Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (19)
Napísal(a) Ján Bradáč
OSOBNOSTI OBCE RAKOVNICA
Každá obec má vo svojej histórii ľudí a osobností, ktorí väčšou či menšou mierou sa pričinili o povznesenie a spopularizovanie rodnej obce. Svojou usilovnosťou a vzdelaním vynikli z bežného priemeru obyvateľstva. Chcem spomenúť a vyzdvihnúť osobnosti obce Rakovnica, ktorí po 2. svetovej vojne preslávili Rakovnicu a cez nich sa dostala do širšieho povedomia na Slovensku, možno aj do sveta. Je to moje faktografické vyznanie a história potvrdí, či je to pravda alebo nie.
Pozvánka na Zochovu divadelnú Revúcu, už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla
Napísal(a) Mgr. K. Lendvorská
Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samoprávneho kraja v spolupráci s Mestským kultúrnym stredisko v Revúcej usporiada v MsKS Revúca v termíne 14. – 16. októbra 2021 v poradí už 46. ročník krajskej súťažnej prehliadky neprofesionálneho divadla.
Divákom a odbornej porote sa predstavia s piatimi súťažnými inscenáciami kolektívy z celého banskobystrického kraja. Súčasťou prehliadky je vernisáž výstavy Kataríny Molnárovej Dvadsať maľovaných rokov v priestoroch bývalého Prvého slovenského literárneho gymnázia – budúca LITERRA.
Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Realizáciu podujatia finančne podporili Národné osvetové centrum Bratislava (vyhlasovateľ súťaže) a Banskobystrický samosprávny kraj.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (3)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (4/50)
Povesti sú zväčša založené na konkrétnej lokalite a niekedy aj na osobách. Každý pri vyslovení mien "Rómeo a Júlia" vie, že ide o pútavý príbeh veľkej lásky. V našom Gemeri máme viacero takýchto dvojíc.
Jedna z nich je Mária Séči (Széchy) a František Vešeléni (Wesselényi). Krásavica, vnučka Alžbety Báthoričky, si vyslúžila meno "Muránska Venuša". Príbeh si zaslúži Vašu pozornosť. Svojím príspevkom na nádhernú povesť – skôr reálnu históriu, len upozorňujem ilustráciou povesti o tom, ako František liezol na Muránsky hrad za svojou milou, ako jej vypisoval listy s oslovovaním "crarissima a dulcissima"... aký bol ich život a aký osud...?
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravuje v mesiaci október pre študentov i verejnosť niekoľko podujatí. V pondelok 18. októbra 2021 sa stredoškoláci zúčastnia besedy s Petrom Jašekom, PhD., pracovníkom Ústavu pamäti národa, ktorý prítomným priblíži osobnosť Alexandra Dubčeka. Podujatie sa bude konať v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Pri príležitosti 100. výročia narodenia jednej z najvýznamnejších osobnosti novodobej histórie Slovenska – Alexandra Dubčeka, je v priestoroch knižnice výstava o demokratizačných snahách v Československu v roku 1968 a úlohe Alexandra Dubčeka v tomto procese.
Prvé víťazstvo štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie v tomto futbalovom ročníku
Napísal(a) MG od
Fanúšikovia i futbalisti štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie sa v dvanástom kole súťaže konečne dočkali prvého víťazstva v tomto ročníku. Stalo sa tak v sobotu 9. októbra 2021 na domácej pôde v súboji s AFK Topoľany, a to dokonca rozdielom triedy. Pričinili sa o to najmä hráči, ktorí sa zapísali do streleckej listiny, v ktorej bolo doteraz napísané iba jedno meno – Július Benedik. Teraz sa k nemu pripísali dve ďalšie mená: Tomáš Revúcky a Martin Ďuríček. Obidvaja súperovi strelili po dva góly a vylepšili tak aspoň trochu nepriaznivé skóre mužstva 6:45 a o jednu priečku vyššie poskočil i klub v tabuľke. Nie je to bohviečo, ale po dlhom čase v Krásnohorskom Podhradí nastala aspoň nejaká zmena.
D O S P E L Í
Knižnica je verejné miesto pre všetkých, miesto zážitkov a poznávania
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa.) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, slávi v tomto roku 70. výročie vzniku. V terajších priestoroch sa knižnica nachádza od roku 2003. Do budovy „pod jednu strechu“ sa tak presťahovali všetky oddelenia. Napriek rekonštrukcii je stále čo vynovovať a zveľaďovať. Veď, ak je knižnica pekne zariadená a dobre vybavená, môže uspokojiť najrôznejšie potreby návštevníkov, a to od tých najmenších až po seniorov.
Ak ste v poslednom období pozabudli na preukaz do knižnice, skončilo Vám členské alebo ste si ho ešte nestihli vybaviť, nevadí, všetko sa dá zrealizovať. Pozývame Vás do našich priestorov v rámci výpožičných hodín a ponúkame zľavu 1,- €.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (2/50)
Napísal(a) :S. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera
pod týmto názvom sme začali uverejňovať pred niekoľkými dňami so súhlasom autora Štefana Burča, nášho známeho výtvarníka z Rožňavy, 50 častí kreslených obrázkov. Spoločne sme sa s autorom dohodli, že ich uverejníme aj na našej webovej stránke Maj Gemer. Má to iba jediný cieľ, čo najjednoduchšie, ale pritom umelecky zaujímavo priblížiť históriu i povesti nielen obyvateľom Gemera, ale všetkým, čo sa takýmto spôsobom zaujímajú o históriu nášho vďačného regiónu. Ilustrovaná história teda
môže pokračovať ďalšou zaujímavou povesťou (2/50), a to z mestečka ROŽŇAVA nad riekou Slaná – jeden maďarský básnik ju prirovnal k dukátom v klobúku. Mestečko ležiace v kotline sa tiež pýši slávnou baníckou minulosťou. Ako toto mestečko k menu prišlo? Povesť spomína pastierika, ktorého kravička stratila zvonec. Šiel ho hľadať a našiel zlatú trojružu... na tom mieste jeho blízki kopali a naozaj našli zlato... a nielen to! To prilákalo ďalších a osade dali meno po ružiach ROSENAU (nem.) a neskôr Rozsnyó (maď.).
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (18)
Napísal(a) J. Bradáč
VEREJNÁ SPRÁVA A STAROSTOVIA
Obec Rekeňa v roku 1900 patrila pod rakúsko-uhorskú monarchiu. Obec v tom čase mala 85 domov a 470 obyvateľov. I keď obyvatelia boli Slováci, násilné pomaďarčovanie malo na nich vplyv. Už i z toho dôvodu, že v úradoch boli maďarskí úradníci a zápisnice boli vyhotovené v maďarskom jazyku. Na čele obce stál starosta obce s obecným zastupiteľstvom. Po boku starostu a obecného zastupiteľstva bol obecný sluha, ktorý doručoval poštu v obci, vykonával služby a bubnovaním oboznamoval občanov o úradných záležitostiach. K udržiavaniu poriadku boli žandári. Ako starosta obce bol zaznamenaný Juraj CHLEBUŠ, dlhoročným bubeníkom bol Ján BELÁK-Pšocha. Školská dochádzka bola nariadením Márie Terézie z roku 1887 povinná. Škola bola cirkevná, postavená v 19.storočí a v roku 1906 bola vykonaná oprava strechy.
MAS MALOHONT podporí rozvoj komunitných sociálnych služieb
Napísal(a) M. Vargová
MAS MALOHONT vyhlásila v júni tohto roka aj dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré sú zamerané na rozvoj komunitných sociálnych služieb. Na podporu projektov obcí, mimovládnych aj cirkevných organizácií má k dispozícii 250 000 eur. Ak sa chcete o podmienkach získania finančného príspevku dozvedieť viac, príďte 6. októbra na informačný deň k týmto výzvam.
V skratke o výzvach
Výzva MAS v rámci aktivity C1 Komunitné sociálne služby – o dotáciu sa v nej môžu uchádzať obce, mestá, mikroregióny, občianske združenia, neziskové organizácie alebo cirkvi a náboženské spoločnosti. Podpora vo výške od 10 000 do 100 000 eur na jeden projekt môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov. Zvyšok musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Medzi podporované aktivity patrí zriaďovanie nových alebo rekonštrukcia a modernizácia existujúcich zariadení pre poskytovanie komunitných sociálnych služieb vrátane materiálno-technického vybavenia. Viac informácií o výzve nájdete v časti Vyhlásené výzvy.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (17)
Napísal(a) Ján Bradáč
SPOLOČENSKÝ A POLITICKÝ ŽIVOT
Komunistická strana Česko-Slovenska (KSČ). Podľa zistených skutočností KSČ bola v obci založená v roku 1927. Zoznam členskej základne sa nezachoval, taktiež jej činnosť bola nepravidelná pre rôzne pohyby, ktoré sa v tej dobe vyskytovali. Príčinou môže byť i silná Demokratická strana, ktorá v roku 1946 vyhrala voľby. Činnosť KSČ bola obnovená po 2. svetovej vojne. Svoj vplyv nadobudla po roku 1948, keď sa moci chopili komunisti. V máji v roku 1948 sa voľby uskutočnili už podľa jednotnej kandidátky.
KSČ sa organizačne so svojou prácou delila na závodnú a dedinskú organizáciu. V platnosti bola pracovná povinnosť. V preddôchodkovom veku boli všetci členovia Komunistickej strany registrovaní na svojich pracoviskách. Členskú základňu obce vytvárali prevažne dôchodcovia a zamestnanci obecného úradu. Závodné a okresné organizácie sa jeden druhému do práce nemiešali.
Viac...
Štefan Burčo vytvoril Malú ilustrovanú históriu horného Gemera
Napísal(a) od + sb
Na sociálnej sieti začal nedávno uverejňovať svoje obrázky náš známy výtvarník Štefan Burčo. Z jeho tužky, pera, či štetca, vzišlo niekoľko pozoruhodných výtvarných diel. V oblasti výtvarnej tvorby sa venuje krajinomaľbe i drobnej úžitkovej grafike, je autorom ilustrácií, desiatok návrhov na logá, na odznaky a plagáty. Jeho záľuba vo filatelii ho priviedla aj k navrhovaniu príležitostných poštových pečiatok. V tomto čase, keď mnohých „obohatila“ pliaga v podobe koronavírusu a vyradila ich z ich najmä fyzickej činnosti, ale i vyučovacieho procesu, on porozmýšľal trošku ináč ako využiť voľný čas na dôchodku. Spomenul si na niektorých autorov z rodnej Dobšinej, a keďže žije v okresnom meste Rožňava, využil ich bohaté námety z nášho horného Gemera a pretavil ich do zaujímavých obrázkov v podobe ilustrácií i s krátkymi vysvetľujúcimi textami. Práce tejto témy nazval Malá ilustrovaná história horného Gemera, ktorú venoval histórii a povestiam horného Gemera, so zameraním najmä na staré banícke mestečko a jeho rodisko Dobšinú.
Ľudové šperky – predmet mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Mgr. Ľ. Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje v októbri Gemersko-malohontské múzeum ľudové šperky, ktorými si ľudia zdobili nielen telo, ale aj odev. Vystavené sú od 1. októbra do 31. októbra 2021.
V tradičnom prostredí Gemera-Malohontu rozoznávame tri typy ľudových šperkov – šperky, ktoré si vyrábali ľudia sami pre svoju vlastnú potrebu, šperky zhotovované špecializovanými remeselníkmi a bižutériu, teda ozdoby hromadne vyrábané továrensky z lacného materiálu. Ľudové šperky sa zhotovovali prevažne odlievaním, menej tepaním, pričom sa pri ich výrobe najviac používala mosadz, meď a olovo.
Zmena vo futbalových výsledkoch i v tabuľke 6. ligy po vyradení béčka FK Krásnohorské Podhradie
Napísal(a) MG od
Na úvod komentujeme Úradnú správu ObFZ Rožňava č. 11/2021-2022 zo dňa 30.9.2021. Začneme tým najdôležitejším, k čomu sa rozhodli futbalové orgány oblasti.
ŠTK ObFZ Rožňava vyradila FK Krásnohorské Podhradie B zo 6. ligy dospelých za 3 kontumácie. Tak znie stručné vyjadrenie, ktoré ukončilo niekoľkomesačné trápenie najmä hráčov futbalového oddielu rezervy Krásnohorského Podhradia. Od začiatku bolo jasné, že toto mužstvo nepatrí do zreorganizovanej súťaže 6. ligy. Vysoké prehry mužstva počas doterajšej súťaže i nedostatky s organizovaním zápasov nielen na domácom ihrisku už ďalej nebudú pokračovať. Ľúto nám je, že práve takéto mužstvo zo súťaže odchádza. Problém súťažného ročníka 6. ligy bol už pri odchode mužstva OTJ Honce, ktoré skončilo so súťažou, keď sa ešte ani neodohrali prvé majstrovské zápasy v tomto ročníku.
O živote a praktickej ochrane sysľov na Muránskej planine
Napísal(a) RNDr. M. Gálffyová
O živote a praktickej ochrane sysľov sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční dňa 6. októbra a 27. októbra 2021 o 16.00 hod. prednáška Ing. Ervína Hapla z o. z. Živá planina. Ervín Hapl je zoológ a ochranár venujúci sa ochrane prírody, biodiverzity a tiež sysľov. Bol pri založení sysľoviska Biele vody pri Muráni a patrí k najlepším znalcom života a potrieb týchto malých hlodavcov.
Počas jeho prednášky si návštevníci vypočujú nielen detaily zo života sysľov pasienkových, ale aj mnohé zaujímavosti o tom, s kým zdieľajú svoj životný priestor, čo potrebujú k tomu, aby prosperovali, čo ich ohrozuje a čo sa v súčasnosti robí pre ich ochranu.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-