Simulovaný požiar v priestoroch Poľnohospodárskeho družstva vo Vlachove
Napísal(a) Mgr. Š. Hronec
Okresné taktické cvičenie Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO), okresu Rožňava sa v obci Vlachovo konalo dňa 4.9.2021. Námetom cvičenia bola likvidácia požiaru veľkokapacitného senníka s využitím kyvadlovej dopravy vody z vodného zdroja. Simulovaný požiar sa vytvoril v priestoroch Poľnohospodárskeho družstva vo Vlachove. Cvičenia sa celkovo zúčastnilo 14 DHZO, ktoré sa zišli s cieľom prehlbovať schopnosti svojich veliteľov pri riadení síl, nasadzovaní hasičskej techniky a vecných prostriedkov pri zásahu. Týmto cvičením si tiež preverili pripravenosť a akcieschopnosť členov hasičských jednotiek, ako aj spoluprácu s ostatnými DHZO v okrese. Na celý priebeh cvičenia dohliadali aj príslušníci OR HaZZ Rožňava, ktorí v závere vyhodnotili prácu veliteľa zásahu, prácu úsekových veliteľov, ako aj činnosť výkonných hasičov.
Príďte v sobotu na Čarovnú studničku do Jelšavy. Uvidíte výstavu ľudového odevu, zanôtíte si, zatancujete i naučíte sa veľa zaujímavého
Napísal(a) S. Zvarová
V sobotu 11. septembra 2021 vás Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, pozýva na Čarovná studničku do Jelšavy.
Na výstave ľudového odevu si budete môcť pozrieť kabanice, kožúšky, šuby, gubaňu z krojovne Folklórneho súboru Vepor z Klenovca a Vesna, o. z., z Gemerskej Polomy.
Na tvorivých remeselných dielňach vám predstavíme výrobu košíkov, paličkovanie a tkanie cigánskych tkaničiek. Folklórny večer v programe Nôty z Gemera a Malohontu sa vám predstavia sólisti speváci Veronika Malatincová, Lucia Zvarová, Viktor Brádňanský, Ľubomír Zvara, Ivana Nemčoková, Ivan Nemčok, Folkórny súbor Dubina z Rožňavy, Folklórny súbor Vepor z Klenovca, Ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte. Slovom sprevádza Juraj Genčanský.
Na jelšavskú hasičskú zbrojnicu zavítali školáci
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 6. septembra 2021 zavítali na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave deti z tretieho a štvrtého ročníka zo Základnej školy v Jelšave. Hneď na úvod sme deti rozdelili na 2 skupiny a tak sme sa im venovali. Deti sa dozvedeli o činnosti dobrovoľných hasičov, ako používať telefónne čísla, vysvetlili sme im princíp horenia, ukázali výstroj hasičov a technické vybavenie v CAS 15 IVECO DAILY a CAS 32 T 815.
Deti si vyskúšali hasenie s džberovkou na horiaci dom a hádzali granátom. Na záver sa deťom ukázala ukážka hasenia z CAS 15 IVECO DAILY. Deťom bola prezentovaná aj činnosť hasičov počas pandémie a boli požiadané o zapojenie sa do výtvarnej súťaže.
Bolo to príjemné predpoludnie, dúfame, že deti si od nás odniesli mnoho poznatkov.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (10)
Napísal(a) Ján Bradáč
BANÍCTVO
História Rakovnice je nerozlučne spätá s baníctvom, nakoľko tvorilo základné životné podmienky pre ľudí v obci. Až 80% obyvateľov obe bolo zamestnaných v baniach už dávno pred 20. storočím. Niektorí občania neboli len zamestnancami v bani, ale vlastnili i dobývacie práva na ťažbu rudy v Dubine, Magdaléne, Špádoch, Viničkách. Vlastníkmi dobývacích práv boli občania Rakovnice – Rusnák, Gonos, Lörinc, Koltáš, Bradáč, Benko, Fekete, Kožár, Németh, Čapó.
Koncom 19. storočia sa ťažba železných rúd koncentruje do Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti so sídlom v Budapešti. Jej prvým predsedom sa stáva gróf Emanuel Andrássy. V roku 1901 – 1904 spravila 2300 metrov dlhú dedičnú štôlňu. V roku 1912 – 1940 spojila ložiská v Nadabulej s ložiskom v Rudnej, kde prcovala väčšina baníkov z obce. Do práce dochádzali pešo, od roku 1933, keď sa v obci objavili bicykle, tak i na bicykloch. Do práce i z práce dochádzali v oblečení, v ktorom fárali do bane.
S KNIHOU V RUKE AJ DETI V GEMERSKEJ POLOME alebo KNIHY Z NAŠEJ KNIŽNICE
Napísal(a) D. Č.
V našej knižnici pohodlne a poučne – to je názov úspešného projektu obecnej knižnice v Gemerskej Polome, vďaka ktorému sme nakúpili literatúru pre všetky vekové kategórie, a to z finančných prostriedkov FONDU NA PODPORU UMENIA. Prioritou boli naši najmenší čitatelia. Keďže nepriaznivá situácia nedovoľovala, aby sme mohli spoločne nazrieť do tajov kníh v našej knižnici, všetci, ktorí vedia, čo kniha človeku dá, dali na knihovníčku a ponúkané knihy čítali v domáckom prostredí, či spoločne s pani učiteľkou. Postupne zasielali správičky a fotografie o tom, ako spoločne čítajú. Fotografie a texty nás o tom presvedčili – nech sa páči na „potulky“ prostredníctvo dvoch ukážok zo zaslaných správičiek.
Štrnásť hrmených z Bystrého dopadlo do Krásnohorského Podhradia a nedalo súperovi nijakú nádej
Napísal(a) MG od
DOSPELÍ
IV. LIGA JUH VsFZ – 7. kolo
1. ŠK Tatran Spišské Vlachy – FK Krásnohorské Podhradie 6:0 (1:0). G: J.Novotný 4, P. Terpaj, E. Labanc, ŽK: P. Terpaj , R: Okruhľanský – Cuprák, Marušinová. DS: Štofka. D: 90.
VLACHY: Matej Fabini – Róbert Jano, Samuel Fiľák (81´ Ľ. Tomajko), Peter Terpaj, Jakub Kušiak (63´ M. Satner), Artem Bardetskyi, Zdeno Horváth (81´ J. Sater), Norbert Jochman (C), Jakub Novotný, Miroslav Šandor (70´ P. Pokrivčák), Erik Labanc.
Vydali katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830 – 1907) v Gemersko-malohontskom múzeu dvojjazyčne
Napísal(a) É. Kerényi
Katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830-1907) vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2021 z verejných zdrojov KULTMINOR – Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Naším zámerom bolo vydanie dvojjazyčného slovensko-maďarského katalógu o živote a činnosti zakladateľa a prvého riaditeľa Gemersko-malohontského múzea, botanika a pedagóga Jánosa Fábryho (1830 Lučenec – 1907 Rimavská Sobota) pri príležitosti 190. výročia narodenia. Osoba tohto organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote je, žiaľ, menej známa. Cieľom prezentácie je prostredníctvom publikácie podať informácie o živote, o činnosti a pôsobnosti Jánosa Fábryho, ktoré v takejto ucelenej podobe doposiaľ neboli publikované. Fábry v Rimavskej Sobote žil od 50. rokov 19. storočia, bol pedagógom a riaditeľom známeho Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote.
Životné jubileum zanietenej funkcionárky JDS v Revúcej Mgr. Zuzany Homoliakovej
Napísal(a) Ondrej Doboš
Naša krajanka, pani Mgr. Zuzana Homoliaková z Revúcej, ktorá nás aktívne informovala o činnosti okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku, sa ešte v auguste t. r. dožila vzácneho životného jubilea. Za činnosť v tejto organizácii si zaslúži aj od stránky Maj Gemer verejné poďakovanie za aktivitu, ktorú ako popredná funkcionárka seniorskej organizácie vedela prejaviť v širokom spektre jej činnosti. Zdôrazniť treba tiež jej veľkú zásluhu na tom, že seniori, nielen v tomto regióne, pochopili dané možnosti a hľadali svoje uplatnenie i aktívnu činnosť medzi rovesníkmi v organizácii pre najstarších spoluobčanov. Nie raz sa prejavila ako zanietená funkcionárka i členka ZO, a to i napriek zdravotným ťažkostiam a pokročilému veku.
Zuzka, dovoľ mi, aby som Ti vyjadril poďakovanie za všetko, čo si v záujme seniorov z revúckeho regiónu vykonala a tiež za to, že si pravidelnými príspevkami prispievala na stránku Maj Gemer.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (9)
Napísal(a) J. Bradáč
ŠKOLSTVO
Rekenská evanjelická ľudová škola (Rekeňa, dnes Rakovnica) bola založená v roku 1862. V roku 1896 vyšlo nariadenie, kde bola stanovená povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 14 rokov. Deti roľníckych a baníckych rodín boli zapriahnuté do roboty, lebo rodičia na všetko nestačili. Potom deti vymeškávali školu, alebo do nej nikdy neprišli. Ak do školy aj občas chodili, malo to rovnaký efekt ako žiadna dochádzka, lebo všetko zabudli. Niektorí rodičia boli názoru, že keď oni nepotrebovali školu a mohli bez nej žiť, môžu bez školy žiť aj ich deti. Niektorí by aj boli radi posielať dieťa do školy, ale len v zime. V lete bola práca na gazdovstve. Školu považovali za príťaž, dedina ešte verila na strigy, zmoky a škriatky.
Úspešný Deň obce Čierna Lehota a oslavy SNP
Napísal(a) Ing. M. Prtková
Kde bolo, tam bolo, v jednej malej dedinke medzi horami nazývanej Čierna Lehota, sa v jednu celkom peknú sobotu (28.8.2021) konal „Deň obce“. Všetko to začalo varením toho najlepšieho gulášu pod vedením Poľovníckeho združenia v Čiernej Lehote. Varili, varili až navarili 3 kotle. Nech sa každému ujde, čo mu hrdlo ráči.
A aby v hrdle nevyschlo, o občerstvenie sa postarali miestne Potraviny pod Kohútom. Okrem nápojov si mohli občania vychutnať aj grilované špeciality.
Na vyšantenie detičiek dorazili skákacie hrady a obrovská nafukovacia šmykľavka. Nechýbalo maľovanie na tvár a už tradične potešila jazda na koňoch z farmy rodiny Vojtkovej z Rochoviec.
Aby sa ani naša mládež nenudila, bol zorganizovaný generačný futbalový turnaj. Sláva víťazovi, česť porazeným!
Výborný hudobný program predviedla Ľudová hudba z Rožňavského Bystrého.
Viac...
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (6 - Koniec)
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Osobnosti spojené s osudom kúpeľov
Kúpele boli, až do roku 1890, majetkom rožňavského biskupstva. Najznámejším nájomcom tej doby bol Jozef Imrich Markó, ktorý ich neskôr so spoločníkmi aj kúpil. Medzi negatívne problémy kúpeľov patril nedostatok kúpeľných lekárov, ktorých občas nahrádzali aj poslucháči vyšších ročníkov štúdia medicíny. Od roku 1893 bol kúpeľným lekárom Miklós Meskó – lekár v Dobšinej, neskôr miestny praktický lekár Henrik Gutlohn a Dezső Pósch – dôstojný mestský lekár. Kúpele na jar roku 1898 prešli do vlastníctva Ede Altstocka z Dobšinej, ktorý na ďalšie obdobie zveril vedenie lekárskej dvojici Gutlohn – Pósch. Starostlivosťou o kúpele bol od júna 1899 poverený dopisovateľ rožňavských mestských novín Miklós Markó. Sekundárny lekár budapeštianskej nemocnice Szent Rokus Ármin Altstock bol najprv riaditeľom a od roku 1902 hlavným kúpeľným lekárom.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje podujatie Deň baníkov v Zážitkovom centre Sentinel dňa 10. 9. 2021 od 9:00 do 16:00 hod. Hlavným cieľom podujatia je oboznámiť návštevníkov s vývojom banskej dopravy (od stredoveku až po súčasnosť) so špeciálnym dôrazom na spôsoby a formy prepravy nerastov. Počas celého dňa budú pripravené rôzne zážitkové aktivity, odborné prednášky a prehliadky expozícií Zážitkového centra Sentinel. Cieľovou skupinou sú hlavne deti a študenti materských, základných a stredných škôl.
„Plánované zážitkové aktivity priblížia návštevníkom jednotlivé druhy banskej dopravy, pričom si niektoré z nich budú môcť aj vyskúšať prostredníctvom autentických funkčných replík (dobový banský vozík, korýtko, kladkostroj).
MAS MALOHONT podporí budovanie cyklotrás, zastávok a parkovísk
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Na podporu budovania cyklotrás, zastávok a parkovísk má Miestna akčná skupina MALOHONT k dispozícii 430 000 eur. Jedná sa o dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré vyhlásila v júni 2021. Podmienky, ktoré je potrebné splniť pre získanie dotácie, predstavíme na informačnom dni v septembri.
Podpora budovania cyklotrás a doplnkovej infraštruktúry
Ide o výzvu MAS v rámci aktivity B1 Investície do cyklistických trás a súvisiacej podpornej infraštruktúry. O dotáciu vo výške od 10 000 do 100 000 eur môžu žiadať obce, mestá a mikroregióny, ale aj občianske organizácie. Finančná podpora môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov a 5 % musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Celkovo je na túto vyzvú vyčlenených 330 000 eur.
Na Deň obce v Nižnej Slanej sa stretnú zástupcovia banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od
Aj v tomto prvom septembrovom týždni sa v našom regióne uskutoční niekoľko zaujímavých podujatí. Oznamujú nám to niektoré plagáty, ktoré na nich niektoré obce či spoločenské organizujú, alebo formou pozvánok pozývajú na tieto podujatia. Takým je napríklad 13. stretnutie zástupcov banských miest a obcí Slovenska, ktoré sa uskutoční v rámci Dňa obce v Nižnej Slanej v dňoch 3. a 4. septembra 2021. Nižná Slaná privíta banícke spolky, mestá a obce zo Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska a samozrejme aj ostatných, ktorí majú záujem prísť a zúčastniť sa pripravovaného programu. Po Rožňave je táto obec druhou z nášho regiónu, ktorá bude hostiť zástupcov banských miest a obcí.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-