Rožňava – 100 rokov telovýchovy a športu – autorská beseda
Napísal(a) T. Bachňáková
Marec mesiac knihy už tradične patrí propagácii kníh, čítaniu a s tým súvisiacej vzdelanosti. Čítanie by ste mali zaradiť do svojich pravidelných aktivít aj kvôli zdraviu. A keďže schopnosť komunikácie mladých sa obmedzila na preposielanie fotiek a videí, v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave pripravili, v rámci Týždňa slovenských knižníc, podujatie o knihe a športe.
„V piatok 8.3.2024 o 16.30 sa uskutoční v našich priestoroch autorská beseda o knihe, ktorá je pre naše mesto jedinečná. Jej autor, Juraj Králik, zozbieral nesmierne vzácny materiál a koncom minulého roka vydal knihu Rožňava – 100 rokov telovýchovy a športu,“ prezradila riaditeľka knižnice Iveta Kyselová.
Vyše storočný sviatok MDŽ si pripomenuli v kruhu dobrých priateľov a známych
Napísal(a) H. Puterová
Nedeľu 3.3.2024 sme strávili v príjemnej slávnostnej atmosfére pri príležitosti MDŽ.
Členovia ZO SZPB gen. Viesta Revúca, samozrejme v prevažnej väčšine ženy s predsedom JUDr. Jánom Kochanom sme sa zúčastnili kultúrno-spoločenského programu v banskobystrickej Aule, kde vystúpili Peter Bažík (hudobník a spevák), Čarovné ostrohy (tanečná skupina) skupina Modus a folklórny súbor Poľana. Akcie sme sa zúčastnili na pozvanie predsedu okresnej organizácie Smeru SSD Revúca pána Ondreja Bafiu. Prítomní boli aj vládni predstavitelia s predsedom vlády pánom Róbertom Ficom. V úvode zazneli slová Andreja Sládkoviča: „Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený...“ /Marína/, tak sa umelec prihovoril všetkým ženám a pripomenul históriu vzniku MDŽ, keď v roku 1910 sviatok vznikol v Kodani na Medzinárodnej ženskej konferencii. Odvtedy je sviatkom žien a boja za ich rovnoprávnosť. Vo svojom príhovore pán Róbert Fico o. i. povedal: „Všetkým ženám svoju úctu a vďaku vzdávam,“ a ďalší predstavitelia poďakovali všetkým ženám – matkám ako tvorkyniam a ochrankyniam rodinného krbu, ktoré vytvárajú priestor rodiny a tvoria domov.
Pripomíname si storočnicu narodenia básnika Jána Brocka
Napísal(a) J. Genčanský
JÁN BROCKO, básnik, publicista, prekladateľ a účastník protifašistického odboja sa narodil v našom meste Revúca pred sto rokmi – 1. marca 1924.
POZÝVAME na spomienku, aby sa nezabudlo na obetavý život mladého muža.
Začíname na mieste posledného odpočinku básnika na revúcom cintoríne v stredu 6. marca 2024 o 17.00 hodine.
Po pietnom akte bude program pokračovať v podkroví Múzea PSG.
Hra na celý život – Výstava nominanta na Oscara v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti pripravili pre širokú verejnosť putovnú výstavu Hra na celý život maďarského animátora, tvorcu filmov a pedagóga Gézu M. Tótha.
Géza M. Tóth pôsobí od roku 1992 ako filmový režisér. Nakrútil niekoľko úspešných krátkych filmov. Jeho diela boli uvedené na viac ako 250 medzinárodných filmových festivaloch a získali takmer 120 ocenení.
Krátky animovaný film Maestro z roku 2005 bol nominovaný na Oscara za najlepší Krátky animovaný film Americkej filmovej akadémie. Je producentom takých seriálov pre deti ako Berry and Dolly a The Kuflis.
Do štvrťfinále KFL postúpili aj futbalisti Krásnohorskej Dlhej Lúky
Napísal(a) MG od
Zimný pohár predsedu KSK, ako tiež nazývajú Krajskú futbalovú ligu vo Východoslovenskom futbalovom zväze, v prvý marcový víkend iba potvrdil, že to bolo dobré rozhodnutie riadiaceho orgánu, ktorý spolu s Košickým samosprávnym krajom sa takto rozhodol o tejto zimnej prestávke, aby sa prihlásené mužstvá riadenené VsFZ, ale tiež z nižších súťaží ObFZ počas nej rozohrali a takto pripravené nastúpili koncom tohto mesiaca do svojich ligových súťaží.
Najprv v sobotu sa predstavili kluby zo skupiny ObFZ na ihrisku v Moldave n/Bodvou, ktoré postúpili do 3. kola: Z nášho horného Gemera sa úspešne predstavili futbalisti TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorí nastúpili proti súperovi zo spišskonovoveského klubu TJ Slovan Smižany.
Prvá náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi na hornom Gemeri
Napísal(a) M. Mikitová
Slovenský cykloklub Slovenský kras odovzdal do užívania prvú značenú náučnú cyklotrasu Gemera pod názvom Náučná cyklotrasa Gotickými kostolíkmi / Talianske fresky na Gemeri. Trasa č. N8704 je 20,4 km dlhá, s prevýšením 152/22 m v malebnom kaňone Štítnického potoka medzi Koniarskou a Plešiveckou planinou, ktorá spája gotické kostoly so vzácnymi stredovekými freskami – nástennými maľbami – v Plešivci, Štítniku a Koceľovciach. Je nenáročná, vhodná aj pre rekreačných, menej zdatných cyklistov a rodiny s deťmi, s povrchom asfalt, spevnená cesta.
Projekt, ktorý prebiehal od 1.4.2023 do 31.10.2023 bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom cez program Terra Incognita. Cieľom projektu je upozorniť návštevníkov regiónu na skvosty zaradené do Európskeho kultúrneho dedičstva a iniciovať ich návštevu ekologickým spôsobom: na bicykloch.
Pozvanie na besedu gemerských umelcov s Janou Kušnierovou a jej žiakmi
Napísal(a) IČ+MG+MM
Občianske združenie Gemerskí umelci, usporiadajú 14. marca 2024 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave besedu s výtvarníčkou Janou Kušnierovou, kde zároveň má výstavu svojich obrazov, trvajúcou až do 29.3.2024. Beseda je jubilejnou 15. besedou, ktorú občianske združenie doteraz zorganizovalo. Počas niekoľkých desaťročí pôsobenia pani Kušnierovej v ZŠ a ZUŠ v Rožňave prešlo pod jej dohľadom množstvo talentovaných mladých ľudí, ktorí si umenie vybrali za svoje smerovanie a sú z nich v súčasnosti úspešní výtvarníci, architekti a pod. Na besede bude predstavená tiež originálna výtvarná tvorba jej skvelej žiačky Janky Valkovej zo Štítnika a rovnako aj ďalšia z jej žiakov Kristína Pakesová, ktorá vyštudovala filozofiu a dejiny umenia, v súčasnosti pôsobí ako kurátorka výstav výtvarného umenia v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Podujatie bude hudbou a spevom sprevádzať Jaroslav Boldiš z Plešivca.
Zreštaurované vzácne tlače z knižnice Gemersko-malohontského múzea – Predmet mesiaca marec 2024
Napísal(a) I. Krnáčová
Rimavská Sobota, 29. 02. 2024 – Predmetom mesiaca marec je päť len nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 31. marca 2024.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v marci ďalších päť nedávno zreštaurovaných vzácnych tlačí. Z nich pozoruhodné je historické knižné dielo autora pochádzajúceho z nášho regiónu: V mene Pána! Súhrnná zbierka kázní na všetky nedeľné a sviatočné dni v roku... Daniela Sartoriusa...: We Gménu Páně! Summownj Postylka, na wssecky Dny Nedělnj y Swátečnj w Roce, dwogjm Kázanjm, Ewangelickým y Episstolickým... od Danyele Sartoryus, někdy při Cýrkwi Ewangelické Bansko:Bistrycké Nácý Slowanské Slowa B. Kazatele. Nowé Wydánj. W Presspurku a Kossicech V Jana Michaľa Landerera. 1779.
Daniel S a r t o r i u s (1704 – 1767), rodák zo Štítnika, evanjelický kňaz a autor nábožensko-popularizačných spisov, je významnou osobnosťou Gemera-Malohontu.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 7. časť – sezóna 2003/2004 – jarná kríza v dvoch kluboch 1. triedy a odstúpenie Betliara zo 4. ligy
Napísal(a) Š. Tomášik
V siedmej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2003/2004. V 4. lige pôsobili Tatran Betliar a SP MFK Rožňava, v 5. lige FK Štítnik K. T. a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1., 2. a 3. triede.
Komentár
Svoju piatu štvrtoligovú sezónu začal Tatran Betliar bez väčších posíl – prišli len Truhan a R. Zdechovan. Po siedmom kole však došlo k výmene hráčov medzi Betliarom a Rožňavou: do Rožňavy išiel R. Greško a do Betliara A. Elek a J. Erdöfalvi. Po jesennej časti zimoval na predposlednej priečke s najnižším počtom víťazstiev – dve. Zvíťazil nad Kr. Chlmcom a Sečovcami. Doma získal ďalšie body s Rudňanmi a Moldavou n/B. Vonku bodoval iba raz, a to v Palíne 1:1. Po skončení jesennej časti sezóny došlo k odhláseniu klubu zo súťaže. Hlavným dôvodom boli financie aj neochota niektorých hráčov ďalej hrávať štvrtú ligu. Pred sezónou ju chcel ponúknuť Krh. Podhradiu, vtedy sa však rozhodlo, že budú hrať.
Týždeň slovenských knižníc 2024 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Už tradične v marci organizuje Slovenská asociácia knižníc podujatie s názvom „Týždeň slovenských knižníc“.
25. ročník sa bude konať od 4.3. – 10.3.2024. Ich spoločným mottom je KNIŽNICE PRE VŠETKÝCH – #Knižnica.
Mesiac knihy si pripomenieme aj v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácii Košického samosprávneho kraja. Uskutočnia sa podujatia pre všetky vekové kategórie.
Literárna súťaž Prelistuj sa rokom – je výzvou k spoznávaniu literatúry podľa stanovených podmienok pre deti i dospelých. V zadaní sa nachádza 12 rozličných tematických podmienok. Ak chce byť čitateľ úspešným riešiteľom, musí splniť aspoň polovicu z nich, teda šesť rozličných podmienok = šesť rôznych kníh. Výzvu je potrebné absolvovať do 30. novembra 2024.
V spolupráci s medzinárodným domom umenia pre deti - BIBIANA je pripravená pre širokú verejnosť putovná výstava Hra na celý život maďarského animátora, tvorcu filmov a pedagóga Gézu M. Tótha.
Viac...
Revúcka biatlonistka Ema Kapustová na Majstrovstvách sveta juniorov a kadetov v Estónsku vybojovala striebornú medailu
Napísal(a) MG od
Revúcka rodáčka Ema Kapustová získala dnes 25.2.2024 na Majstrovstvách sveta juniorov a kadetov v biatlone v estónskom meste Otepää striebornú medailu pre Slovensko. Stalo sa tak v behu na 12,5 km, v ktorom obsadila druhé miesto za nemeckou pretekárkou Juliou Tannheimerovou a pred Slovinkou Lenou Repincovou. Vo vytrvalostnom preteku po čistej streľbe dosiahla čas o 1:23,9 min. horší za víťazným časom Nemky, ktorá zabehla túto trať za 42:14,0 min. a o takmer 24 sek. lepší než dosiahla spomínaná Slovinka.
Naša mladá pretekárka 21-ročná Ema Kapustová začala s biatlonom v revúckom klube KB Magnezit Revúca pred 6 rokmi pod vedením trénerov Dušana a Milana Chrapánovcov. Výborne si počínala aj na Majstrovstvách Európy 2024, kde vo vytrvalostných pretekoch žien na 15 km získala bronz. Len dve pretekárky v tomto preteku absolvovali streľbu bez chýb. Nie nadarmo sa o nej začína hovoriť, ako o streleckom Harry Potterovi.
Hrhov a Krásnohorská Dlhá Lúka príkladne reprezentujú hornogemerský futbal v KFL
Napísal(a) MG od
Krajská futbalová liga, ktorú organizuje VsFZ Košice, na začiatku tohto roka našla pozitívny ohlas u vyše 57 futbalových mužstiev dospelých, súťažiacich v ObFZ Košického kraja. Zimnú prestávku predovšetkým na rozohranie sa pred odvetnou časťou súťaží využilo z horného Gemera sedem mužstiev zastupujúcich 7. ligu: Betliar, Drnava, Hrhov, Krásnohorská Dlhá Lúka, Lipovník, Rožňavské Bystré a Vyšná Slaná, ktoré všetky zápasy odohrali na ihrisku s umelou trávou v Moldave nad Bodvou. Z nich si najlepšie počínajú FK Hrhov a TJ Krásnohorská Dlhá Lúka, ktoré sa zatiaľ dostali do 2. kola, v ktorom so svojimi súpermi zvíťazili a postupujú do 3. kola. Príjemným prekvapením sú najmä výsledky FK Hrhov, ktorý si na pokutové kopy poradil aj s TJ Cementáreň Turňa nad Bodvou, ktorá má vyše storočnú futbalovú históriu a zahrala si aj v II. celoštátnej lige.. V oblastnej súťaži 7. ligy po jeseni však zimuje až na 12. mieste z 13 súťažiacich. Všimnite si tabuľku tejto súťaže po 2. kole, v ktorej sa FK Hrhov nachádza na vynikajúcom 2. mieste spomedzi 57 súťažiacich. V tomto príspevku uverejňujem doterajšie výsledky všetkých našich zástupcov, ktoré postupne dosiahli od predkola doteraz takto:
V Revúcej to nezačalo gymnáziom, ale knižnicou!
Napísal(a) K. Killiková, J. Genčanský
Z revúckej histórie sa najčastejšie spomína obdobie založenia a fungovania prvého slovenského evanjelického gymnázia, avšak práve to svedčí o tom, že zdravé kultúrne podhubie tu muselo byť už predtým...
Osvietený knihovník
Pozitívny duch poznávania, vzdelávania a kultivovania spoločnosti vnášala do mestského života už v prvej polovici 19. storočia evanjelická vetva vzdelancov. Výtečníkom medzi nimi bol kňaz a osvietený učiteľ Samuel Reuss, ktorý inicioval myšlienku založenia prvej knižnice v Revúcej. Inšpiráciou mu mohlo byť členstvo v Učenej spoločnosti malohontskej, kde krátky čas pôsobil ako knihovník. Malohontskú knižnicu využívala prevažne inteligencia, no chýbala orientácia na širšiu verejnosť. Práve to sa stalo Reussovým zámerom – vytvoriť knižnicu, ktorou by mohol prispievať k vzdelávaniu širšieho okruhu ľudí. Vyžadovalo si to jazykovú zrozumiteľnosť kníh, čo sa darilo, keďže knižnica sa od počiatku uvádza ako slovenská.
Konferencia Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Jednodňovú odbornú konferenciu pod názvom Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času pripravilo začiatkom marca 2024 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej ústrednou témou sú dejiny jednotlivých národov, resp. národnostných menšín, ktoré v minulosti obývali či stále obývajú to územie východného Slovenska, ktoré dnes stotožňujeme s územím Košického samosprávneho kraja.
„Aktívnu účasť na konferencii prisľúbili nielen naši kolegovia z iných múzeí Košického samosprávneho kraja, ale aj ďalší odborníci, či už z prostredia knižníc, pamiatkového úradu alebo národnostných spolkov. Samotné rokovanie konferencie bude otvorené verejnosti, takže každý priaznivec histórie si bude môcť vypočuť práve tie referáty, ktoré ho zaujímajú najviac,“ uviedol kurátor Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Martin Hajduk, PhD.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-