Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (4)

DOMINANTY OBCE RAKOVNICA

Kostol ECAV je vedený ako kultúrna pamiatka. Nachádza sa na svahu, sklon terénu je v pozdĺžnej osi kostola. Bývala škola, ku ktorej bol kostol pristavaný, je vyššie osadená ako samostatný kostol. Popri západnej stene kostola vedie cesta, z východnej strany obteká pozemok potok. Z južnej strany ho lemuje cesta. Na hranici pozemku vidno zvyšky oporného múrika.
Na mieste dnešnej stavby stála pôvodne modlitebňa, pristavená k starej cirkevnej škole v roku 1787. Bola to jednoduchá stavba bez veže s osobitne stojacou zvonicou, ktorá bola drevená. V roku 1801 dostala modlitebňa oltár a kazateľnicu. Pre zlý stav bola v roku 1836 zbúraná a na jej mieste, pravdepodobne aj na starom pôdoryse, vystavaná nová budova kostola s prestavanou vežou, situovanou do štítového priečelia. Táto stavba bola dokončená v roku 1838, čo dokazuje aj štukový letopočet na priečelí veže.

Doteraz najstaršie známe zobrazenie Rožňavských kúpeľov z roku 1864

Kvantitatívna chemická analýza minerálnej vody s obsahom železa pri Rožňave
od Alexander Kalecsinszky
(prezentovaná na odbornej schôdzi Maďarskej geologickej spoločnosti 7. februára 1883, uverejnená v časopise Földtani Közlöny,1883,04-06, na strane 255)

Severozápadne od mesta Rožňava (Komitát Gemer), vo vzdialenosti asi štvrť hodinovej chôdze, v doline Čučmy, sa nachádzajú „Bischov kúpele“, v ktorých voda známa obsahom železa, je odvádzaná do 16 kúpeľných vaní. Dosiaľ nie je známa jej chemická analýza. Jedna staršia analýza sa nachádza v balneologickej práci od Dr. Davida Wachtela „Maďarské kúpeľné lokality a minerálne pramene“, Odenburg 1859. Neďaleko od týchto kúpeľov sa nachádza letná víkendová chata pána Alberta Markóa, ďalší druhý železo obsahujúci prameň, ktorý bol touto rodinou taktiež využívaný na kúpeľ a je tiež v starších údajoch spomínaný.

Kedy nastanú lepšie časy pre futbalistov Krásnohorského Podhradia v IV. LIGE JUH?

IV. LIGA JUH dospelí 4. kolo

FK Krásnohorské Podhradie – FK Kechnec 0:4 (0:1). G: 0 – Macko 2, Lenart, Szabó, ŽK: Benedik – Šipoš, Palencsár. R: Štefanič – Semančík, Greš, DS: Kubánka.

PODHRADIE: Denis ZakharPeter Boroš (59´ Kun), Matúš Mészner, Jakub Fatľa, Norbert Luko (59´ Bodnár), Tomáš Revúcky, Štefan Dorkin, Roland Fabián, Michael Boroš, Dávid Džačár (76´ Gulykás), Július Benedik.

KECHNEC: Marcel DrábikMário Norko, Matúš Lukčo, Maroš Sasák, Erik Švenk, Tomáš Šmajda, Viliam Macko, Dávid Šipoš (60´ Kover), Michal Lenart, Samuel Szabó (90´ Danko), Peter Palencsár (60´ Olajoš).

Štvrté kolo, štvrtá prehra domáceho mužstva, ktoré nezačalo dobre nový ročník súťaže. Zmenu neprinieslo ani trojnásobné striedanie domácich počas hry. Navyše pred týmto kolom za nenastúpenie na zápas vonku obdržali od disciplinárky trest vo výške 400.- €. Kechnec sa dostal do čela tabuľky s pekným bonusom: po 4 kolách ešte neobdržal od súperov ani gól! Podľa toho nemalo Podhradie doma ľahkého súpera.

Predstavujeme FK Krásnohorské Podhradie a OFK Vyšná Slaná v novom súťažnom ročníku

Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik pripravil príspevok v ktorom predstavuje futbalový klub Krásnohorské Podhradie ako účastníka IV. ligy JUH  VsFZ Košice a OFK Vyšná Slaná ako účastníka reorganizovanej 6. ligy ObFZ Rožňava. Pri každom z klubov uvádza cieľ, ktorý si dal klub do sezóny, letnú prípravu, káder, výbor, príchody, odchody a doterajšie výsledky. Text dopĺňa fotografia.

Krásnohorské Podhradie

Cieľ: Cieľom do ďalšej sezóny je udržanie sa v 4. lige

Letná príprava
Tréningové jednotky podľa možnosti účasti hráčov

Zábavno-športový deň pre deti, ale aj pre dospelých v Plešivci s hasičskou penou

Obec Plešivec v piatok 13. augusta 2021 už po niekoľkýkrát organizovala zábavno-športový deň pre deti, ale aj pre dospelých. Stalo sa tak tradíciou, že dobrovoľní hasiči z Plešivca oslovili dobrovoľných hasičov z Jelšavy, aby im pre deti vyrobili hasičskú penu.
Tento rok to bolo iné v tom, že penu vyrobili spoločne, a tak urobili radosť pre všetkých, ktorí si v nej zašantili.
Ďakujeme za pozvanie a tešíme sa na spoločné podujatie niekedy nabudúce.

Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave

Okresné mesto Rožňava je prirodzeným centrom východnej časti Gemera. Leží v neveľkej Rožňavskej kotline, na terasovom náplavovom kuželi rieky Slanej, obklopenej podcelkami Slovenského rudohoria zo severu a planinami Slovenského krasu z juhu a juhozápadu. Mesto sa prvý raz spomína ako osada Rosnoubana v liste z roku 1291, keď ju uhorský kráľ Ondrej III. daroval Ostrihomskému arcibiskupstvu. História mesta je od počiatku spojená s baníctvom. Jeho vývoj, rozmach či vrcholné obdobie, úpadok a zánik podstatne ovplyvnil život mesta.
Geologické a geomorfologické pomery mesta a jeho okolia podmienili, že okrem výskytu nálezísk viacerých druhov nerastných surovín, sa toto vyznačuje aj ďalšími prírodnými hodnotami, medzi inými aj prameňmi mineralizovaných vôd. Táto skutočnosť podmienila historicky aj vznik kúpeľov v miestnej časti mesta.
Prírodné minerálne vody majú viac ako 1g/l rozpustených látok a majú viac ako 1g/l voľného oxidu uhličitého. Minerálna voda je mineralizovaná podzemná voda originálnym pôvodom akumulovaná v prírodnom prostredí, vyvierajúca na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá sa odlišuje od inej podzemnej vody najmä svojím pôvodom, obsahom stopových prvkov a minimálnou teplotou vody v mieste výveru 20 °C.

BAZOVČINA MOJA – večer folklórnej poézie a piesní z Gemera

„Pieseň ak voda ligotavá
zo studničky do dolín vďačne svoj život lieva,
potôčkom dva úzke brehy spája,
krik vtáčat sa placho drží na nej
a šantivá ako krojovaná deva
ovlaží zrak a hneď beží ďalej.“
Spievať, zabávať sa zvukmi, púšťať tóny do priestoru, cítiť, ako slová prenikajú do diaľok a výšok, ako sa dostávajú do umu i srdca človeka, ako sa vo vzduchu chvejú, ako človeka zohrievajú, vzrušujú, rania i upokojujú, to sú veci, ktoré povznášajú človeka.
Utorkový večer v záhrade Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme venovali folklóru – pokúsili sme sa dať dokopy to najlepšie, čo z týchto tradícií doma máme – v slove, speve aj v hre na hudobnom nástroji.

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (3)

ARCHITEKTÚRA v Rakovnici

Do 1. svetovej vojny bola Rakovnica iba dedinkou s malými domčekmi pokrytými väčšinou slamou a šindľami, postavenými z nabíjanej hliny alebo z hlinených váľkov. Pri formovaní váľkov bol nasledovný technologický postup:
Do navlhčenej hliny sa pridávala slama. Slama bola pridávaná vcelku, alebo posekaná na krátke kusy, do vlhkej masy, ktorá sa premiešavala holými nohami, až kým sa slama dokonale premiešala s mokrou hlinou. Po príprave hlinenej masy táto bola ukladaná do drevenej formy na lúke alebo tvrdom povrchu, kde sa na slnku sušila. Po zaschnutí sa na dosušenie ukladali do tvaru pyramídy po 50 kusov. Takéto usporiadanie bolo výhodné – jednak v prípade dažďov sa dali zakryť a tiež sa lepšie počítali počty vytvorených kusov. Po zaschnutí sa ukladali pod prístrešky do sucha, až do ich použitia na stavbu domu. Bola to veľmi namáhavá práca, ktorú okrem obyvateľov prevažne robili v tej dobe cigáni. Postupom času prišli na to, že hlinu možno formovať do tvaru tehly, ktorú najprv len sušili a potom začali vypaľovať. Takáto tehelňa bola postavená v Rekeni na mieste, kde je teraz cesta k brehu a materská škola. Tehelňa zanikla po roku 1946. Bola majetkom Lisauera.

Festival paličkovanej čipky ONLINE na Youtube GOS

14. augusta 2021
Košický samosprávny kraj pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla na Festival paličkovanej čipky, ktorý sa tentokrát uskutoční v netradičnej podobe v online priestore. Organizuje ho Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, program festivalu bude vysielaný naživo 14. augusta 2021 od 10:00 hod. na Youtube kanáli GOS Rožňava.
„Gemerské osvetové stredisko pravidelne a výrazne podporuje prezentáciu paličkovanej čipky, poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby a výmenu skúseností,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „Keďže súčasná situácia nedovoľuje plnohodnotne realizovať takéto stretnutia osobne, sme radi, že sa nám podarilo pripravený program pretaviť do online podoby, čím vlastne dosiahneme pozitívny efekt širšieho zapojenia návštevníkov – divákov. Po zverejnení programu v online priestore si festival bude môcť pozrieť opäť každý a to kedykoľvek.“

Gemerský folklórny festival Rejdová 2021, inak...

19. - 21. august 2021 REJDOVÁ

Po minuloročnej prestávke v súvislosti s pandémiou sa jeden z najväčších festivalov Košického kraja vracia do programu letných podujatí. Gemerský folklórny festival Rejdová, ktorý organizuje župné Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová, už po 47. krát predstaví to najlepšie zo slovenského folklóru a tradičných remesiel.
„Aj napriek stále platným pandemickým opatreniam je skvelou správou, že Rejdová opäť ožije folklórom, hudbou a tancom, ktorý je charakteristický pre horný Gemer. Do programu podujatia sme tento rok zapojili aj prvý krajský Remeselnícky inkubátor Gemer, vďaka ktorému budú môcť návštevníci festivalu nahliadnuť do vyše tridsiatky remeselníckych dvorov či ochutnať tradičné gemerské špeciality. Festival síce bude prebiehať iba v centre obce, čo mu však určite neuberie na atraktívnosti, práve naopak. Bohatý program a čaro tradícií z Gemera je zárukou skvelej rejdovskej atmosféry,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.