Činnosť mestskej polície v meste Rožňava siaha až do dávnej minulosti. Už v roku 1723 sa stretávame prvýkrát s funkciou mestského kapitána, ktorého volili z troch kandidátov. Neskôr, v roku 1886, mestského policajného kapitána menoval hlavný župan. Policajný kapitán mal vlastný úrad a dozeral na čistotu ulíc a trhu, na denné a nočné stráže, vydával cestovné pasy, dobytčie pasy, zaistil trestancov, či pátral po ukradnutých veciach. Do roku 1900 verejný poriadok v meste udržiavala mestská polícia, ktorá pozostávala z dvoch policajtov a kapitána. O rok neskôr verejný poriadok udržiavalo maďarské žandárstvo za pomoci dvoch mestských policajtov.
Mestská rada Rožňavy v roku 1907 uzavrela s uhorskou vládou zmluvu o službách verejnej istoty. Tieto služby tvorilo desať mužov vtedajšieho četníctva. Mesto malo v tom období troch policajtov – četníkov, ktorí väčšinou zastávali práce vnútornej organizácie mesta, teda kancelárske a doručovacie služby. Za tieto služby četníctva mesto zo vzniknutých nákladov platilo 30% do pokladnice monarchie. Tento zmluvný pomer a poskytovanie služby verejnej istoty trval do obsadenia mesta československým vojskom.
Futbalový klub Tatran Betliar po vypadnutí z V. ligy Košicko-gemerskej skupiny účinkoval v najvyššej okresnej súťaži. Postupne sa začal umiestňovať v hornej časti tabuľky. V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o pôsobení Tatrana Betliar v tomto období, presnejšie v sezóne 2017/2018. Článok obsahuje fotografiu, káder, výsledky so strelcami gólov, tabuľky a prehľad strelcov.
Káder: Ľubomír Šofranko – Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Róbert Jakab, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dominik Szilardi, Ján Gelda, Martin Ďuríček, Matej Oravec, Marián Marciš, Peter Hricko, Ladislav Lörinc, Ján Benedikty, Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič, Dávid Poťmák, Roland Fabian, Ivan Lörinc, Peter Boroš, Ľubomír Lukáč
Výsledky na jeseň:
Odišiel navždy od nás rodák z Rožňavského Bystrého pán Ladislav Tomko
Napísal(a) MG od
Portál roznavskebystre.sk uverejnil 4. februára 2021 stručnú správu: "Vážení občania, s hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 3.2.2021 vo veku 92 rokov zomrel náš rodák pán Ladislav Tomko. Posledná rozlúčka bude v kruhu rodiny.
Česť jeho svetlej pamiatke!"
Za touto správou sa skrýva ale veľmi veľa. Z radov Bystranov, ktorí robili aj pre svoju rodnú obec veľa pozitívneho, bol aj pán Ladislav Tomko. Svedčí o tom jeho cesta, ktorou prešiel z tejto malej, bývalej baníckej obce, do sveta. A to veľakrát veru aj peši, najmä ako študent z domu U zahradoch za vzdelaním krížom cez rozsiahle kopce a prašné cesty. Najprv do podtatranského Svitu, aby získal vzdelanie v bývalej Baťovej škole práce, potom aj za prácou a vyšším vzdelaním. Vždy sa však rád vracal k svojej rodine i spoluobčanom a kamarátom do Rožňavského Bystrého, kdekoľvek bol. Bol pre svojich rodákov príkladom snaživého pracovitého človeka, túžiaceho za lepším životom i vzdelaním. Dožil sa veľmi pekného veku, a to i napriek tomu, že život mu kládol do cesty ťažké prekážky, keď prežil to najťažšie, čo človeka v rodine môže stretnúť.
Zo starších dejín školstva v Dobšinej (3)
Napísal(a) M. a O. Rozložníkovci
Prejdime po uvedenom na vývoj ručného umeleckého priemyslu v užšom slova zmysle, kde možno vymedziť nasledujúce obdobia:
1. Obdobie domáceho priemyslu alebo ľudového priemyslu
Obyvatelia si zo začiatku potrebné práce vykonávali sami, a to počnúc stavaním obydlia, až po nástroje a náradie potrebné k remeslu, odievaniu, prípravu potravín, k pohodliu a ochrane. Každý jednotlivec si ich vyrábal sám, pričom si zručnosť a šikovnosť osvojovali synovia po otcovi a dcéry po matke. Ešte aj v súčasnosti sa, medzi baníkmi, najmä pri práci s banským drevom, vyrábajú nástroje po domácky. Príslušníčky ženskej časti rodín, predovšetkým v minulom storočí, dosiahli v pestovaní ľanu a výrobe plátna také pokročilé výsledky, že ich hotové plátno predstavovalo až vývozný artikel. Dnes ale táto činnosť skoro úplne zanikla.
SLUKA HÔRNA (Scolopax rusticola) – predmet mesiaca február v GMM
Napísal(a) G
Rimavská Sobota, 03. 02. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ Gemersko-malohontské múzeum predstavuje dermoplastický preparát sluky hôrnej. V roku 2020 obohatil prírodovedný zbierkový fond múzea vďaka daru Ing. Maroš Detko. Tento jedinec uhynul v okolí Muránskej Dlhej Lúky v marci roku 1989.
Sluka hôrna (Scolopax rusticola), známa aj ako sluka lesná, patrí do radu bahniakov. Je veľká približne ako holub, má však nápadne dlhý zobák. Je sfarbená nenápadne hnedo, tzv. krypticky – jej sfarbenie pripomína farbu opadaných listov a je tak veľmi dobre maskovaná pred predátormi, či už pri hniezdení, alebo zbere potravy.
Je rozšírená na väčšine územia Európy a v časti Ázie. Obľubuje listnaté, prípadne zmiešané lesy s hustým podrastom a mäkkou pôdou s čistinkami. Aktívna je hlavne za šera, či už ráno, alebo večer. Jej hlavnou potravou sú dážďovky, larvy hmyzu, slimáky a iné bezstavovce, no občas sa živí aj rastlinnou potravou. Najčastejšie zbiera potravu tak, že citlivý zobák pichne do pôdy a keď zacíti dážďovku, pootvorí špičku zobáka a tak ju uloví.
Celoplošné skríningové testovanie „ZACHRÁŇME SPOLOČNE ŽIVOTY“ v okres Revúca aj za pomoci dobrovoľných hasičov
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Na Slovensku od 18. do 26. januára 2021 pod názvom „Zachráňme spoločne životy” prebiehalo celoplošné (skríningové) testovanie na ochorenie COVID 19. Mestá a obce v okrese Revúca zriadili Mobilné odberné miesta (MOM), v ktorých testovali svojich obyvateľov.
Aj pri tomto testovaní boli vo svojich obciach nápomocní aj dobrovoľní hasiči, či už dezinfekciou priestorov pred a po testovaní, alebo boli aktívni priamo v odberných tímoch. Počas spomínaného testovania bolo nápomocných v rámci okresu Revúca 20 dobrovoľných hasičských zborov a spolu 57 členov. Nakoľko okres mal v prvom kole vyššiu pozitivitu testovaných, testovanie sa opakovalo od 30. 01. do 02. 02. 2021. Niektoré obce a mestá znova otvorili MOM, a samozrejme boli nápomocní aj dobrovoľní hasiči.
Mesto Jelšava zriadilo v dňoch 22. – 26. 01. 2021 MOM v Mestskom dome kultúry, kde pracovali 2 odberné tímy. V odberných tímoch sa vystriedalo 5 dobrovoľných hasičov počas celých dní. Boli nápomocní pri kontrole registrovaných na odber, pri evidencii, pri vstupnej dezinfekcii a pri dezinfekcii počas odberu a na konci dňa.
Milí mäsožrúti, určite sa medzi vami nájdu milovníci poriadnych kusov mäsa, pečených na grile alebo panvici, upravených doružova alebo takmer krvavých, s kosťou či bez kosti, skrátka určite ste mnohí z vás „steak pozitívni“. Možno uprednostňujete šťavnatý Ribeye steak alebo jemný Filet mignon, možno si radi pochutíte na korenistom Hanger steaku alebo vás uspokojí jedine ozrutný Tomahawk steak a možno zjete čokoľvek, len nech je to chutné. Vedeli by ste si však steak pripraviť sami? Viete, na čo všetko treba pamätať, aby bol váš steak čo najchutnejší, najšťavnatejší a zároveň nestratil typickú chuť mäsa? V tomto článku vám prinášame 10 tipov, ako pripraviť dokonalý steak.
1. Vyberte si ten správny druh steaku a kvalitné mäso.
Začiatky výstavby železničnej trate Turňa nad Bodvou – Rožňava
Napísal(a) Archív Rožňava
Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici spolu so sesterskou komorou v Košiciach uskutočnili dňa 6. januára 1948 manifestačnú schôdzu v zasadacej sieni Miestneho národného výboru v Rožňave. Predmetom tejto schôdze bola výstavba železničnej trate medzi Turňou nad Bodvou a Rožňavou. Uvedenej schôdze sa zúčastnili zainteresovaní politickí predstavitelia, zástupcovia priemyselných podnikov východného a južného Slovenska i zástupcovia dotknutých obcí. Mesto Rožňava zastupoval predseda Správnej komisie mesta p. Ján Miklošík.
Účastníci manifestačnej schôdze schválili a predostreli memorandum, v ktorom priblížili potreby výstavby železnice. Požiadavky tejto výstavby sa datujú od vzniku Československej republiky v rokoch 1918 – 1919, kedy východné Slovensko nemalo žiadne železničné spojenie s južným Slovenskom. Zo strategických dôvodov bola neskôr uprednostnená železničná trať Margecany – Červená Skala, výstavbou ktorej sa ale neprehĺbilo hospodárstvo medzi východom a juhom Slovenska, tak ako sa to očakávalo od výstavby trate Turňa nad Bodvou a Rožňava.
Prícestnú tabuľu označujúcu názov obce Malé Teriakovce (Orlajtörék) vybrali za predmet mesiaca
Napísal(a) PhDr. Eva Kerényi, PhD.
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ vyberá Gemersko-malohontské múzeum predmet z historického zbierkového fondu – tabuľu označujúcu názov obce Malé Teriakovce (Orlajtörék). Prícestná tabuľa zo začiatku 20. storočia bola pravdepodobne odliata v zlievarni v Hnúšti-Maši.
Na území dnešného Slovenska sa názvy miest v 20. storočí viackrát menili, a to v súvislosti so zmenami v štáte, ktoré sprevádzali zmenu úradného jazyka a v úzkej súvislosti s ním aj názvy miest. Prvá programová zmena názvu miesta sa udiala počas rakúsko-uhorskej monarchie, zhruba na prelome storočí. Názvy miest upravoval článok zákona č. IV z roku 1898 o „názvoch obcí a miest“. Prícestné tabule s geografickým názvom v maďarskom jazyku sa začali používať v Uhorsku na prelome 19. a 20. storočia. Takéto jednojazyčné tabule sa používali aj v nemeckom a slovenskom jazykovom prostredí, napríklad na Spiši alebo na Orave.
Bojovník s tvrdým koreňom - svobodovec Jozef Špitál oslávil 99 rokov
Napísal(a) J. Pupala
V roku obmedzovania slobody, napriek celosvetovej, a na Slovensku osobitne, hektickej psychóze sa udiali bez pozornosti médií nielen celoštátnych, ale aj regionálnych, pozoruhodné udalosti. Napriek obmedzeniam sa uskutočňovali oslavy konca druhej svetovej vojny, výročia SNP, výročia Karpatsko-duklianskej operácie, takmer za vylúčenia širokej verejnosti, si niektorí štátnici, organizácie uctili pamiatku bojovníkov proti fašizmu v rokoch 1938 – 1945. Žiaľ, čím ďalej od Bratislavy, či Banskej Bystrice sa „akosi“, možno z preventívnych opatrení, zabudlo na hrdinov z regiónov a osobitne z regiónu, ktorý bol okupovaný maďarským fašistom, admirálom „balatonskej flotily“ Horthym.
Inak si neviem vysvetliť, že na antifašistov a obete fašizmu odvlečených do koncentračných táborov, napr. z okresu Rimavská Sobota, si dokázal spomenúť pri príležitosti 75. výročia víťazstva nad fašizmom prezident Ruskej federácie a udelil siedmim ešte žijúcim obetiam – bojovníkom pamätné medaily, ale na Slovensku sa nenašla žiadna inštitúcia, ktorá by si ocenila týchto hrdinov, SZPB nevynímajúc.
Viac...
Zo starších dejín školstva v Dobšinej (2)
Napísal(a) M. Rozložník, O. Rozložník
Futbalový klub Sokol Gemtex Rudná pôsobí dlhodobo v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava. Dokonca raz ju aj vyhral (r. 2014), ale postup odmietol. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik napísal o tomto futbalovom klube príspevok, ktorý opisuje účinkovanie klubu v sezóne 2015 / 2016. Článok obsahuje fotografiu, káder, výsledky, tabuľky a meno najlepšieho strelca klubu v danej sezóne.
Káder: Róbert Szöllös, Ján Rabas, Branislav Kurian, Lukáš Fabian – Stanislav Ďuriček, Csaba Ováry, Pavol Kontra, Ondrej Sanisló, Ladislav Šimon, Marek Galajda, Alexander Köteles, Roland Madarász, Peter Szöllös, Ľubomír Hatvaník, Ladislav Rabas, Ondrej Vysoký, Ronald Štefan, Tomáš Pavlík, Peter Sanisló, Róbert Jakab, Zoran Molčan, Stanislav Székely, Ladislav Dávid, Roman Die, Vladislav Konček, Dávid Orbán, Tibor Vanyo, Adam Burdiga, Matej Chochol, Adrián Hanzlík, František Čapó.
Ľudová hospodárska škola pre chlapcov a dievčatá v Slavošovciach
Napísal(a) Archív Rožňava
Zriaďovanie ľudových škôl hospodárskych určil už pred 100 rokmi zákon číslo 75/1920. Takéto školy boli povinné pre mládež vo veku 14 – 16 rokov. Vyučovalo sa v budovách škôl ľudových a meštianskych v dobe, kedy tieto boli voľné. Výučba sa delila na teoretickú a praktickú. Od novembra do marca bolo teoretické vyučovanie, v ostatných mesiacoch praktické. Podmienkou otvorenia školy bolo najmenej 21 žiakov. Obec mala povinnosť prispievať na vecné náklady školy (kurivom, svetlom a čistením školských miestností).
Správa obecnej ľudovej školy v Slavošovciach na základe výzvy Školského inšpektorátu v Rožňave z roku 1937 sa obrátila na zastupiteľský zbor obce, aby zabezpečil možnosť zdravého národného, kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja občanov, zvlášť pre školu tzv. „odrastlej mládeže“ obce zriadením Hospodárskej školy ľudovej.
Úlohou obce bolo zaslať počet žiakov, ktorí rokom 1936/1937 skončili školskú dochádzku na ľudovej škole, alebo meštianskej a mali začať študovať I. ročník ľudovej školy hospodárskej.
Zastupiteľský zbor obce na svojom zasadnutí 7. apríla 1937 prijal návrh na zriadenie takej školy. Záujem o hospodársku školu prejavili učitelia Ladislav Moťovský a Alexander Koska.
Na antigénové testovanie v rožňavskej nemocnici je potrebné sa objednať online
Napísal(a) JF
Komunikačná špecialistka ProCare a Svet zdravia pani Jana Fedáková nás promptne informovala, že od stredy 27. januára je potrebné na antigénové testovanie v Nemocnici Svet zdravia Rožňava využiť online objednávkový systém. Pacienti sa tak vyhnú dlhému čakaniu v rade.
Objednať sa môžu prostredníctvom webu www.korona.gov.sk, kde je potrebné vyplniť elektronický formulár. Záujemcovia si vyberú miesto a termín odberu a vyplnia svoje údaje.
Odbery v rožňavskej nemocnici sa vykonávajú pri vstupe do pavilónu A každý pracovný deň v čase od 7.00 h do 15.00 h.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-