Tradície (188)
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región
Napísal(a) MG od
Fašiangovými tradíciami je obdarený aj náš gemerský región. A keďže práve čas, ktorý žijeme, patrí medzi fašiangové, priblížime vám prostredníctvom fotografií pána Petra Pobočeka jednu z takých udalostí aj na stránke Maj Gemer. Nebudem hádam nosiť drevo do lesa, keď pripomeniem, že fašiangy sa začínajú po Troch kráľoch a trvajú až do polnoci pred Popolcovou stredou. Tohto roku fašiangy budú trvať do 14. februára. Toto obdobie aj v minulosti predchádzalo štyridsaťdennému pôstnemu obdobiu pred Veľkou nocou, kedy sa má, okrem iného, upustiť od požívania mäsa. Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla. Jedným z ich hlavných účelov bolo dosýta sa najesť. Tradície fašiangov sú navyše poznamenané ľudovými zábavami, sprievodmi v maskách a na záver pochovávaním basy.
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ oživili Bystränky
Napísal(a) Mária Ferenczová
Fašiangové zvyky z Rožňavského Bystrého v rámci projektu „U nás taká obyčaj...“ priniesla do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Bystränky. V stredu 31. januára 2018 sa opäť zišli priaznivci tradičnej ľudovej kultúry, aby si oživili spomienky na mladé roky a tí mladší sa zoznámili s ďalšími ľudovými zvykmi, ktoré sa v Gemeri dodržiavali. „Počas fašiangov sa v Rožňavskom Bystrom konali aj páračky a to bola príležitosť na stretnutia počas dlhých zimných večerov a pre mládež aj na zábavu,“ uviedla pani Zuzana Tomková, nositeľka tradícií z Rožňavského Bystrého.
Páranie peria dnes už nie je bežná záležitosť ani v dedinách. To aké perie sa pára, do čoho sa používa i iné zaujímavosti o páračkách i mužských prácach v zimnom období sa prítomní od nej
V programe U nás taká obyčaj... uvedú Bistränskia páraški
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj v novom roku pokračuje v projekte „U nás taká obyčaj...“, ktorý je zameraný na prezentáciu tradičnej kultúry horného Gemera. Prvý folklórny večer v tomto roku bude patriť zvykom a obvyklým činnostiam počas fašiangového obdobia. Aj keď sa v našom regióne nezachovala tradícia bujarých zábav a sprievodov, na dedinách sa v tomto čase konali svadby, zabíjačky, hostiny, zábavy s muzikou, priadky či páračky, kde sa mládež stretávala aj so zámerom zabaviť sa. „V stredu 31. januára 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uvidíme v podaní folklórnej skupiny Bystränky čo sa všetko odohrávalo v minulosti na fašiangových páračkách v Rožňavskom Bystrom.
Betlehemské svetlo z Baziliky Narodenia Pána sa dostalo aj na Gemer
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi miliónmi ľudí. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc v našom okolí. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniaval škoricou a vanilkou, ozývali sa v ňom koledy a vianočné piesne
Napísal(a) M. Ferenczová
V stredu 13. decembra v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave rozvoniavala škorica a vanilka, ozývali sa koledy a vianočné piesne v podaní folklórnych kolektívov z horného Gemera. Organizátor Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo pre svojich priaznivcov stretnutie s vianočnými tradíciami z Gemera v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Šva sä stálo ši sä nestálo v Mokrej Lúke?
Napísal(a) Štefánia Dachová
Ak by ni, stálo se aj po trečí ráz. V sobotu 16.12.2017 zmo mali bosorácky jermok. A bulo zas výborne. Nechýbeli bosorky, hoščä, domácí i cezpoľní. Stánkári núkali zo svojich dielní len to najlepšia – perníky, kolášiky, vianočnia výzdoby, šperky, klbásky, medžík, sviašky, hlavnice, koreniny,... ojojoj, bulo si zo šoho vyberač. Koj nám šicom zahrali v bruchu cigáni, tak zmo se šicia nachovali – kapustnicou, gemerskyma gulkamí, belušamí, klbáskamí, pankúškamí, buchtamí a ostatnyma dobrotamí. Samozrejme podával se i tradičný pudžing.
Folklórne Vianoce 2017 pohladili duše a rozohriali srdiečka divákov v Revúcej
Napísal(a) A. Kvetková
Milovníci folklóru a folklórnych tradícií si určite prišli na svoje v stredu 13. decembra 2017 na vianočnom vystúpení folklórneho súboru Lykovec a Lykovček v Revúcej. Na pódiu MsDK sa vystriedali všetky generácie súboristov, počnúc škôlkarmi až po seniorov, aby vo vyše hodinovom pásme hovoreného slova, spevu a tanca priblížili divákom typické a možno už aj zabudnuté zvyky a tradície nášho regiónu, spojené so sviatkami radosti a hojnosti.
Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Vianočné obdobie sa spája s rôznymi magickými úkonmi. Keďže už sme prekonali Katarínu, Martina a Ondreja, pozrime sa na ďalšie zvyky späté s nasledujúcimi dňami. Deti už túžobne odrátavajú hodiny do sv. Mikuláša. Absencia zmienok v starších prameňoch potvrdzuje výpovede najstarších obyvateľov, podľa ktorých 6. decembra deň sv. Mikuláša prebiehal bez povšimnutia. Tesne pred prvou svetovou vojnou sa začal ujímať zvyk, že sa jeden z mužských členov rodiny pristrojí za Mikuláša a obdaruje deti jablkami, orechmi a inými dobrotami.
Najkrajšie sviatky roka sa blížia a s nimi sa stupňuje predvianočný zhon. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva stráviť príjemné chvíle s tradičnými vianočnými koledami, vinšami a zvykmi z rôznych gemerských obcí. „Vianočnú atmosféru zažívame prostredníctvom médií, v živej podobe v rámci koncertov a iných podujatí, ale v pôvodnom prostredí koledy, vinše a spevy vidíme už len vo výnimočných prípadoch. Folklórne kolektívy ich zachovávajú vo svojich programoch a práve z ich repertoárov sme pripravili vianočný folklórny večer,
Jesenné obdobie v našich dedinách býva spestrené rôznymi tradíciami. Dostali sme o jednej z nich krátku informáciu i pestré fotografie aj zo známej obce pod Kohútom, neďaleko Revúcej. V sobotu 18.11.2017 sa už po druhýkrát tam konala dlho očakávaná Zabíjačka svornosti, na ktorú sa veľmi tešili najmä členovia urbariátu Muránskej Zdychavy. Podujatie zorganizovali členovia výboru pod vedením predsedu Pavla Simana.
Viac...
U nás taká obyčaj - Folklórny večer na tému zvonkárstva v bývalej Gemerskej župe
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Zvonkárstvo je remeslo nadviazané na chov oviec a dobytka. Patrilo medzi domáce remeslá a venovali sa mu poniektorí kováči a zruční pastieri počas zimného obdobia v oblastiach Pohronia, Považia, Oravy, Turca, Liptova, ale aj na Gemeri a Spiši, no niektoré zvonce sa však dovážali z Maďarska a Nemecka. Remeselnou výrobou kutých zvoncov zo železného plechu sa od 16. storočia dokonca zaoberali zvonkári z Jelšavy. Vyrábali zvonce, ktoré vyvážali aj do Egypta, na Blízky východ a do Francúzska pre špeciálne parížske fiakre. Volali sa paríže
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov, hoci mu počasie neprialo tak ako po minulé roky. V sobotu 21. októbra 2017 bola na Salaši pod Maginhradom ukončená pastierska sezóna, nechýbali ukážky prác na salaši, baranie špeciality, kultúrny program a viacero sprievodných aktivít.
Tradičná výroba modrotlače v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v rámci Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera ROK NA GEMERI pripravuje opäť zaujímavý workshop, v súčasnosti veľmi atraktívnej a vyhľadávanej textilnej techniky – výroby modrotlače, ktorý sa uskutoční dňa 21. novembra od 17.00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 30. októbra 2017 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave konal, v spolupráci s Mestom Rožňava, tretí odborno-vzdelávací seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie. Účastníci seminára absolvovali, v súlade so zámermi nášho projektu Živé múzeum VI., kompletný odborno-vzdelávací program. Všetci si z podujatia odniesli, rovnako ako aj predošlé skupiny, metodickú príručku o plstení, ktorú vydalo Banícke múzeum v Rožňave.






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-