Výstava dobových svadobných šiat z prostredia bývalého Československa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spolu s J. M. R. Zbierka, o. z. pozývajú na výstavu s názvom Kým sa povie ÁNO. Pôjde o výstavu dobových svadobných šiat zo súkromnej zbierky etnologičky Jany Mládek Rajniakovej, ktorá ešte v takejto podobe prezentovaná nebola.
Návštevníci prostredníctvom tejto výstavy budú mať možnosť na jednom mieste vidieť vývin svadobnej módy v prostredí bývalého Československa od šesťdesiatych rokov po roky deväťdesiate. Veľká časť šiat prezentovaných na výstave patrila slovenským nevestám, niektoré im boli zaslané zo Spojených štátov amerických alebo z Kanady. Okrem približne tridsiatky šiat na výstave budú taktiež prezentované zachované doplnky k šatám ako závoje, rukavičky, korunky či kabelky. Výstavu rovnako obohatia aj osobné príbehy majiteliek jednotlivých svadobných šiat – neviest. „Výstava bude prezentovaná komplexne najmä vďaka odborným textom o vývine svadobnej módy, vývine svadobnej fotografie či svadobných oznámení,“ uviedla autorka výstavy Jana Mládek Rajniaková.
Československé súznenie zavŕši hudobnú sezónu v Brdárke
Napísal(a) L. Grznár Kormošová
Brdárka, 16. októbra 2024 – Záver hudobnej sezóny roku 2024 bude v Brdárke, hornogemerskej obci známej vďaka jedinečným čerešňovým sadom, patriť koncertu autorských piesní českého pesničkára Jana Smolíka, ktorý bude sprevádzaný spontánnou improvizáciou na violončele v podaní slovenského hudobníka, skladateľa a pedagóga Mateja Tkáča. Koncert tohto česko-slovenského dua si môžete vychutnať v sobotu 19. októbra 2024.
Už v sobotu 19. októbra 2024 sa uskutoční prvý koncert českého pesničkára Jana Smolíka na Gemeri.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej na sklonku októbra ponúka
Napísal(a) J. Genčanský
Na sklonku októbra Mestské kultúrne stredisko v Revúcej ponúka:
sobota 19. októbra 2024 | 10.00 | Námestie pred Kohútom v Revúcej
POVSTALECKÁ JESEŇ V GEMERI
Séria podujatí k 80. výročiu SNP v regióne Gemera-Malohontu vyvrcholí v sobotu ukážkou mobilizácie do Povstania.
pondelok 21. októbra 2024 | 18.00 | divadelná sála MsKS
DEVÄŤDESIAT ROKOV S VERŠAMI NA PERÁCH
Slávnostný gratulačný program pre jubilanta Jána Debnára
Revúcka literárna súťaž Cena Gustáva Reussa finišuje v Litterre
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 12. októbra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže vyvrcholí vyhlásením výsledkov, stretnutím autorov a hodnotiacej poroty v Revúcej. Finále prebehne 25. októbra 2024 o 18.00 v novovytvorenej kultúrnovzdelávacej inštitúcii Litterra, ktorá sa charakterizuje aj ako „priestor pre fantáziu“. Ideálne miesto pre zhodnotenie súťaže v písaní poviedok v žánri sci-fi a fantasy.
Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n.o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss, po ktorom je súťaž pomenovaná, bol rodák z Revúcej. Pred takmer dvomi storočiami napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa.
Futbalová liga na hornom Gemeri pred záverom jesenných zápolení
Napísal(a) MG od
Druhý tohtoročný októbrový víkend využilo na hornom Gemeri 14 futbalových mužstiev dospelých a 15 mládežníckych koletívov na meranie síl v rôznych ligových súťažiach. Z vyššie nasadených klubov si úspešne počínali Rožňavčania pod hlavičkou MFK, ktorí v 12 kole štvrtej ligovej súťaži Východ získali cenný bod na ihrisku Raslavíc. V ligovej súťaži na okresnej úrovni, v ktorej je prihlásených 12 futbalových klubov si najlepšie počínali futbalisti rožňavskej rezervy MFK, ktorí Drnavčanom „nasúkali“ sedem gólov. V jesennej časti si svoje odohrali mládežnicke kolektívy prihlásení v 15. kluboch. Viac sa dozviete vo výsledkoch, ktoré uvádzame nižšie. Prekvapením jesene sú mládežníci z TJ Baník Rožňavské Bystré a to dorastenci i žiaci, z ktorých najmä žiaci si veľmi dobre počínajú, keď v jesennej časti nestratili so súpermi ani bod a "kraľujú" tak na 1. pozícii. V ich kolektíve si v streleckej súťaži najlepšie počína Adrian Tomi, ktorý sa na 1. mieste teší z nastrieľaných 29 gólov dosiahnutých v 5. majstrovských stretnutiach..
Výstava Premeny v bytí v neobvyklých priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Umelecká skupina ART Inn v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje výstavu Premeny v bytí. Pôjde o špecifickú výstavu, ktorou chcú autori preniknúť bližšie k návštevníkovi pomocou perfomatívnych prostriedkov v suterénnych priestoroch galérie.
Koncept výstavy vytvorila Michala Hadušovská spoločne s Andreou Gášpárovou, ktorej tvár je na väčšine fotografií. Výstava pozýva návštevníka do mikrosveta ženy na fotografiách. Súčasťou výstavy je aj hudobná zložka a hovorené slovo. Hudba slúži na dotvorenie atmosféry a je zložená ukrajinským hudobníkom a skladateľom Alexom Zatserkovnym. Hovorené slovo bude diela komentovať poetickým spôsobom a vťahovať návštevníka ešte hlbšie do sveta, ktorý sa vynára z tmy. „V priestore sa nenachádza osvetlenie, takže do priestoru je spoločne s fotografiami nutné priniesť aj svetlo, to platí metaforicky i doslova,“ uviedla Michala Hadušovská. Štyri fotografie dotvorila svojou maľbou odevná návrhárka a výtvarníčka Martina Kleinová. Časť fotografií je na plátne, časť v rámoch, niektoré budú na skle a ďalšie na zrkadle.
Oslava 60 rokov ZŠ s MŠ na Železničnej ulici v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Veľmi ma potešilo, keď som si pred pár dňami našla pozvánku zo Základnej školy v Jelšave, ktorou ma, ako bývalého zamestnanca školy, pozvali na slávnosť pri príležitosti 60. výročia odovzdania budovy školy na Železničnej ulici do užívania. S radosťou som toto pozvanie prijala a v piatok 4. októbra 2024 som sa tejto oslavy aj zúčastnila.
Pred 13.00 hodinou sme sa začali stretávať pred budovou školy – súčasní zamestnanci, bývalí zamestnanci, pozvaní hostia, medzi nimi aj pani Mariana Meleg, riaditeľka slovenskej školy v partnerskom meste Tótkomlós. Zrazu sa začali vynárať rôzne spomienky: spomienky na školu ako žiačka, spomienky ako vychovávateľka v školskej družine, ale aj nedávne spomienky, ako spolupracujeme so školou ako dobrovoľní hasiči.
Úvod slávnosti patril odhaľovaniu pamätnej tabule Rudolfovi Fabinyimu, rodákovi z Jelšavy, (30. mája 1849 Jelšava – 7. 3. 1920 Budapešť), ktorý bol významný chemik a pôsobil v školstve ako univerzitný profesor.
Rimavskosobotská nemocnica oslavuje 140. výročie
Napísal(a) B. Krejčíová
Za posledných 10 rokov sa v nej preinvestovalo vyše 11 miliónov eur a obstaralo 1 481 kusov novej medicínskej techniky
Rimavská Sobota 10. októbra 2024 - Nemocnica v Rimavskej Sobote sa o svojich pacientov stará už 140 rokov. Jej výstavba totiž odštartovala v roku 1880 a už o štyri roky neskôr sa začala starať o prvých pacientov. Dnes je nemocnica už 10 rokov pevnou súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko a pracuje v nej viac ako 700 zamestnancov. Za toto obdobie sa v nej zrealizovali investície v hodnote vyše 11 miliónov eur. Svoje významné výročie si nemocnica slávnostne pripomenula a pri tejto príležitosti tiež ocenila kolektívy zdravotníkov za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o pacientov. Spoločne s Banskobystrickým samosprávnym krajom sa nevzdáva vízie výstavby ďalšej nemocnice novej generácie.
V Jelšave si pripomenuli dvesté výročie úmrtia Pavla Valaského
Napísal(a) G. Jakubecová
Pavol Valaský (1742 – 1824) bol slovenský literárny historik, polyglot, evanjelický farár a senior, spoluiniciátor založenia gemerskej seniorálnej knižnice. Po vysvätení za farára odišiel roku 1769 za dušpastiera medzi rodákov do Slovenského Komlóša. Počas svojho pôsobenia medzi nimi spracoval dôležité údaje prvých osadníkov, ktorí sem prišli v najväčšom počte z Gemera a Malohontu. V Slovenskom Komlóši bol v poradí štvrtým farárom, ale aj jeho prvým kronikárom, ktorý písomne zanechal svedectvo o prvých desaťročiach osídľovania lokality Slovákmi. Už tu popri cirkevnej činnosti bola významná aj jeho literárna a historická práca.
V roku 1780 sa z dôvodu najbližšieho kontaktu s inštitúciami literatúry a vedy zo Slovenského Komlóša presťahoval do blízkosti hlavného mesta Uhorska – Budapešti. Za miesto svojho farárskeho pôsobenia si vybral Slovákmi obývanú Cinkotu. Po štvorročnom pôsobení v Cinkote odišiel v najplodnejších rokoch svojho života, roku 1783 za farára do Jelšavy, kde v plnej tvorivosti prežil presne druhú časť svojho plodného života. Roku 1796 spoločne so Samuelom Glósom bol spoluzakladateľom Čerešníckeho spolku v Jelšave, jedného z najstarších ovocinárskych združení v Uhorsku.
Čo písala tlač na povstaleckom území v prvých októbrových dňoch roku 1944
Napísal(a) J. Aláč
Správy v dobovej tlači vychádzajúcej na povstaleckom území poskytujú zaujímavý pohľad do života v tomto priestore. Sú tiež svedectvom, že povstalecké územie nebolo izolované. Tlač prinášala pozitívne správy o priebehu bojov, o postupe spojeneckých vojsk a postupnom oslobodzovaní Nemcami obsadených krajín.
Pravda
ústredný orgán Komunistickej strany
7. októbra 1944
Naša obrana sa prehlbuje: Útoky nepriateľa zachytené. – Úspech našich v Liptove.
Viac...
V ďalšom článku Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o rôznych futbalových aktualitách z okresu Rožňava ako sú prestupy a hosťovania, či najlepší strelci 7. ligy. Nechýbajú výsledky Rožňavy a Krásnohorského Podhradia. V závere autor predstavuje jeden futbalový klub 7. ligy.
Prestupy a hosťovania k 6. 10. 2024:
Zoltán Kótai – Rožňava – Jesenské
Valerij Kovernyk – Rožňava – Vranov
Peter Šagúl – Rožňava – Hnúšťa
Jakub Ďuríček – Rožňava – FCM Traiskirchen
Futbalových oddielov dospelých na hornom Gemeri je stále menej + Ako si počínajú v novom ročníku 2024/2025
Napísal(a) MG od
Po niekoľko týždňovej odmlke zapríčenej zdravotným stavom administrátora stránky sa ozývame, aby sme vám priniesli výsledky súbojov našich futbalových mužstiev dospelých dosiahnutých v IV. lige Majstrovstiev regiónu Východ, v V. lige JUH a v najvyššej okresnej súťaži VII. lige ObFZ Rožňava. Nie je to veľa, ale situácia ani v iných regiónoch Slovenska nie je ružová a sme stále svedkami odstupu silnejších klubov z rôznych oblastí Slovenska, z rôznych ligových súťaží.
Futbalové dianie na hornom Gemeri teda pokračuje jesennými kolami ročníka 2024/25. Z pomedzi 14 kolektívov dospelých sa v tomto ročníku do Majstrovstiev regíónu – IV. ligy prebojovali jasným víťazstvom z piatej ligy futbalisti MFK Rožňava.
Aktivita BRIEFCASE – nerastné suroviny okolo nás * Čo pripravilo Banícke múzeum v Rožňave pre žiakov
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Na žiakov materských a základných škôl myslí počas celého roka Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tentoraz pre ne pripravilo atraktívnu aktivitu pod názvom Briefcase – nerastné suroviny okolo nás. Prostredníctvom aktivity sa múzejníci snažia priniesť tému vyčerpateľnosti nerastných surovín a potrebu ekologického správania sa pri ich využívaní.
Žiaci sa dozvedia množstvo zaujímavých a prekvapivých informácií o mineráloch, kde a ako nerastné suroviny získavame a kde všade ich nájdeme pri každodenných činnostiach. Interaktívnou a zábavnou formou za pomoci Briefcase – Kufríka minerálov každodennej spotreby okrem iného spoznajú vlastnosti jednotlivých nerastných surovín a čo sa z nich vyrába. Počas celej aktivity budú múzejníci klásť dôraz na environmentálnu stránku ich spotreby. Po „kufríkovej hre“ žiakov určite zaujme aj pripravená tvorivá dielňa. „Tvorivá dielňa je vždy obľúbeným spestrením našich aktivít. S detičkami si vyrobíme napichovátka z polodrahokamov a s tými staršími stromčeky šťastia,“ uviedla múzejná pedagogička Brigita Nagyová.
Za posledné roky nastal obrovský posun v oblasti technológií a médií. Napriek tomu nám kniha poskytuje relax a vnútornú pohodu. Čítanie kníh prináša množstvo benefitov. Ak ich chceme využiť, najlepšie je siahnuť po klasickej knihe v tlačenej podobe.
V roku 2024 realizuje Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, podujatia prostredníctvom projektu Zalistujte v nás, ktorý finančne podporil Fond na podporu umenia. Zámerom je v prvom rade zvyšovanie čitateľskej gramotnosti, prezentácia slovenskej literárnej tvorby a čítania, rovnako ako aj tunajšieho kultúrneho dedičstva.
„Projekt je realizovaný v dvoch líniách súčasne,“ rozhovoril sa pracovník knižnice úseku beletrie Marek Čižmár a pokračoval: „Prvá línia projektu sa zameriava na prezentáciu pôvodnej slovenskej tvorby pre deti aj dospelých prostredníctvom besied so slovenskými autormi detektívnych románov, spisovateľkami romantických príbehov, autorkami kníh pre deti a dospievajúcu mládež, či odborníkov na slovenskú históriu a umelecké historické predstavenie.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-