Tradície (188)
Veľké Teriakovce mitrovali od rána do neskorého večera
Napísal(a) MG od
Záverečné mesiace roka bývali pre gazdov a ďalší pospolitý ľud aj na Gemeri obdobím, ktoré je každoročne zavŕšené najkrajšími sviatkami roka - Vianocami. Dovtedy sa konali na našom vidieku rôzne slávnosti spojené s ukončením poľnohospodárskeho roka - vyhodnotenie obdobia žiatvy či pasenia dobytka, doplnené ľudovými hrami a spestrenými rozprávaním rôznych príhod
Sychravosť jesenného večera zmenili zavíjankové piesne a tance
Napísal(a) Dana Lacková
Priaznivci folklórnych stretnutí si v stredu 19. októbra 2016 mohli v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave vychutnať svadobnú zavíjankovú atmosféru pod názvom „U nás taká obyčaj...." Zavíjanka odjakživa patrila k vrcholom svadobnej hostiny. V minulosti bola spojená s rôznymi obradnými zvykmi a úkonmi, ktoré mladomanželom
V stredu 19. októbra 2016 o 18-tej hodine si priaznivci Gemerského osvetového strediska v Rožňave a jeho folklórnych stretnutí pod názvom „U nás taká obyčaj ...“ vychutnajú polnočnú svadobnú atmosféru. Medzi najkrajšie ľudové zvyky a tradície patria tie svadobné. Snímanie venca – party z hlavy mladej nevesty, zavíjanka,
Na mitrovaní aj tento rok fakľový sprievod bačov a valachov
Napísal(a) Mirka Vargová
Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk, na ktorý pred piatimi rokmi nadviazali v obci Veľké Teriakovce podujatím Slovenské mitrovanie, počas ktorého čaká na verejnosť odborný program, ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality a viaceré sprievodné aktivity ako jarmok, výstava či drevené atrakcie pre deti.
Pravá gemerská muzika, tanec a spev v podaní folklórneho súboru Borostyán z Drnavy a ĽH Ondreja Hlaváča
Napísal(a) Dana Lacková
V stredu večer, 21. septembra 2016, sa opäť stretli priaznivci folklóru v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, aby sa dozvedeli o rôznych príležitostiach na zábavy, ale aj o zvykoch a jedlách na gemerskej hostine v minulosti. V gemerských obciach, či už v slovenských, alebo maďarských sa práve v jesennom
Vojaci rožňavskej posádky mali Deň otvorených dverí
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Velenie útvarov práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, raketometného oddielu, posádky Rožňava pri príležitosti Dňa Ozbrojených síl SR pripravilo dňa 22.9.2016 v čase od 10.00 do 14.00 hodín v priestoroch kasární „Deň otvorených dverí“ pre žiakov škôl mesta Rožňava a jeho okolia. Na nástupisku boja pripravená bojová technika útvaru spolu s posádkami vojakov.
Pomalé umieranie historických regiónov...
Napísal(a) Ľudovít Ján Šomšák
Medzi kontraproduktívne zmeny v štáte a spoločnosti po roku 1989 patrí aj nové územnosprávne členenie Slovenska. Tento necitlivý zásah do historickej identity regiónov, ergo aj Gemera a Malohontu, ich odsúdil na pomalé umieranie. Súčasná podoba územnosprávneho členenie nesie všetky znaky svojvôle, krátkozrakosti ba aj skupinových,
"U nás taká obyčaj" s Gemerskou hostinou a folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča
Napísal(a) D. Lacková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás opäť pozýva do Domu tradičnej kultúry Gemera na stretnutie s folklórom pri pokračovaní cyklu „U nás taká obyčaj“.
„V stredu 21. septembra so začiatkom o 18.00 hodine uvádzame Gemerskú hostinu s folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Gemerčania sa vždy radi
Pod hradom Krásna Hôrka odštartuje už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier
Napísal(a) Soňa Kostrábová
Na priestranstve pod hradom Krásna Hôrka odštartuje v sobotu 6. augusta 2016 už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier, ktoré sú zaradené medzi TOP podujatia programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita. Aj tento rok čaká návštevníkov od slávnostného otvorenia až do neskorého večera
Prvý jún 2016 nebol len dňom detí, ale aj dňom, kedy sa priaznivci regionálneho folklóru stretli na ďalšom folklórnom večere organizovanom Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave. V Dome tradičnej kultúry Gemera postavila folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej tradičný „máj“ - veľkú brezu ozdobenú farebnými stužkami a za spevu a tanca návštevníkom predstavila “Vyšnoslanské Rusadľe“.
Viac...
Folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej 1. júna vráti čas v GOS v Rožňave na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli
Napísal(a) Dana Lacková
Aj keď je 1. jún poväčšine venovaný deťom, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo v tento deň tohto roku ďalší „dospelácky“ folklórny večer z cyklu U nás taká obyčaj. Spoločne s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa o 18. 00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave prenesú diváci v čase, vrátia sa späť do polovičky mája, na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli, kedy nastáva nedeľa turíčna - Rusadľe.
Stavanie májov vo Vlachove sa zachovalo pod názvom Rusadlie. Tento sviatok patrí k veľmi významným sviatkom kresťanstva a má u nás dlhú tradíciu. Slávi sa na 50. deň po Veľkej noci
na oslavu zoslania Ducha Svätého. Tak ako kedysi sa chlapci už v sobotu ráno schádzajú s pílkami a sekerami, aby išli narúbať máje. Väčšinou sú to brezy, ktoré sa potom zdobia stužkami. Dievka, ktorá už má frajera, dostane červený smrek.
Stavanie májov je jedným z najstarších tradícií, ktorý sa až doteraz udržiava na Gemeri
Napísal(a) MG-OD
Stavanie májov je jedným za najstarších tradičných sviatkov, ktorý sa až doteraz udržiava na celom Gemeri. Počas svojej existencie prešiel všelijakými zmenami i spôsobmi stavania májov. Mohli by sme o ňom tiež povedať, že sa vyznačoval najmä osobnými vzťahmi medzi mládencom a dievčinou symbolizovanými práve mladými stromčekmi, ktoré predstavovali jednoduchosť, skromnosť a krásu. Keďže sa tradícia viazala k mesiacu máj, aj táto tradícia dostala názov Stavanie májov.
Majáles spojený s oslavou Dňa matiek prizdobený dôstojným programom potešili Vlachovčanov
Napísal(a) Mgr. Martina Gálová
Obecný úrad Vlachovo v spolupráci s OZ Stromíš a MO MS vo Vlachove usporiadali v kultúrnom dome dňa 8.mája 2016 o 14.00 hod. Majáles spojený s oslavou Dňa matiek. Po úvodných slovách Sašky Vargovej sa prihovoril starosta obce Ing. Peter Pakes, ktorý sa tiež poďakoval všetkým mamám za ich starostlivosť a lásku. S pekným programom sa predstavili škôlkari a žiaci ZŠ s MŠ vo Vlachove pod vedením svojich učiteliek.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-