum v Rožňave zreštaurovalo väčší počet historických hodín
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Náročný projekt múzea Čas nám neuškodí prebiehal v rokoch 2017-2018 a zahŕňa celkovo 27 ks historických hodín rôzneho typu a použitia, pričom sa u 10 z nich podarilo dosiahnuť aj ich celkové mechanické spojazdnenie, čiže tieto hodiny môžu slúžiť k hlavému účelu a to ukazovať správny čas. Medzi zreštaurovanými exponátmi tak možno nájsť ako hodiny vidiecke, tak aj mestské; ďalej hodiny tzv. americké, francúzske, či dokonca s baníckymi motívmi. Podľa materiálu ide o hodiny drevené, plechové, kovové či keramické; podľa spôsobu pohonu a umiestnenia kyvadlové či nástenné. Najstaršie hodiny s baníckym motívom je možné datovať už do 20.-30. rokov 19. storočia. Stav exponátov pred reštaurátorským zásahom bol pomerne zlý.
September je mesiacom Dní európskeho kultúrneho dedičstva
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
September je mesiacom Dní európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré oslávi aj Gemersko-malohontské múzeum, ako piate najstaršie múzeum na Slovensku, bohatou programovou ponukou. Počas septembra ponúkame návštevníkom Gemersko-malohontského múzea prehliadku výstav „ZOO – preťažená Noemova archa“ (do 15. septembra) a „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“ (do 16. septembra). 11. septembra odštartujeme vlnu nových výstav z oblasti mineralógie, náboženstva, archeológie i baníctva. 27. septembra, už po tretíkrát, oslávime Svetový deň cestovného ruchu. Počas celého septembra môžu návštevníci múzea vidieť fotografie zachytávajúce udalosti z augusta 1968 v Rimavskej Sobote a Tornali. Rovnako si môžu prečítať príbeh Márie Očovanovej (1925 – 1968), ktorá sa stala obeťou udalostí augusta 1968.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.