Reprezentovali nás na Festivale ľudí ctihodného veku „Zlaté roky„ v ukrajinskom Ľvove
Napísal(a) Emília Nemcová
V dňoch 22 – 25.09.2019 sa uskutočnil 3. ročník Festivalu ľudí ctihodného veku „Zlaté roky„ v ukrajinskom Ľvove pod vedením vedúcej mimovládnej organizácie p. Ľudmily Grishko. Festivalu sa zúčastnilo 42 speváckych súborov z 8 krajín. Účinkujúcich bolo vyše 600. Členovia OO JDS z okresu Michalovce pod vedením p. Jána Butalu a spevácka skupina Rozmarija z Vinného úspešne reprezentovali náš Zemplínsky región a obec Vinné, ako jediný zástupca Slovenska. Členky speváckeho súboru zožali obrovský úspech svojím vystúpením na námestí T. Ševčenku a na prehliadke súborov v kultúrnom paláci G. Hotkievicha.
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (2)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Na webovej stránke Maj Gemer sme 23. novembra 2019 uverejnili prvú časť historického dokumentu Ing. Mikuláša Rozložníka pod názvom Z dejín baníckeho školstva v Rožňave. V uvedenom príspevku, ktorý sme rozdelili na dve časti sa autor zaoberá predovšetkým historickými predpokladmi k tomu, aby ešte za čias Rakúsko-Uhorska vzišla požiadavka prípravy kvalifikovaných baníkov, ktorí pracovali v našom regióne ako nekvalifikovaná pracovná sila. V dnešnom článku pokračujeme ďalšími cennými poznatkami, ktoré autor prvýkrát predkladá našej čitateľskej verejnosti školským rokom 1914-1915. Veríme, že aj keď banícka činnosť na našom Gemeri takmer zanikla, je čo o jej zdokonaľovaní sa v podobe výchovy mladého baníckeho dorastu cenné vedieť i v dnešných, pre utlmujúce sa baníctvo, neľahkých časoch.
Zocháči spúšťajú Obrátený adventný kalendár
Napísal(a) Andrea Repáková
Prečo obrátený? Tento kalendár totiž nie je o prijímaní, ale o rozdávaní. O rozdávaní malých adventných darčekov tým, ktorí na ne často márne čakajú... rovesníkom z detských domovov.
Prispejte aj vy na dobrú vec a pomôžte Zocháčom potešiť detské očká tých, ktorým nebolo dopriate prežiť sviatky Vianoc v kruhu svojej rodiny. Všetky potrebné informácie nájdete nižšie alebo na priloženom letáčiku.
KTO MÔŽE PRISPIEŤ?
každý ☺
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (1)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr po dlhú dobu s ťažbou železnej rudy.
Všetko sa to začalo v piatok 15.11.2019 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc v škole si priniesli spacáky, karimatky, nafukovačky a dobrú náladu. Najprv si žiaci so svojimi učiteľmi upravili triedy a premenili ich na „spálne“, potom nasledovala poriadna večera a hybaj na súťaže. Tento ročník pripravili súťaže členovia Žiackej školskej rady a naozaj sa im vydarili. Všetci sa na nich poriadne vybláznili. V nočnej škole sa žiaci rozutekali po tmavých chodbách a premiestňovali sa z triedy do triedy za bodmi z týchto stanovíšť: „Jazda na rideri“, „Skús ma rozosmiať“, „Navigácia“, „Odčítanie z pier“, „Kapacita pľúc“, „Grilovanie“, „Hádaj povolanie“, „Ochutnávka na slepo“.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 22.11.2019 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VIII. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Mesiac fotografie láka širokú verejnosť aj odborníkov pozrieť si výstavy rôzneho druhu nielen v inštitúciách a výstavných sieňach na Slovensku, ale po celom svete.
Základnej škole udelili čestný názov po národovcovi Jankovi Jesenskom
Napísal(a) J. Pupala
Priznám sa, že s menom Jesenské som sa prvý raz zoznámil v apríli 1959, keď som prišiel do obce Čierny Potok, kde sa moji rodičia presťahovali z Pertoltice pod Ralskem v Čechách. Nevedel som, že ešte po 2. svetovej vojne sa vyššie spomínaná obec volala Feledince a bola dokonca okresným mestom. Vo svojej profesii po absolvovaní strednej a vysokej školy som chodil na prednášky aj na základné školy v Jesenskom. Čas plynul a na chvíľku zastal dňa 29.10.2019. Ráno som vstal a chystal som sa na lekársku prehliadku do Rimavskej Soboty, kde som mal byť na 10.00 hod. Prichystal som sa a pri kontrole vecí a odchode som otvoril obálku.
Čo sa vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?
Napísal(a) J. Pupala
Nedalo mi a pri dnešnom stretnutí s mladými ludmi vo veku do 30 rokov a študentov stredných škôl (a gymnázia) som im položil otázku: „Čo sa Vám vynorí v predstavách, keď poviete dátum 17. november?“ Študenti odpovedali: „Štátny sviatok, tak nejdeme do školy." Ďalší mladý pár odpovedal: „Pri demonštráciiach v Prahe strieľali komunisti do demonštrujúcich študentov a niekoľkých zastrelili!“. Na otázku koľkých a v ktorom roku, odpovedali, že niekoľkých a v roku 1989.
Keď pobadali na mojej tvári ironický úsmev, predložili otázku mne: „Nemáme pravdu?“
Deti Materskej školy v Jelšave už vedia prečo majú hasiči červenú, žltú, či bielu prilbu
Napísal(a) G. Jakubecová
V Materskej škole v Jelšave mali týždeň, počas ktorého pani učiteľky vysvetľovali deťom rôzne zamestnania. Do prípravky materskej školy chodí aj Dominik Kováč, najmladší plameniak – mladý hasič – Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave. Otec Dominika bol oslovený, či by sme boli ochotní rozlúsknuť záhadu – prečo majú hasiči červenú, žltú, či bielu prilbu. Traja členovia DHZ Jelšava zavítali do tejto triedy materskej školy – medzi 5-6-ročné deti – dňa 20. 11. 2019, aby rozlúskli „prilbovú“ záhadu. Po príchode do triedy sme zistili, že v hasičskom odeve máme 3 generácie hasičov – deda Miroslava, otca Ladislava a syna – vnuka Dominika.
Obyvatelia obce Čierny Potok si pripomenuli 75. výročie zavlečenia svojich spoluobčanov do koncentráku
Napísal(a) JUDr. J. Pupala
Obyvatelia obce Čierny Potok a okolitých obcí na Gemeri si dňa 8.11.2019 pripomenuli 75. výročie zavlečenia pätnástich obyvateľov obce a priľahlých osád maďarskými fašistami do koncentračného tábora. Bolo to takto: Dňa 4.11.1944 v skorých ranných hodinách soldateska „honvédskych vitézov“ pod vedením hodejovského notára prečesávala osady, kde bývali Slováci. Na ktorého ukázal pán notár, toho hneď odviedli. Razie sa uskutočnili v rovnaký čas.
Z Gemerčeka odvliekli Matúša Bechera, jeho príbuzných z osady Úsvit: Juraja Bechera staršieho a Juraja Bechera mladšieho. Z osady Gortva-Hajnáčka Pavla Kulicha, z osady Kôprovo-Hodejov Pavla Gondáša, Ondreja Ostrihoňa,
Viac...
Cestovatelia zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa tentokrát vybrali do krásnej, historickej Banskej Štiavnice. Počasie ich milo prekvapilo: chladnejšie, ale slnečno. A tak sa mohli potúlať po námestí, stručne sa zoznámiť s históriou tohto starobylého banského mesta. Posilnili sa v pizzérii a hor sa do najstaršej technickej vysokej školy na svete. V súčasnosti sa tam nachádza Stredná priemyselná škola S. Mikovíniho. Tu si pozreli školu, ktorá pripomínala školu Harryho Pottera. Zaujali ich učebne zaujímavých odborov, z ktorých viaceré sa dajú študovať len tu – konzervátorstvo a reštaurátorstvo papiera a kníh, konzervátorstvo a reštaurátorstvo omietky a štukovej výzdoby,
... a pridali sa k stovkám dobrovoľníkov, aby potešili starých ľudí. Seniorom začínajú Vianoce prvým pozdravom na stolčeku. Je to pre nich ozajstný dar – rukou písané prianie, symbol toho, že na nich niekto myslí.
„Spravme Vianoce neznámym seniorom v domovoch dôchodcov“ – aj takto znie heslo už tretieho ročníka vianočnej pošty. A hoci mnohí v domovoch ešte nie sú úplne sami, ešte „niekoho majú“, veľmi im chýba vianočná pošta – jeden z ich tradičných symbolov Vianoc, ktorý dnes už akosi vyšiel z módy.
Žiaci našej Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej sa rozhodli vyčariť úsmev na tvárach pokrytých vráskami a v týchto dňoch tvoria pozdravy, určené zatiaľ neznámym adresátom.
Pani Helenka Beňová, rod. Mauerová, sa narodila v období druhej svetovej vojny, presnejšie mesiac po vypuknutí SNP (1944). Má dvoch starších súrodencov – sestru Blaženku Fabovú a brata Milana Mauera. Mladší brat Ľubomír zomrel pomerne mladý. Helenka je po mame Júlii, rod. Spišákovej, Muránčanka, a jej otec, Robert Mauer pochádzal z Kokavy. Od detstva som ju vnímala ako svoju príbuznú, veď naši starí rodičia (Ján a Katka Spišákovci) boli súrodenci a spolu s bratom Štefanom vyrastali v malebnom Pastovníku. Tam zostal bývať iba on s manželkou Máriou (rodenou Vrabcovou), ale brat Ján (starký Helenky) sa usadil na nižnom konci s manželkou Karolínou (Vrbjarovou od Vendeľa) „u Čoríka“ a sestra Katka s manželom Jánom Sojákom na vyšnom konci (v Prídeľu).
Príprava Geologickej bádateľne je v Baníckom múzeu v Rožňave v plnom prúde
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vybuduje v areáli Zážitkového centra Sentinel Geologickú bádateľňu a doplní Expozíciu baníctva a hutníctva Gemera.
Cieľom bádateľne je zlepšiť kvalitu služieb a posilniť regionálny turizmus na území Košického samosprávneho kraja v oblasti spoznávania montánnej histórie regiónu Gemer z pohľadu mladých ľudí, ktorí v regióne trvalo žijú alebo ním z rôznych dôvodov prechádzajú. Hlavnou cieľovou skupinou sú študenti stredných škôl, pre ktorých bude prispôsobená aj odborná náročnosť a aktivity múzejnej pedagogiky v novovytvorenej bádateľni.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-