Tradície (188)
V rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavili ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v stredu 21.11.2018, v rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavilo ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova. Tradičnej ľudovej kultúre sa venuje viac ako päťdesiat rokov, počas ktorých s folklórnou skupinou Stromíš uviedol množstvo úspešných programov. Okrem toho zbieral zvyky, obyčaje a piesne, ktoré sa pri rôznych príležitostiach spievali v obci i po celom Gemeri. Aby sa zachovali pre budúce generácie, rozhodol sa vydať ich v knižnej podobe. To množstvo piesní a ďalších informácií o Vlachove vyšlo v dvoch dieloch ako Spevy spod Stromíša. So spomínanými publikáciami je úzko spojený aj ďalší hosť večera Alžbeta Lukáčová, etnomuzikologička a dramaturgička, ktorú verejnosť pozná aj z televíznej folklórnej šou Zem spieva.
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát lákadlom pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií
Napísal(a) M. Hlaváčová
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát láka milovníkov folklóru a ľudových tradícií svojou pestrou programovou ponukou. Podujatie pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku organizuje Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava.
REMESLO MÁ ZLATÉ DNO NIELEN PRE DETI
Od pondelka (19.11.) až do piatka (23.11) budú mať možnosť školáci pracovať v dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v rámci októbrového folklórneho večera zameralo na zaujímavé sviatky v gemerských dedinách - Hostiny. „V jesennom období sa oddávna u nás na hornom Gemeri konali Hostiny na počesť posviacky chrámov, ale aj ako forma utužovania rodinných vzťahov s pokrvnými i nepokrvnými členmi príbuzenstva, hlavne tými, čo žili v iných obciach,“ začal svoje rozprávanie Ing. Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej. Spomínal na zvyky, ktoré sa zachovávali pri tejto príležitosti len v Nižnej Slanej, jedlá čo varili na Hostinu a nezabudnuteľné historky, ktoré sa v dedine zachovali. A ako to je na hostinách zvykom, nemôže chýbať zábava pri muzike.
Na Salaši pod Maginhradom už po siedmykrát ožilo Slovenské mitrovanie
Napísal(a) MG od
Na Salaši pod Maginhradom aj tohto roku sa uskutočnilo zaujímavé podujatie, ktoré organizátori pomenovali Slovenské mitrovanie. Tento starý zvyk, viažúci sa k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra si v obci Veľké Teriakovce pripomenenuli v sobotu 20. októbra 2018 už po siedmykrát. Jeho účastníci si pochvaľovali program, ktorý prebiehal po celý deň. Rušno bolo na každom kroku. Na pódiu sa predvádzali folkloristi, ktorí s nadšením vyhrávali, spievali a krepčali jedna radosť. Podchvíľou sa ku každému hosťovi, či domácemu dostala vôňa baranieho guľáša, ktorý bol vhodnou témou pre súťažiace kolektívy z okolia. Ej, veru bolo na čo pozerať, počúvať i ochutnať. Tak, ako každý rok doteraz. Čo oči videli, to srdce žiadalo. Veru, nechýbalo ani pečené mäso, ani pre tento kraj tradičné mliečne výrobky.
Gemerská hostina s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva priaznivcov folklórnych večerov 24. októbra 2018 na Gemerskú hostinu s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej, folklórnym súborom Dubina a ľudovou hubou Ondreja Hlaváča z Rožňavy. Hostiny - hody sa v dedinách konali ako pamiatka na počesť posviacky chrámov. O tradíciách aké sa zachovávali počas hostiny v hornom Gemeri, konkrétne v Nižnej Slanej, porozpráva Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina. „V minulosti to bola na našich dedinách veľká udalosť. Na hostinu si každá rodina pozývala príbuzných aj zo vzdialenejšieho okolia. Okrem duchovnej stránky a hodovania na hostine nemohla chýbať zábava. Hostiny sa konali v jesenných mesiacoch, čiastočne to súviselo aj s cyklom hospodárskeho života,
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v septembri začína ďalšiu sériu Folklórnych večerov v Dome tradičnej kultúry Gemera „U nás taká obyčaj...“. Otvorí ju folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy, ktorá už dvadsať rokov uchováva a šíri miestne ľudové tradície, zvyky, piesne a tance. Úspešne prezentuje okres a región aj v najvyšších postupových súťažiach a festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Aj v tomto roku úspešne postúpila do celoštátneho kola súťaže folklórnych skupín Nositelia tradícií s programom „Jormark“, kde sa umiestnila v zlatom pásme.
„V stredu 26.9.2018 sa naši návštevníci v jej podaní zoznámia so zvykmi, ktoré v minulosti súviseli s odchodom na vojenčinu.
Začiatok mesiaca bude bohatý najmä na program pre deti a divadelné predstavenie. Tie neskôr vystriedajú pozoruhodné koncerty, športové podujatia, hradné hry či poľovnícky deň. K viacdňovým podujatiam sa okrem dní miest Hnúšťa a Revúca v závere mesiaca pripojí aj očakávaná Klenovská Rontouka.
Venované deťom
Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí (1.6.) je v Klenovci naplánovaná Cesta rozprávkovým lesom. Tohtoročnou novinkou je trasa, ktorá povedie zo sedla Chorepa až k rozhľadni na Laze Slopovo.
Jelšava si na Dňoch mesta pripomenie trištvrte tisícročné výročie prvej písomnej zmienky
Napísal(a) Tatiana Strelková
Pozývame vás na Dni mesta Jelšava, ktoré sa uskutočnia v dňoch 15. – 17. júna 2018, a to pri príležitosti 775. výročia prvej písomnej zmienky o Jelšave. Bohatý kultúrny program a sprievodné podujatia, ktoré sú pre vás pripravené, ponúkajú možnosť stráviť tieto dni s celou rodinou. Neodmysliteľnou súčasťou sobotňajšieho programu Dní mesta Jelšava, prebiehajúceho v areáli mestského futbalového štadióna, sú naše tradičné súťaže. Už XIV. ročník „Súťaže vo varení gemerských guliek“ dokazuje neutíchajúci záujem o túto súťaž, tak zo strany súťažiacich družstiev, ako aj zo strany návštevníkov podujatia. Gemerské guľky, jedlo typické pre naše mesto a región, môžete v rámci súťaže ochutnať na viacero spôsobov. Každé súťažiace družstvo (obec) má totiž svoj vlastný, rokmi
Folklórna skupina Bučina z Pače zavítala na "Rosadľa" do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 23. mája 2018 priniesla folklórna skupina Bučina z Pače do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, okrem svojich zvykov počas turíčnych sviatkov – Rosadlí, aj vyzdobené máje. „Z rozhovoru s nositeľkami tradícií Irenou Helcmanovou a Máriou Cmorikovou sme sa okrem iného dozvedeli, že v Pači chlapci stavali dievčatám po dva máje – pár, a to brezy, ktorých kmene neboli očistené tak ako v iných obciach. Tiež ich stavali aj ku kostolu, kde sa v nedeľu po obede stretli dievčatá i ženy a spolu spievali aj si zatancovali,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Hosťom skupiny bol majster tesár Ján Gunár, ktorý sa okrem tesárčiny venuje aj vyrezávaniu úžitkových a dekoratívnych predmetov a práci s kovom. Prezradil, že najväčšiu radosť má hlavne na jar, keď k nemu chodia chlapci z dediny,
Stavanie mája po roku si zopakovali aj na Revúčke
Napísal(a) B. Vrabcová
Každoročné stavanie mája je tradíciou už aj na Revúčke (miestna časť mesta Revúca). Tento rok sme sa tam stretli 19.5.2018 a stavať sme začali hneď po 17:00 hodine. S kultúrnym programom sme začali hneď ako sa chlapom podarilo vysokánsky strom dostať na miesto. Vystúpili: FS Lykovec, DFS Lykovček, FSk Muránska Lehota a samozrejme aj domáca FSk Revúška. Za zorganizovanie tejto akcie ďakujeme všetkým zúčastneným. (Poznámka OD: Hodne k tejto udalosti vypovedajú aj originálne fotografie pána Pobočeka, ktoré sú súčasťou tejto krátkej informácie. Udalosť spravila v Revúške poriadny rozruch, lebo zaujala skoro každého jej obyvateľa, a tak vlastnou účasťou či mladí, či starší prispeli k peknému farebnému koloritu bydliska. Vysoký máj
Viac...
Slovenské tradície stavania májov opäť na výslní i v strednom Gemeri
Napísal(a) B. Vrabcová
Počasie v Revúcej nám v piatok 18. mája 2018 naozaj prialo. Vďaka tomu netrvalo chlapom z FSk Revúška a FS Lykovec dlho a ozdobený, mohutný máj bol na svojom mieste v priebehu pár sekúnd. V kultúrnom programe sa nám pred budovou mestského kultúrneho strediska predstavil DFS Lykovček, FS Lykovec, FSk Revúška, FSk Spod Kohúta Revúčka – Muránska Zdychava a spevokol Úsvit. Diváci si popri speve mohli vychutnať pálenku a pagáčik, ktorý si pre nich pripravili organizátori podujatia mestské kultúrne stredisko v Revúcej a mesto Revúca. Všetkým zúčastneným ďakujeme, že prijali pozvanie vystupovať a samozrejme aj divákom, že nás prišli svojou hojnou účasťou podporiť.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami v rámci projektu U nás taká obyčaj. V stredu 23. mája 2018 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera návštevníci bližšie oboznámia so zvykmi počas Rosadlí v malebnej dedinke Pača. Uvedie ich folklórna skupina Bučina, ktorá sa zachovávaniu miestnych tradícií venuje už takmer desať rokov. „Skupina sa orientuje na oživovanie miestnych kalendárnych, rodinných, pracovných zvykov, piesní a typického nárečia, ktoré sa výrazne líši od gemerského, skôr má bližšie k rusínskemu, čím sa v našom prostredí vyníma. Aj zvyky na Rosadle, v iných oblastiach známe ako Rusadle či Turíce, mali v Pači inú podobu ako v hornogemerských obciach a sme radi, že nimi
Prvého mája v Čiernom Potoku obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci juhozápadného Gemera obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov na 1. mája. Nikto nepripomenul Sviatok práce - Prvý máj ani ako sviatok svätého Jozefa podľa rímskokatolíckej cirkvi - patróna robotníkov. Podľa staroslavianskych a keltských tradícií sa 1. máj slávi ako prvý letný deň. Traduje sa, že máje stavali mládenci slobodným-vydajasúcim devám v noci z 30. apríla na 1. mája. Podľa kraja to boli smrekové stromky, ale najmä brezové stromčeky - odrezky, zdobené stuhami z krepového papiera, na čo najdlšom stĺpe, ktoré stavali na bráne rodinného domu. Neskôr sa tradícia obmedzila na stavanie májov v strede obce. A tu bol problém, v dedinách s „horným“ a „dolným“ koncom sa stavali máje osve. No a „bujarí“ mládenci vzali
Prvé vyháňanie dobytka na pašu uviedli Genšenky z Honiec v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 25. apríla 2018 bol v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórny večer s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec, ktorá uviedla svoj program s témou prvého vyháňania dobytka na pašu. Nechýbali spevácke čísla ani rozprávanie o tradícii, s ktorou sa v súčasnosti už nestretávame. Program zaujal divákov a výkony členov skupiny odmeňovali spontánnym potleskom. „Funkcia obecného pastiera bola zodpovedná, musel to byť človek dôveryhodný a pracovitý, ktorý si získal úctu gazdov a vedel sa o zvieratá postarať aj v ich núdzi. Prvý výhon bol v obci sviatkom. Celá dedina sa stretla a popri práci so statkom sa aj zabavila, hlavne mládež,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny. „Tento kolektív je pomerne mladý, ale vo svojom repertoári má spracovaných už niekoľko zaujímavých tém,

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-