Prestupy futbalistov, futbalové turnaje a rôzne aktuality z horného Gemera
Niekoľko dní pred štartom nového ročníka 7. futbalovej ligy ObFZ Rožňava prináša náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik rôzne aktuality ako prestupy či výsledky niektorých turnajov. FK Krásnohorské Podhradie po odhlásení z 5. ligy bude pôsobiť v 7. lige. Tým pádom bude štartovať v okresnej súťaži 13 družstiev.
Prestupy a hosťovania k 26.7.2025
Filip Serečin – Rožňava – Medzilaborce
Frederik Spišák, Gabriel Majoroš, Maksym Vorobiei – Rožňava – Dvorníky–Včeláre
Bozhidar Krstich – Rožňava – Málinec
Kristián Horňak – Rožňava – Galaktik
Tábor mladých hasičov z Jelšavy na výlete v Slovenskom raji
Pred pár dňami skončil hasičský tábor (07. 07. – 11. 07.) organizovaný DHZ Jelšava, počas ktorého nám neprialo veľmi počasie, nemohli sme zrealizovať výlet na Dedinky, tak sme sa dohodli, že pôjdeme ešte na výlet. Nadišla streda, 23. júla 2025, a vybrali sme sa s 9 deťmi, ktoré absolvovali hasičský tábor, na odložený výlet na Dedinky. Prvá cesta viedla do Rožňavy, kde sme navštívili Banícke múzeum, ďakujeme za príjemný výklad a umožnenie vstupu aj skôr, ako sú otváracie hodiny. Po prehliadke baníckej časti, sme sa presunuli na Dedinky, kde nás čakalo príjemné, teplé počasie. Pri jazere deti kŕmili kačky, ryby, namočili si nohy do celkom príjemnej vody. Presunuli sme sa na obed – na bryndzové halušky. Občerstvenie bolo treba vychodiť, tak sme sa presunuli na vlakovú stanicu na Dedinkách, kde sa deti tešili na príchod vláčika a na cestu na Červenú Skalu plnú tunelov. Bol to veľký zážitok pre všetky deti. Po radosti z cesty vláčikom prišlo sklamanie z toho, že sme nestihli autobus na ďalšiu cestu domov. Bolo potrebné prečkať hodinu na Červenej Skale, kým príde ďalší spoj. Čas uplynul celkom rýchlo, deti si našli zábavu rôznymi hrami. Trocha neskôr, ale to s väčšími zážitkami sme sa vrátili domov do Jelšavy, deň sme ukončili dobrou jelšavskou zmrzlinou. Ďakujem deťom, za to, že boli pozorné a užívali si príjemný deň, rodičom, že nám ich zverili. Budeme sa tešiť na ďalšie spoločne strávené chvíle.
Svet kovačického insitného umenia sa predstaví na výstave v Rožňave
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na slávnostné otvorenie výstavy Svet kovačického insitného umenia. Otvorenie výstavy sa uskutoční v piatok 1. 8. 2025 o 16:00 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava).
Výstava predstavuje výber z tvorby zakladateľov i súčasných predstaviteľov svetoznámeho maliarskeho fenoménu – kovačickej insity, ktorého korene siahajú do konca 30. rokov 20. storočia. Tento špecifický výtvarný prejav neškolených umelcov, prevažne Slovákov žijúcich vo Vojvodine, v okolí obce Kovačica (Srbsko), je jedinečným svedectvom o každodennom živote, práci a zvykoch dedinského prostredia. Vznikol na prelome tradičného a moderného spôsobu života. Diela pôsobia ako spomienky ukotvené v čase – verné svetu, ktorý sa už možno pominul, no ich úprimná obraznosť stále oslovuje dnešného diváka cez city, nostalgiu a kolektívnu pamäť.
"A takto vieme, v prípade potreby, využiť naše sily a prostriedky" - z taktického cvičenia DHZO rožňavského okresu
V dňoch dvanásteho (deň, noc) a trinásteho júla 2025, sme si odskúšali, ako dobrovoľní hasiči povolaní na pátranie (iné práce, mimo našich), v prípade pádu lietadla v časti Planiny Koniar, v Národnom parku Slovenský kras, cez obec Gemerská Hôrka. K miestu zásahu sme sa dostali cez poľné cesty, strmé stúpanie v lese, na lúku, kde už po padnutí lietadle ostali iba trosky a nezvestní pasažieri, a posádka pilotov lietadla. Okamžite po vyhlásení a povolaní operačným dôstojníkom, všetky jednotky DHZO, vyrazili do výjazdu. Po pridelení a usmernení veliteľom zásahu v mieste zásahu, všetci povolaní hasiči vedeli čo majú robiť. Vyrazili na jednotlivé pátracie miesta a vykonávali potrebné práce, v rámci svojich možností.
V krátkom čase, sa podarilo vypátrať všetkých preživších. Zraneným poskytli prvú zdravotnú pomoc, previezli do zhromaždiska, a ďalej asistovali podľa pokynu veliteľa zásahu. Našla sa aj osoba, ktorá už nejavila žiadne známky života. Miesto pri nájdenej zabezpečili a prenechali na obhliadajúce zložky. Naše pátranie, nakoľko sa nepodarilo nájsť ešte všetkých nahlásených pasažierov posádky, pokračovalo sa v pátraní v nočných hodinách, a ďalší nasledujúci deň.
Futbalová kariéra Štefana Tomášika
Ojedinelý príspevok o svojej futbalovej kariére do redakcie Maj Gemer napísal v týchto dňoch Ing. Štefan Tomášik z Nižnej Slanej. O futbal sa zaujímal už od detstva a hrával ho v obci spolu s kamarátmi. Na stránkach portálu MajGemer sa jeho meno objavuje pomerne dlho. Zväčša sa v príspevkoch zaoberal komentármi o zápasoch Baníka Nižná Slaná. Neskôr na spomínanej stránke uverejnil tiež informácie o viacerých futbalových kluboch z tohto regiónu. Na jeseň 2013 sa prezentoval príspevkami o zápasoch futbalového klubu z Gemerskej Polomy. Potom boli články čoraz zaujímavejšie, pretože ich písal aj o iných kluboch z regiónu. „To mi ostalo dodnes,“ ako uvádza v úvode svojej publikácie, „keďže futbalový klub v mojej obci je minulosť.“ Podobný príspevok sa doteraz z tohto regiónu na stránke Maj Gemer ešte neobjavil. A keďže je pomerne podnetný, a v minulosti bol v našom regióne futbal veľmi rozšírený, uverejňujeme ho bez akejkoľvek úpravy v plnom znení. Veríme, že podnieti aj ostatných jemu podobných obdivovateľov futbalovej hry na hornom Gemeri, ktorí pomôžu aj v tejto, nielen pre futbal zložitej situácii, dokumentovať jeho históriu a lásku k tejto najrozšírenejšej hre na svete.
V Jelšave zorganizovali denný tábor mladých hasičov
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave v spolupráci s Mestom Jelšava zorganizovali v dňoch 7. – 11. 07. 2025 denný hasičský tábor. Tábora sa zúčastnilo striedavo od 10 do 13 detí, ktoré navštevujú krúžok mladých hasičov Plameň, ale aj také, ktoré ho nenavštevujú, ale snáď sa nám podarilo vzbudiť v nich záujem o hasičstvo.
V pondelok 7. júla dvanásť detí s dospelými hasičmi zavítali na Hasičskú zbrojnicu v Rožňave, kde nás privítal Martin Bednár člen DHZ v Rožňave, porozprával deťom o histórii zboru, o ich činnosti, poukazoval deťom hasičskú techniku – IVECO DAILY. Po návšteve u dobrovoľných hasičov sme neplánovane zavítali do Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kde nám pracovníčky ukázali detské oddelenie. Deti si mohli prezrieť a začítať sa do kníh, zahrali si divadielko. Na záver sme navštívili poučnú záhradu knižnice. Počas obeda v Pizzerii U Micia v Rožňave, kde sme si pochutnali na skvelej pizzi, náš naplánovaný program ukončila búrka. Plánovaný výlet na Dedinky budeme realizovať na prelome júla a augusta.
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (2) – okres Rimavská Sobota
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rimavská Sobota.
V Baníckom múzeu otvorili už ôsmy ročník letného múzejného tábora
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 7. júla spustilo ôsmy ročník letného múzejného tábora pre prázdninujúce deti. Tohtoročnou ústrednou témou tábora bude prepojenie histórie a prírody.
Deti budú spoznávať slovenské hrady a zámky a zoznámia sa aj s množstvom legiend a povestí, ktoré sa o nich dochovali. K tomu im poslúži najmä fotografická výstava Mareka Hajkovského Slovenské hrady a zámky inštalovaná v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Deti však vyrazia aj do terénu, múzejní pedagógovia pre nich pripravili celodenný výlet na Fiľakovský hrad.
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (1) – okres Rožňava a Revúca
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Ako dobrý tip na výlet prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rožňava a Revúca.
Pohár starostu obce Nižná Slaná po tretíkrát putoval do Gemerskej Polomy
Na futbalovom ihrisku v Nižnej Slanej sa 5. 7. 2025 konal tretí ročník futbalového turnaja na malé bránky „O pohár starostu obce Nižná Slaná“. Hralo sa vo dvoch vekových kategóriách. Pravidlá zápasov boli tentokrát netradičné keď hráči mali hrať ako vedia. Zápasy rozhodovali Ondrej Kašai a Stanislav Beňo. Najlepším strelcom turnaja sa stal Kristián Šubovič so 16 gólmi.
Zloženie súpisky Polomy napovedalo už v úvode turnaja, že má predpoklady na víťazstvo. Hru režíroval Martin Ďuríček, v útoku bol hráč Tatrana Betliar Kristián Šubovič, v bráne bol Pavel Kašai. Skúsenosti s V. ligou – JUH v drese Krh. Podhradia mali dvaja členovia kádra – Martin Ďuríček a Ivan Gallo. Zaujímavosťou bolo, že v jednom zápase si vyskúšal hru v poli Pavel Kašai – nie je typickým brankárom, ale záložníkom a Martin Ďuríček bol v bráne.






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.