Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
Napísal(a) O. Rozložník
Stratenský kaňon pri obci STRATENÁ ako kultúrno-historická pamiatka v Národnom parku Slovenský raj.
Pre návštevníkov je prístupný vchodom cez bývalú zničenú „Skalnú bránu“, ktorá bola vyrazená v prvej polovici 19. storočia vo vápencoch Stratenskej pahorkatiny. Bola to jediná možnosť ako zabezpečiť prístup pre osoby, povozy a vozidlá smerujúcich do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ako i v pokračovaní smerom na Poprad alebo Brezno. Zhotovená cesta viedla kaňonom vedľa koryta rieky Hnilec, ktorá vytvorila kaňon počas dlhého geologického obdobia. Počas stavby cesty bolo tok rieky nutné viackrát premostiť. Stratenský kaňon sa nachádza asi 700 m severozápadne od obce Stratená, v tesnej blízkosti železničnej trate Margecany – Červená skala, danej do prevádzky v roku 1936 a tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaného cestného tunela.
Sviatok výročia SNP futbalisti horného Gemera využili na dohrávky
Napísal(a) MG od
V utorok 29. augusta sa niesol predovšetkým v znamení 79. výročia Slovenského národného povstania, ktoré sa do dejín slovenského národa v boji proti fašizmu zapísalo zlatými písmenami. A to aj napriek tomu, že stálo niekoľko predovšetkým mladých životov. Preto počas týchto dní vidíme na ich počesť zapaľovať vatry a klásť vence k hrobom našich hrdinov ako vďaku za našu slobodu a demokraciu. Pracovné voľno umožnilo najmä futbalistom hrajúcim v ligových súťažiach dohrať v tento deň začiatočné kolo nového ročníka, ktoré pre búrky v tomto regióne zapríčinili, že sa zápasy 7. ligy ObFZ Rožňava, až na jeden zápas, nehrali. Toto voľno využili aj účastníci Slovnaft cupu, a tak sme na niektorých trávnikoch videli stretnutia prvoligových mužstiev s nižšími účastníkmi líg. Rožňava tak mohla vidieť exkluzívny futbal, keď domácich prišiel preveriť prvoligový Zemplín Michalovce. Hlavná pozornosť v našom regióne sa však sústredila na dohrávky 1. kola 7. ligy. Nie každému však vyhovoval tento termín, a tak jeden zápas sa pre nedostatok hráčov neuskutočnil.
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Pred 130 rokmi otvorili v Rožňave synagógu, dnes by sme ju v meste hľadali márne
Napísal(a) S. Holečková
K niekdajšej rožňavskej synagóge, postavenej v rokoch 1892 – 1893 významným rožňavským staviteľom Nándorom Szilvássym, sa viaže niekoľko výročí.
Po poškodení židovskej modlitebne požiarom, ktorý mesto zasiahol v roku 1890, rozhodla sa židovská obec vzhľadom na rastúci počet židovského obyvateľstva postaviť v Rožňave reprezentatívnu modernú synagógu – dom modlitby, spoločné miesto stretávania sa a konania židovských náboženských zhromaždení a vyučovania. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. Stavba dvojpodlažnej budovy s ústredným sakrálnym priestorom, postavenej z tehál v historizujúcom štýle trvala viac ako rok. 29. augusta 1893 bola synagóga na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica) za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta slávnostne otvorená. V tzv. Horváthovej záhrade stála 65 rokov. Po 2. svetovej vojne však opustená budova slúžila ako sklad nábytku a ako sa dozvedáme z Kroniky mesta Rožňava evidovanej v rožňavskom archíve: „v roku 1958 sa silne zmenil obraz Šafárikovej ulice. Zbúrala sa židovská modlitebňa...“
Vysoké teploty na futbalových štadiónoch horného Gemera, ale menej divákov
Napísal(a) MG od
Naša najvyššia futbalová ligová súťaž zaznamenala v poslednú augustovú nedeľu odohraté kompletné štvrté kolo. Za úmornej horúčavy (od 290 – 320 C), ktorá práve v tomto regióne vrcholí, domáce kolektívy vyhrali 3 zápasy a 4 hostia. Vďaka presnosti strelcov padlo v tomto kole 30 gólov. Divákov najviac potešil výsledok v Gemerskej Polome, kde hostia z Bystrého strelili domácemu brankárovi 7 gólov a diváci videli tak spolu 8 gólov. Prvým víťazstvom v súťaži potešili futbalisti nováčika z Honiec, ktorí zvíťazili doma nad Lipovníkom o gól. Snáď najviac boli po stretnutí spokojní Pačania, ktorí vysoko zvíťazili nad rezervou Rožňavy, a to v pomere 4:1. Zo strelcov sa najviac darilo Róbertovi Rochlovi z Baníka R. Bystré, ktorý zaťažil konto polomského brankára štyrmi gólmi. Hralo sa pomerne slušne a rozhodcovia pohrozili hráčom iba žltými kartami. Stále však chýbajú do kompletného stavu odohrať ešte zápasy z prvého kola.
Destinácia Muránska planina odhaľuje svoju novú vizuálnu identitu
Napísal(a) OOCR Gemer
Muránska planina, klenot slovenskej prírody, predstavila vo štvrtok 24. augusta 2023 na Salaši Zbojská – na hranici, kde si regióny Gemer a Horehronie podávajú ruky, svoju novú destinačnú vizuálnu identitu, ktorá zrkadlí bohatstvo a jedinečnosť tejto lokality. Nová identita vystihuje duch prírody, autenticitu, udržateľnosť a spoluprácu, ktoré sú pre túto oblasť charakteristické.
Cieľom je prezentovať ponuku a krásu Muránskej planiny atraktívnou formou a prilákať návštevníkov zo Slovenska i zahraničia, aby vstúpili a objavili toto cenné územie. „Aj vďaka týmto krokom chceme lepšie využívať potenciál našich národných parkov. Tie totiž nie sú iba klenotnicou prírodného bohatstva, ale predstavujú aj príležitosť na naštartovanie lokálnej ekonomiky trvalo udržateľným spôsobom. Na základe príkladov zo zahraničia vidíme, že chránené územia dokážu vytvárať pracovné miesta a otvárať cestu nielen turizmu, ale aj gastro sektoru, vzdelávacím aktivitám či vede a výskumu.
Parný valec v Baníckom múzeu bol vyrobený v roku 1883
Napísal(a) A. Terezková
Pri príležitosti 140. výročia výroby parného valca Aveling & Porter prináša Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, širokej verejnosti zaujímavú prednášku, ktorá sa uskutoční 7. septembra 2023 o 16:00 hod. v Zážitkovom centre Sentinel v Rožňave. Parný valec Aveling & Porter v zbierkach múzea je tretím najstarším valcom svojho druhu na svete. Prvenstvo patrí valcu vyrobenému v roku 1878, ktorý sa zachoval v nórskom Osle a druhý najstarší sa dnes nachádza v anglickom Nottinghamshire. Ten rožňavský bol vyrobený presne 12. septembra 1883. Na čo tento pracovný stroj slúžil, kto ho vyrobil a pre koho, na akom princípe sa pohyboval, ako sa vôbec dostal do Rožňavy a ako sa zistilo, že je tretím najstarším na svete, Vám prezradí kurátor múzea, Mgr. Norbert Mogyorósi. Nezabudne ani na druhé vzácne parné vozidlo v zbierkach múzea, nákladný automobil Škoda Sentinel. Súčasťou prednášky bude aj prezentácia najnovšej novinky múzea.
Štefan Burčo: Rejdovskí husári – Balada pod čerešňami
Napísal(a) Š. Burčo
Začiatkom 18. storočia postihol náš kraj hrozný mor a v niektorých dedinách umrela i polovica obyvateľstva. Bieda, hlad prinútili niektorých, že sa dali "na zboj"..., a to prišli riešiť husári!
Došli až k hornému toku Slanej, kde je dodnes dedinka, ktorú nazývali Redová, Neuhaus, či Sajóréde a jej obyvatelia sa živili ako valasi, drevorubači, či výrobcovia košíkov.
Richtár rozdelil husárov po domoch, a to najmä do tých, kde chýbali chlapi. Protesty, hundranie, nadávanie čoskoro ustali a devy, vdovy, či vydaté ženičky začali hovoriť o tom, že husári sú veru chlapi, ktorí porobia to, porobia i ono...
Veru tak, i po rokoch, keď ľudia videli rúčeho, zdatného a silného chlapa, vraveli, že určite je z Rejdovej.
Horúčavy na hornom Gemeri poriadne preverovali pripravenosť futbalistov
Napísal(a) MG od
Ostatné futbalové majstrovské zápolenia mužstiev horného Gemera sa odohrávali v čase vrcholenia ženských majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré boli na opačnom póle Zemegule – na Novom Zelande a v Austrálii. Po prvýkrát v nich zvíťazili ženy Španielska, ktoré v nedeľu vo finálovom zápase zvíťazili nad Angličankami 1:0. Diváci, ktorí sledovali toto zápolenie museli uznať, že dnes aj ženský futbal vie zaujať diváka. Zaplnené štadióny a rýchla a kolektívna hra ženských jedenástok to len potvrdzovali.
Evanjelická farárka požehnala v Chyžnom novú hasičskú techniku
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 30. júla 2022 sa dobrovoľní hasiči z Chyžného dočkali slávnostnej „odovzdávky“ Hasičskej zbrojnice. Vtedy do jej priestorov uložili protipovodňovú súpravu.
Prešiel necelý rok a na jar 2023 už do Hasičskej zbrojnice pribudlo auto CAS 15 IVECO DAILY – cisternová automobilová striekačka, ktorá vo výbave má zaradené technické prostriedky nielen na zdolávanie požiarov, ale aj na technické zásahy rôzneho druhu. Auto už bolo využité na niekoľko zásahov po prívalových dažďoch. V sobotu popoludní, 19. augusta 2023, sa dobrovoľní hasiči stretli na Hasičskej zbrojnici. Pred nastúpenou jednotkou zastupujúci veliteľ Peter Mladší podal hlásenie starostovi obce Petrovi Medvecovi, ktorý na úvod privítal Ing. Pavla Zapletala, MBA, tajomníka Územnej organizácie DPO SR v Revúcej, poslancov Obecného zastupiteľstva, pani farárku, hasičov a obyvateľov obce a odovzdal slovo zborovej farárke cirkevného zboru ECAV na Slovensku Mgr. Emílii Völgyiovej. Pani farárka požehnala spomínanú hasičskú techniku a pomodlila sa za všetkých hasičov, ktorí ju budú využívať.
Viac...
Gemersko-malohontské múzeum predstavuje predmet mesiaca september 2023
Napísal(a) A. Botoš
Znalosť výroby tehál pochádza približne z 9. tisícročia pred n. l. Táto, vtedy ešte nepálená tehla je dokonca staršia ako produkcia keramiky. S prvými pálenými tehlami sa stretávame na sumerských palácových a chrámových stavbách zo 7. tisícročia pred n. l.
Do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja. Vysoká kvalita rímskej keramiky umožňovala vytvárať zložité stavebné konštrukcie. Na strechách budov s miernym sklonom ležala ťažká keramická krytina. Od názvu tejto rímskej strešnej tašky tegula (škridlica) si slovenčina, ale aj maďarčina odvodila termín tehla/tégla.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala dotáciu z Fondu na podporu umenia na nákup literatúry
Napísal(a) I. Krnáčová
Múzejná knižnica v Rimavskej Sobote získala aj v tomto roku dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu poskytol Fond na podporu umenia (FPU) predovšetkým na akvizíciu odbornej literatúry, v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea.
Zakúpená bola literatúra z archeológie, histórie, etnológie, romológie, muzeológie, napríklad nasledovné tituly: Germánske elity v dobe rímskej na Slovensku, A Kárpát-medence kora Árpád-kori kincsleletei (1000-1141), Politika antisemitizmu a holokaust v povojnových retribučných procesoch v štátoch Európy, Premeny vlákna, Rómovia v slovenských mestách, Antropologie exotických sbírkových předmětů... Taktiež ďalšia odborná literatúra z prírodných vied: Genialita vtákov, Ptačí způsoby...
Výjazdový workshop s Baníckym múzeom od septembra pre žiakov
Napísal(a) A. Terezková
Aj na začiatku nadchádzajúceho školského roka Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v partnerstve s občianskym združením Gotická cesta prichádzajú opäť s obľúbenými výjazdovými workshopmi. Tentoraz budú prebiehať počas dvoch kalendárnych mesiacov (september a október 2023) a žiaci sa majú na čo tešiť.
Najprv absolvujú študijnú exkurziu do štyroch kostolov štítnického okruhu Gotickej cesty Gemera. Prehliadnu si kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a následne aj evanjelické kostoly v Koceľovciach, Štítniku a Ochtinej. „Naším cieľom je upriamiť pozornosť mladej generácie na hodnoty, ktoré nesú príbeh celého regiónu. Budeme radi, keď si žiaci odnesú ideu, že o kultúrne dedičstvo je potrebné sa starať a zveľaďovať ho,“ uviedol Peter Palgut z OZ Gotická cesta. Po exkurzii si žiaci vyrobia pamätné magnetky s výjavmi gotických nástenných malieb navštívených kostolov a takisto si overia nadobudnuté vedomosti prostredníctvom kvízových pracovných listov.
Podpísali revitalizáciu hlavného vstupu do Gemersko-malohontského múzea a zriadenie návštevníckeho centra
Napísal(a) J. Ulický
Operačný program: Integrovaný regionálny operačný program
Spolufinancovaný fondom: Európsky fond regionálneho rozvoja
Konkrétny cieľ: 7.7 Podpora udržateľnosti a odolnosti kultúrnych inštitúcií.
Poskytovateľom finančných prostriedkov je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Dňa 14. augusta 2023 boli podpísané posledné zmluvy ohľadom prác a bol odovzdaný priestor firme, ktorá bude zabezpečovať stavebné práce pri revitalizácií hlavného vchodu do múzea. Stavebné práce by sa mali ukončiť v polovici novembra 2023.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.