Osudy futbalových expiatoligistov z okresu Rožňava (roky 1991 – 2021)
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
O osudoch klubov z okresu Rožňava, ktoré hrali piatu ligu VsFZ v rokoch 1991 až 2021 sa dozvedáme v príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Niektoré po vypadnutí do okresu zanikli, iné naopak postúpili do IV. ligy – JUH. Alebo iné sa po vypadnutí po ročnom pôsobení v okrese vrátili do V ligy.
Je potrebné spomenúť, že V. liga mala rôzne názvy (1. B trieda, 5. liga, 6. liga) alebo rôzne modely (JZ – ObFZ Rožňava, ObFZ Sp. N. Ves, ObFZ Košice – mesto, K – G – ObFZ Rožňava, ObFZ Košice – mesto, ObFZ Košice – vidiek).
TJ Družstevník Gemerská Poloma
Tento klub vyhral najvyššiu okresnú súťaž v roku 1991 a v V. lige K – G (od 1997/1998 už JZ) pôsobil do roku 2001, kedy vypadol. V roku 2011 postúpil do V. ligy K – G z tretej priečky. Predtým v roku 2008 odmietol postup do V. ligy – Z ako víťaz 1. triedy. V V. lige – K – G účinkoval štyri sezóny, pričom raz ju aj vyhral, ale postup odmietol. Po štvrtej sezóne došlo k zániku FK. Po ročnej prestávke začal od 7. ligy hrávať nový klub ŠK Polom, ktorý v nej pôsobí dodnes (v súčasnosti už je už len 6. liga).
Tajomstvá v literatúre IV. a Jozef Banáš „Žime a konajme tak, aby hranice ľudí nerozdeľovali, ale spájali.“ A. Dubček
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. podujatie o významnej osobnosti našich novodobých dejín – Alexandrovi Dubčekovi. Autorská beseda Jozefa Banáša „Zastavte Dubčeka!“ sa uskutoční v dňoch 25. októbra 2021 o 17:00 hod. pre verejnosť a v dopoludňajších hodinách 26. októbra 2021 pre študentov. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Alexander Dubček, politik, člen komunistickej strany a popredná osobnosť „Pražskej jari" z roku 1968, pochádzal z rodiny, v ktorej rodičia verili ideálom socializmu. Časť svojej mladosti prežil v Sovietskom zväze.
Vyšli dve nové publikácie o histórii obce Vlachovo
Napísal(a) M. Mikitová
V roku 2021 vyšli dve nové zaujímavé publikácie, pojednávajúce o histórii a osobnostiach obce Vlachovo. Ich autor doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc. (1952) je vlachovským rodákom. Od ukončenia štúdia práva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dlhé roky pôsobil v miestnej štátnej správe v Rožňave. Vedeckú ašpirantúru ukončil na Právnickej fakulte KU v Prahe. Absolvoval aj štúdium na Kráľovskej akadémii obranných štúdií v Londýne (RCDS). Pôsobil ako riaditeľ sekretariátu a protokolu v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a v ústredných orgánoch štátnej správy ako vedúci úradu Ministerstva obrany SR a v Úrade pre štátnu službu SR. V súčasnosti pôsobí ako vysokoškolský pedagóg.
Prvá z publikácií pod názvom Villa Lamperti analyticky, i s obrazovým materiálom, objasňuje stredovekú históriu obce Vlachovo, zameranú najmä na jej prvý názov a na určenie dátumu prvej písomnej zmienky o obci (1332).
Novú knihu MURÁŇ – ĽUDIA A HORY ihličím pokrstil starosta obce Ing. Roman Goldschmidt
Napísal(a) -RS
V spoločenskej miestnosti podkrovia muránskeho múzea pozvaných hostí v piatok 3. septembra 2021 s pátosom privítala jeho riaditeľka pani Janka Spišáková a rovnako jej hrejivé slová v závere signalizovali radosť zo spoločensko-kultúrneho stretnutia po obmedzenosti v čase korony. Novú knihu MURÁŇ – ĽUDIA A HORY ihličím pokrstil starosta obce Ing. Roman Goldschmidt s jeho bývalým zástupcom Ing. Pavlom Kochjarom. Autori z ďalšieho viac ako 200 stranového diela z muránskeho prostredia sú tentoraz dvaja: Ing. PAVOL HLODÁK a Ing. DANIEL VRBJAR. Kapitolu DUCHOVNÁ KULTÚRA svojím pohľadom na ľudovú slovesnosť, na muránske nárečie obohatila Mgr. Ružena Svoreňová. Naši dvaja skvelí rodáci nás excelentne vtiahli do štruktúry a obsahu diela, ponúkli obraz práce na jeho príprave, na získavaní informácií a fotografií. Očividne pribudlo aj autorov aktuálnych záberov. Pozoruhodné sú aj iné prílohy, napr. mapy s patričným komentárom.
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (6)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera (13/50)
Ako to bolo s prepadnutím Dobšinej?
Fiľakovo – perla uhorskej pevnosti sa v r. 1554 dostala do rúk Turkom. Turci začali hrad i podhradie zveľaďovať! Mustafa Sokoli vybudoval džamiju s minaretom, kúpele, záhrady... Mesto sa stalo mestom obchodu s dieľňami, vodovodom...
Okolité obce však prosperitu nepociťovali, ale naopak museli platiť vysoké dane, a ak tak neurobili, bolo "zle-nedobre".
Príkladom môže byť i DOBŠINÁ. Beg ich už od roku 1580 upozorňoval na možné sankcie za neposlušnosť a neskoré platenie "daní". V roku 1584 sa to stalo skutočnosťou!
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (20 – KONIEC)
Napísal(a) J. Bradáč
PÁR SLOV NA ZÁVER
Každé obdobie v živote ľudí je kus histórie, ktoré je potrebné zachovať pre ďalšie generácie. Ja som sa zameral na 20. storočie z toho dôvodu, že od roku 1939 do roku 2000, t. j. 61 rokov svojho života som tu prežil. Skúsenosti a udalosti, ktoré som získal, ma oprávňujú uložiť ich na papier. Využil som i skúsenosti starších spoluobčanov, s ktorými som žil alebo ktorí ešte žijú. Snažil som sa ich uviesť faktograficky, bez nejakých ideových zámerov. Je to skrátka môj osobný prehľad. Môžu sa vyskytnúť aj iné názory, čo plne rešpektujem. Život v obci je bohatý a rôznorodý, preto som možno niektoré skutočnosti nevedel zachytiť, alebo mám o nich málo poznatkov. Nebolo by účelné niečo dotvoriť vymyslenými údajmi.
Plní si svoje sny – Tajomstvá v literatúre IV.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. stretnutie s Vierou Varšovou pod názvom „Pohľad na život zhora“. V stredu 20. októbra 2021 o 17:00 hod. sa bude konať pre verejnosť a v dopoludňajších hodinách nasledujúceho dňa sú pozvaní študenti. Podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a je hlavným partnerom projektu.
Viera Varšová je motivátorkou, mentorkou, vzťahovým koučom a psychosomatičkou. Je autorkou knihy „Ako som našla svoje druhé JA“. Má za sebou stovky charakterových numerologických osobnostných i vzťahových rozborov. Sprevádza ľudí na ceste, vysvetľuje ako lepšie zvládnuť náročné životné situácie, ako porozumieť sebe, iným, ako nastaviť svoj život, zdravie a vzťahy tak, aby fungovali.
Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Vernisáž výstavy Rimavská Sobota 1271 – 2021 sa uskutoční 26. októbra 2021 o 15.00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu. Výstava predstaví 750 rokov existencie mesta Rimavská Sobota od praveku, cez stredovek a novovek až po 20. storočie. Kurátormi výstavy sú archeológ PhDr. Alexander Botoš a etnologička Mgr. Ľudmila Pulišová. Výstava bude sprístupnená do 31. marca 2022.
Výstava Rimavská Sobota 1271 – 2021 je sprístupnená pri príležitosti 750. výročia prvej upresňujúcej písomnej zmienky o sídle Rimavská Sobota, ktorá pochádza z roku 1271 a uvádza sa v tvare Rymoa Zumbota (Rimavská Sobota). Najstaršia zachovaná písomná zmienka o sídle Rimavská Sobota pochádza z roku 1268, kedy sa uvádza v tvare Zumbothel (Sobota, Sobotište).
Dnes začneme fotografiou, ktorú sme získali z medzištátneho futbalového zápasu, ktorý sa uskutočnil nedávno v Osijeku v Chorvátsku. Stretli sa tam slovenskí futbalisti s chorvátskymi v súboji o postup na Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2022 Katar. Medzi divákmi sme spoznali i skupinku fanúšikov so slovenskou vlajkou z Gemerskej Polomy. Zápas sa pre našich skončil nešťastne, pretože po výsledku 2:2 sme stratili šancu ďalej bojovať. Snáď nabudúce to našim lepšie vyjde. Ale naši diváci si zaslúžia uznanie za neustále povzbudzovanie, najmä v takom nečase. A teraz sa pozrime na jednotlivé výsledky futbalistov horného Gemera, ktoré dosiahli cez víkend na domácej pôde, či pôde svojich súperov.
Výsledky:
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal príspevok o terajšom ročníku 6. futbalovej ligy ObFZ Rožňava. V článku sa dozvedáme o zmenách v kádroch niektorých futbalových klubov, cieľoch a príprave FK Baník Drnava, rôznych štatistikách a aj prehľad najstarších hráčov v jednotlivých FK. Text dopĺňa fotografia.
Zmeny v kádroch niektorých mužstiev:
Tatran Betliar
Príchody oproti predošlej sezóne: M. Kováč, J. Čižmár, D. Gere, Ma. Gallo, Mi. Gallo, P. Lipták, Š. Mišina, R. Imre
Viac...
Štefan Burčo: Malá ilustrovaná história horného Gemera (5)
Napísal(a) Š. Burčo
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (10/50)
Donedávna sme Gombasek poznali len ako miesto peknej jaskyne v údolí Slanej pod Silickou planinou Slovenského krasu. Ako "Podzávoz" bol však i miestom Pavlínskeho kláštora, ktorého zakladateľom bol jeden z Bebekovského rodu. Prosperitu zažíval najmä v 15. storočí, ale šíriaca sa reformácia v 16. stor. zapríčinila jeho úpadok a zánik.
Zaujímavou historkou je, že v roku 1566 ho Juraj Bebek s vojakmi prepadol, dal mníchov vyzliecť z habitov a prinútil obliecť šaty pohanských mníchov... – to bola zábava! Aj tu vraj odznela hrozba-kliatba pre Juraja: "do roka a do dňa", a ten naozaj o rok zomrel.
Bibliobox, knihy a každodenná fantázia. Kde? No predsa aj v knižnici v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, vylepšuje služby vďaka finančnému príspevku KSK a svojim používateľom nainštalovala Bibliobox. Slávnostné uvedenie do prevádzky sa uskutoční v stredu 20.10.2021 o 10:00 hod. pred areálom knižnice.
„Knižnice, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, vďaka finančnému príspevku zriaďovateľa v týchto dňoch inštalujú v kraji Biblioboxy, špeciálne boxy na vrátenie kníh," povedala riaditeľka Iveta Kyselová a dodala: „Obmedzovanie služieb počas pandémie nás presvedčili, aby sme ešte viac skvalitňovali dostupnosť našich služieb pre širokú verejnosť. Čitatelia tak môže vrátiť knihy aj v čase, keď je knižnica zatvorená.“
Pozvánka na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry do Klenovca
Napísal(a) SZ
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote pozýva na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia:
1. Choreografická tvorba vo folklórnych kolektívoch, lektor doc. Mgr. art. Stanislav Marišler, ArtD., pedagóg VŠMU, v Kultúrnom dome v Klenovci, 16.10.2021 (sobota), od 16:00 hod. – Potrebné je priniesť si aj cvičný úbor a tanečnú obuv – OTP režim!
2. Chorovody na Slovensku, prezentácia publikácie Chorovody na Slovensku s autorkou Mgr. Katarínou Babčákovou z NOC, miesto: ZOOM, 18.10.2021 (pondelok), od 16:00 hod. Prihláseným zašleme prihlasovacie údaje na zoom.
Prihláste sa prosím mailom, alebo telefonicky na: , t. č. 0904875369.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE – Výstava ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinova
Krajský Remeselnícky inkubátor predstaví to najlepšie z tvorby lokálnych výrobcov
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizujú už druhú celokrajskú výstavu remeselných produktov z Košického kraja. To najlepšie z dielne Remeselníckeho inkubátora Gemer si budú môcť návštevníci pozrieť od 21. októbra v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach. Pre priaznivcov tradičného ľudového remesla bude v jeho priestoroch sprístupnených takmer 150 výrobkov klientov Remeselníckeho inkubátora. Päťdesiat najlepších remeselníkov z Košického kraja predstaví svoje výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, rohoviny, ale aj kraslice, šperky či domáce bio-produkty z ovocia a z medu.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-