Tradície (188)
Lehotské obyčaje v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) M. Ferenczová
Príjemný októbrový večer strávili návštevníci podujatia U nás taká obyčaj s folklórnou skupinou Lehoťanka a remeselníkmi Lýdiou Zacharovou a Ondrejom Klimom z Čiernej Lehoty. Lehoťanka ponúkla zo svojho bohatého repertoáru piesne a tance spojené so zaujímavými zvykmi a obyčajmi z Čiernej Lehoty a moderátorka Martina Dudášová zase vyspovedala remeselníkov. Tradícia výroby perlových čepcov v Čiernej Lehote pokračuje vďaka pani Lýdii Zacharovej, ktorá nadviazala na krásnu záľubu svojej svokry.
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri - plstenie a splsťovanie
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 13. októbra 2017 sa konal v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave v spolupráci s Mestom Rožňava v poradí druhý odborno-vzdelávací seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie.
Slovenské mitrovanie: Ukončenie pastierskej sezóny 2017 sa blíži
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Ukončenie pastierskej sezóny sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk nazývaný mitrovanie, ktorý si v obci Veľké Teriakovce pripomenú už po šiestykrát. Pre verejnosť sú aj tento rok pripravené ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality a viaceré sprievodné aktivity, ako výstava oviec, jarmok či drevené atrakcie pre deti.
U nás taká obyčaj... Predsvadobné a svadobné obyčaje z Vyšnej Slanej v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva na prvý jesenný folklórny večer s folklórnou skupinou Radzim. V stredu 20. septembra 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej uvedie piesne a zvyky spojené s najkrajším obdobím života mladých ľudí. „Skupina zo svojho bohatého repertoáru vybrala ľúbostné piesne a nezvyčajné spracovanie svadobnej témy. Do programu sme zapojili aj nositeľky tradícií, aby si zaspomínali a priblížili nám časy svojej mladosti,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Dôstojná a nezabudnuteľná oslava okrúhleho výročia obce Rakovnica
Napísal(a) -sb-
Medzi tradičné podujatia v našej obci Rakovnica patria Dni obce. Tento rok sme to oslávili v dňoch 22. a 23. júla pri príležitosti 690. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Okrúhle jubileum bolo pre organizátorov výzvou. Dali si na tom patrične záležať. V rámci osláv bol zrealizovaný bohatý, pestrý program. Osláv sa zúčastnili milí hostia starostovia obcí: Monika Paličková Honce, Jarmila Pavlíková Gočaltovo, Želmíra Gonosová Rožňavské Bystré, Július Kerekeš Rudná,
Remeslo ešte nevymrelo, šup ho s kožuchom cez plecia!
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Kušnieri, blanári, grznári, fošníci, švači, garbiari, barbari - takto sa v minulosti nazývalo remeslo kožušnícke. Ako sa remeslo vyvíja v obci Muránska Zdychava? Na označenie výrobcov, ktorí sa zaoberajú výrobou kožušín sa používa v nárečí viacero pomenovaní. V dávnej minulosti to bol termín kušnier. Okrem názvu kušnier, nachádzame v literatúre aj názvy ako blanár, grznár. Obec Muránska Zdychava leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v blízkosti mesta Revúca. Mojím prvým podnetom pre výskum boli kroje.
Leto je v plnom prúde a s tým sú spojené aj rôzne praktiky v minulosti. Letný slnovrat je obdobie, ktorému v ľudovej tradícii dominoval oheň. Symbolizoval slnko a ľudia verili, že očisťuje a utužuje zdravie. Najvýznamnejším dňom ľudového kalendára spätým s ohňom je deň svätého Jána – 24. júna. V predvečer sviatku sa zapaľovali v chotároch obcí vatry nazývané vajano alebo sobotky. Verilo sa, že kto preskočí svätojánsky oheň, nemusí sa báť v ďalšom roku smrti. Pálením ohňov sa tiež privolával životodarný dážď.
VyKroj sa s „Hraškou“ (Mgr. Petra Oravcová) v Muránsko-zdychavskom kroji
Napísal(a) Ľubica Koreňová
Príjemné popoludnie ste mali možnosť stráviť vo štvrtok 13.7.2017 v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde sa konala historicky prvá prednáška v múzeu vôbec pre deti a širokú verejnosť. Do problematiky krojov a ľudového odievania nás zasvätila Mgr. Petra „Hraška“ Oravcová, ktorá kroje a ľudovú kultúra študovala. Petra nás naučila ako sa kroj obliekal a z čoho sa skladal. Poukázala na rozdiely v ľudovom odievaní v jednotlivých regiónoch Slovenska, ako je Gemer, Horehronie, Podpoľanie a Zemplín.
Čepčenie (zavíjanie, kičkanie, povjazuvvaňia, zavíjäška) ako už vieme je svadobný obradový akt založenia čepca na hlavu mladuchy. Patrí medzi obrady prechodu – symbolizuje zmenu stavu mladuchy z dievky na vydatú ženu. Podľa tradície sa konalo ráno po svadobnej noci. V 20. storočí sa v dôsledku skrátenia svadieb časovo spojilo s obradom skladania venca mladuchy, čo bývalo o polnoci sobášneho dňa. Bolo to už v priestore domu ženícha (v komore, na povale, v stodole). Prítomné bývali len vydaté ženy.
Ako zaujímavo využiť sviatočný deň - prvú prázdninovú stredu - na relax v kruhu svojich najbližších? Gemerské osvetové stredisko ponúka skvelý celodenný program v príjemnom prostredí Domu tradičnej kultúry Gemera. Tvorivé aktivity pre celú rodinu v hrnčiarskej a tkáčskej dielni, školičku tanca, či pečenie domáceho chleba v tradičnej peci. Ako zaujímavo využiť sviatočný deň - prvú prázdninovú stredu - na relax v kruhu svojich najbližších? Gemerské osvetové stredisko ponúka skvelý celodenný program v príjemnom prostredí Domu tradičnej kultúry Gemera.
Viac...
Revúcke prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia si pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek
Napísal(a) Gejza Fabian
V stredu 10. mája 2017 popoludní sa v Mestskom dome kultúry v Revúcej zišli rôzne generácie žien - prababičky, babičky, matky a pozvaní hostia, aby si všetci pripomenuli a spoločenským podujatím oslávili Deň matiek, ktoré zorganizovali Základná organizácia JDS Revúca v spolupráci s Mestom Revúca a MsKS Revúca.
Oslavy Dňa matiek moderoval Ing. Igor Hock, ktorý privítal všetkých prítomných a pozvaných hostí. Slávnostný príhovor mal viceprimátor Ing. Július Buchta.
Na podujatí U nás taká obyčaj je vyhradená téma Rohovina, ako ju nepoznáme
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko sa v mesiaci máj bude na podujatí U nás taká obyčaj venovať téme Rohovina, ako ju nepoznáme.
Domácka a remeselná výroba z rohoviny zanikla v polovici 50. rokov v procese kolektivizácie poľnohospodárstva a likvidácie živností. Ústredie ľudovej umeleckej výroby už pri zakladaní získalo žijúcich tradičných výrobcov z rohoviny pre svoj výrobný a obchodný program a týmto sa prakticky zaslúžilo o prežitie remesla.
Postavili máj v Gemerskej Polome a pokrstili aj nový hudobný album
Napísal(a) Tatiana Tomková
Máj. Je nielen mesiacom lásky, ale aj mladý stromček, ktorý má symbolický význam. Je výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou; symbolom obnovujúcej sa prírody. Zvyk nosiť máje na začiatku jari sa zachoval aj v Gemerskej Polome. V slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari nad zimou. Staval sa pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Máje sa často rozlične ozdobovali pestrými stužkami.
Z májovej ponuky podujatí v regióne Gemer-Malohont si vyberie každý
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Z májovej ponuky podujatí v regióne Gemer-Malohont si vyberie každý. Čaká na vás pálenie vatry, turistický pochod, večerné prehliadky múzea, muzikály, bábkové divadlo, motopárty, cyklistické preteky či retromajáles. Dni mesta Rimavská Sobota prinesú jarné trhy a rôzne koncerty.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.