Výstava svetových fotografií Filipa Hrebendu v MsKS v REVÚCEJ
Napísal(a) J. Genčanský
Autor nazval túto premiérovú výstavu „Elementy našej Zeme“. Z fotografií cítiť obdiv a úctu k prírode, pokoru voči jej sile, mohutnosti a kráse a vďaku za energiu a inšpiráciu, ktorú z nej múdry človek je schopný načerpať a získať.
20 fotografií rozdelených do 5 tém – o piatich elementoch našej planéty – sú malým, ale zrozumiteľným svedectvom o tom, aké obdivuhodné sú stvoriteľské diela na Zemi...
Odkedy je fotografia Filipovou profesiou a stal sa členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska, získal viacero medzinárodných ocenení a úspechov...
Napríklad titul „Nature Photographer of the year 2021“, ktorý získal v jednom roku až na troch zo štyroch miest, kde sa toto ocenenie ročne udeľuje: v Budapešti, Tokiu a Moskve.
O rok nato jedna z jeho nočných fotografií získala prvenstvo v prestížnom oceňovaní astrofotografickej tvorby „Astronomy Photographer of the year“ v Londýne, na základe čoho vystavili jeho tvorbu v Britskom Národnom múzeu.
80. výročie Slovenského národného povstania v Gemersko-malohontskom múzeu" - Rómovia v spomienkach
Napísal(a) J. Aláč
Dňa 9. septembra 2024 sa v Tisovci uskutočnilo viacero podujatí, ktorými si jeho účastníci pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania.
Súbor podujatí začal slávnostným otvorením výstavy „Rómovia v spomienkach...“, ktorá bola realizovaná v spolupráci mesta Tisovec, Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Autorom myšlienky aj samotnej výstavy je Ing. Dušan Hutka. Výstava vznikla ako spomienka na tragické udalosti, ktoré sa udiali pred 80 rokmi v Tisovci počas Slovenského národného povstania. 20. novembra 1944 vo večerných hodinách skupina vojakov nemeckého trestného oddielu vtrhla do rómskej osady pri Papierni. Všetkých jej obyvateľov vojaci vyhnali z príbytkov. Dôvodom represívnej akcie bola pomoc miestnych rómskych mužov partizánom.
Obyvatelia museli pochodovať smerom na Tisovec. Štrnásť mužov násilne odvliekli pod Hradovú za Tisovcom a prinútili ich vykopať si vlastný hrob. Ďalší deň (21. novembra 1944) nad ránom, keď rómski muži dokončili „svoju robotu“, nemeckí vojaci ich výstrelmi zo samopalov popravili. Mená zavraždených boli prostredníctvom verejného oznámenia následne vyvesené pri mestskom dome.
Jeseň s klasickou hudbou v architektonických skvostoch Gemera, Novohradu a Malohontu
Napísal(a) HC
Aj tento rok zavíta obľúbený festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi do regiónov Gemera, Novohradu a Malohontu. Obyvatelia a návštevníci Rožňavy, Lučenca, Revúcej, Štítnika, Rimavského Brezova, Ochtinej, Plešivca a Krásnohorského Podhradia si môžu od 29. septembra do 6. októbra 2024 vychutnať majstrovstvo umelcov z Holandska, Južnej Kórey, Českej republiky a Slovenska.
K základnej myšlienke festivalu slovami Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra: „Náš festival Pro musica nostra vznikol pomerne nedávno z idey predstaviť symbiózu historickej hudby s dobovou architektúrou v rozličných kútoch Slovenska. Chceme ním napomôcť obom komponentom tohto spolužitia – klasickej hudbe, ktorá sa napriek nekonečnému digitálnemu priestoru (či práve kvôli tejto nekonečnosti?) vytráca z našich životov i architektonickým pamiatkam, ktoré musia častokrát v záplave iných povrchných atrakcií bojovať na mape Slovenska o dôstojné miesto a záujem návštevníkov jednotlivých krajov, miest či obcí.“
Pripomíname si 110. výročie úmrtia Dr. Rudolfa (Rezső) Hazslinszkého, významnej osobnosti rožňavského múzejníctva
Napísal(a) S. Holečková
(... a nezabúdame ani na Ladislava (László) Adalberta Aranya)
Dr. Rudolf (Rezső) Hazslinszky (1869 – 1914) je dodnes jednou z najvýraznejších osobností rožňavského múzejníctva. Bol jedným z iniciátorov založenia Mestského múzea v Rožňave v roku 1912 a zároveň jeho prvým riaditeľom. Pod jeho vedením bola v roku 1912 v priestoroch Mestského domu otvorená prvá expozícia Mestského múzea v Rožňave. Počas svojho pôsobenia kládol veľký dôraz na zbierkotvornú činnosť. Podstatu muzeálnej činnosti videl v tvorbe zbierok (zbierkového fondu), ktoré považoval za zdroj poznania. Ako profesor evanjelického hlavného gymnázia v Rožňave využíval zbierky nie len vo výuke, ale aj v mimoškolskej výchove a do muzeálnej činnosti zapojil aj svojich žiakov na gymnáziu.
Mestské múzeum už v čase svojho založenia zahájilo pod vedením Hazslinszkého veľmi aktívnu zberateľskú činnosť, ktorej sa darilo, predovšetkým vďaka veľkému záujmu zo strany verejnosti, obohatiť novozaložené múzeum o vzácne predmety. Aj keď múzeum v počiatkoch zápasilo s priestorovými problémami, v prvých rokoch fungovania našlo v zbierkach múzea svoje miesto množstvo zaujímavých a cenných muzeálií. Prírastky Hazslinszky zodpovedne evidoval v Inventárnej knihe Mestského múzea v Rožňave (A Rozsnyói Városi Múzeum Leltára). O nadobúdaní predmetov do zbierok múzea zároveň pravidelne informoval na stránkach regionálneho týždenníka Rozsnyói Híradó. Podľa týchto údajov bol stav zbierok k 22. 12. 1912 1406 kusov.
Po stopách povstalcov... Komentovaná prehliadka po náučnom chodníku ,,Bojisko Rimavská Baňa"
Napísal(a) E. Lindisová
Rimavská Sobota, 18.09. 2024 – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote organizuje pri príležitosti 80. výročia SNP sériu rôznorodých podujatí. Prvým tohto druhu bude exkurzia do oblasti intenzívnych bojov medzi povstaleckými a nemeckými vojakmi, ktoré v Rimavskej Bani prebiehali v októbri 1944. Exkurzia sa uskutoční dňa 20. septembra 2024. Náučným chodníkom bude účastníkov podujatia sprevádzať Mgr. Viktor Brádňanský, regionálny historik. Začiatok komentovanej prehliadky náučným chodníkom je naplánovaný na 9.00 hod. v Rimavskej Bani. Exkurzia bude trvať približne dve hodiny.
S odstupom ôsmich desaťročí mnohí nazerajú na povstalecké územie len ako na okolie Banskej Bystrice, Brezna a Zvolena. Tvrdé boje sa však zvádzali aj v severných častiach Gemera-Malohontu, v okolí Revúcej, Muráňa, Tisovca, na Dieliku pri Tisovci, ale aj v okolí Rimavskej Bane. V neposlednom rade tu pôsobilo niekoľko partizánskych oddielov. Aj severné oblasti Gemera-Malohontu tak boli dôležitou súčasťou povstaleckého územia. Svedčí o tom množstvo pomníkov, pamätníkov, pamätných tabúľ, ktoré vypovedajú o protifašistickom odboji a tiež zaujímavý náučný chodník v Rimavskej Bani, pod názvom „Bojisko Rimavská Baňa“ (súčasť Cesty SNP Gemerom-Malohontom).
Aj v tomto týždni vás pozývame do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Aj v tomto týždni Vás pozývame do Mestského kultúrneho strediska v Revúcej:
******************
19. septembra 2024 od 14.00 do 18.00 pred MsKS
VECI VEREJNÉ S PRÍBEHOM
Ak chcete niečo predať alebo niečo kúpiť, toto je vaša príležitosť.
*****************
21. septembra 20278 o 17.00 divadelná sála MsKS
ŠLÁGER PARÁDA
Hudobno-zábavný program plný výbornej nálady, galakoncert hviezd TV Šláger. Vstupné v predpredaji 12.- €, v deň koncertu 13.- € Predpredaj vstupeniek: MsKS Revúca, sekretariát č.dverí6, 058/ 28 515 71.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Silvia Tóth
V roku 1979 ustanovila Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) 27. september ako Svetový deň cestovného ruchu. Svetový deň cestovného ruchu si na celom svete pripomínajú s cieľom rozvíjať povedomie medzinárodného spoločenstva o význame cestovného ruchu a jeho kultúrnych, sociálnych, politických a ekonomických hodnotách. Cieľom Svetového dňa cestovného ruchu je iniciovať diskusiu o vplyve cestovného ruchu na planétu a príležitostiach k udržateľnejšiemu rastu. Okrem toho cestovanie obohacuje spoločensky, kultúrne a má silný sociálny a výchovný aspekt. Pri tejto príležitosti Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pre návštevníkov pripravilo skutočne jedinečný program.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na príjemný jesenný večer so zábavou aj umením:
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na príjemný jesenný večer so zábavou aj umením:
* * * * *
JAVISKOVÁ ZÁBAVNÁ SHOW s Kobielskym a Tůmom nedeľa 15. septembra 2024 | 18.00 | divadelná sála MsDK
Show PREVÁŽNE NEVÁŽNE je zábava, ktorá vás rozveselí a dostane do vynikajúcej nálady. Predstavia sa Vladimír Kobielsky, Filip Tůma, Helena Krajčiová a Adam Bardy. Hosťom bude spevák a hudobník Dávid Bílek. Na záver autogramiáda!
Režijne pripravil Michal Spišák, hosťujúci režisér revúckej „Svadby pod Kohútom“.
Historická expozícia Baníckeho múzea už 25 rokov prezentuje dejiny Rožňavy a gemerského regiónu
Napísal(a) S. Holečková
Bola to veľkolepá udalosť v dejinách rožňavského, ale aj slovenského múzejníctva, keď bola v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 10. septembra 1999 slávnostne otvorená a verejnosti sprístupnená nová historická expozícia Baníckeho múzea v Rožňave.
Cieľom expozície bolo v čo najväčšom rozsahu naplniť jedno zo základných poslaní múzea – ukazovať, ukázať dlhé roky na policiach uložené, pred očami návštevníkov ukryté muzeálie a vytvoriť tak podmienky na ich vhodné uloženie. Veľký dôraz sa pritom kládol na samotný výber vystavených predmetov s cieľom čo najvýstižnejšie prezentovať zaujímavú a bohatú históriu Rožňavy a gemerského regiónu.
Vzniku expozície predchádzal celý rad prípravných prác, ktoré múzeum realizovalo vo veľkej miere vo vlastnej réžii a do ktorých sa zapojil celý vtedajší kolektív múzea pod vedením Jozefa Csobádiho. Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár (v súčasnom chápaní zážitkový depozitár) ako netradičná forma prezentácie múzejných zbierok je výsledkom tisícok hodín mravenčej práce pri čistení, ošetrovaní, konzervovaní a reštaurovaní zbierkových predmetov zo všetkých fondov múzea, pri príprave výstavných plôch a neustálom premiestňovaní zbierok s cieľom umiestniť ich medzi množstvom predmetov na čo najlepšom, najadekvátnejšom mieste.
Pozvanie do Rožňavy na XV. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva záujemcov o tradičné textilné remeslo v dňoch 20. - 22. septembra 2024 na XV. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky pod názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku.
V Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) v Rožňave sa zídu skúsené čipkárky zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Bulharska, Francúzska, Španielska, Talianska a Panamy, aby v rámci festivalu širokej verejnosti predstavili krásu paličkovanej čipky. Otvorenie festivalu je naplánované na 21. septembra 2024 o 9.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Prednášky a workshopy
Program festivalu sa bude niesť v znamení tvorivých dielní v splietaní vzorov šopornianskej, spišskej a gemerskej paličkovanej čipky.
Viac...
Pripravované aktivity nadchádzajúcej jesene v Brdárke
Napísal(a) Marcel Antal
Občianske združenie Alter Nativa v Brdárke už tradične pripravuje na jeseň kurzy a workshopy zamerané na naše ústredné témy, a tými sú permakultúra a jej aplikácia v živote a tradičné remeslá. V túto jeseň sa môžete ešte tešiť na praktické témy v podaní vynikajúcich lektorov, na slovo vzatých odborníkov z praxe, a to permakultúrny kurz pre všetkých, ktorí sa v školskom prostredí alebo voľnočasovo venujú deťom a mládeži, a tiež kurzy ručne modelovanej či japonskej Raku zadymovanej keramiky a ručnej knižnej väzby.
Protipovodňové bariéry na súčinnostnom cvičení DHZO okresu Rožňava v obci Brzotín
Napísal(a) Michal Terrai
Za výborne pripravených podmienok a dobrého počasia si 16 DHZO okresu Rožňava dňa 7.9.2024 odcvičilo použitie protipovodňových bariér, podľa vopred spracovaného námetu a plánu na súčinnostné cvičenie s protipovodňovými bariérami, ktoré spracoval Filip Revúcky, DHZO Slavošovce. Ako pozorovatelia celého cvičenia sa zúčastnili vedúci príslušníci OR HaZZ Rožňava pplk. Albert Florián, pplk. Radovan Ružík. O 9.00 hod. bolo cvičenie otvorené nástupom jednotiek, príhovormi starostu obce Brzotín pána Róberta Dókusa a predsedu ÚzO DPO SR Rožňava pána Mariána Kapustu. Úvodné inštrukcie dostali velitelia DHZO na začiatku na spoločnej porade, ktorú viedol veliteľ cvičenia Mgr. Peter Máté, územný veliteľ UzO DPO SR Rožňava.
Rožňavský jarmok 2024: Tradičné podujatie s bohatým programom
Napísal(a) RN
Rožňavský jarmok patrí medzi najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie podujatia v meste. Tento rok sa uskutoční od 13. do 15. septembra na Námestí baníkov v Rožňave. Návštevníci sa môžu tešiť na bohatý program, ktorý zahŕňa koncerty, vystúpenia folklórnych súborov, sprievodný program pre deti a dospelých, trhy, kde nebudú chýbať ani remeselníci a samozrejme aj chutné jedlo a pitie. V prvý deň, piatok 13. septembra 2024 o 13.00, odštartuje jarmok vystúpením žiakov základných škôl pod názvom „Zo školského kufríka“, po ktorom už bude nasledovať oficiálne slávnostné otvorenie jarmoku.
FK Tatran Betliar v rokoch 2011 – 2015
Futbalový klub Tatran Betliar patril medzi popredné futbalové kluby v okrese Rožňava. Najvyššiu okresnú súťaž vyhral v roku 2013, potom dva ročníky pôsobil vo vyššej súťaži. Od ročníka 2015 / 2016 pôsobí v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava.
V článku sa dočítame fakty o jeho účinkovaní v rokoch 2011 – 2015. Okrem tabuliek autor uvádza káder, zaujímavosti a pri niektorých ročníkoch aj strelcov.
2011 / 2012
Súpiska na jeseň: Kelíšek, Dorkin - Cilovič, Ľ. Arvay, Benedikty, Ján Gonos, Jaro Gonos, Lenghart, Barkasz, J. Zdechovan, Z. Zdechovan, Vranec, Lukáč, V. Kováč, Orabinec, Kamil Ivanko, Tököly
Súpiska na jar: Kelíšek - Cilovič, Ľ. Arvay, Lukáč, V. Kováč, Jaro Gonos, Barkasz, Ján Gonos, Orabinec, Z. Zdechovan, Poťmák, Herchl, Lenghart, J. Zdechovan, Benedikty, Kamil Ivanko, Tököly

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-