Aktivity o. z. Skryté Poklady Slovenska pokračujú aj tento rok
Napísal(a) L. Bene
Po uvoľnení opatrení rozbieha svoju činnosť aj o. z. Skryté Poklady Slovenska. Zameriava sa predovšetkým na aktivity a propagáciu oblasti v okolí vrchu Železník v Revúckej vrchovine. Tento rok sa už podarilo dokončiť výmenu strechy na budove historického kina Stachanov v Železníku. Pokračovať by sa malo úpravou vnútorných priestorov budovy aby mohlo kino začať pravidelnejšie premietať a bolo možné poriadať aj prípadné spoločenské udalosti.
Aj tento rok sa o. z. podarilo získať 1000 eur v grantovom programe Gesto pre mesto. Cieľom projektu bude revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku, aby sa stalo oázou pokoja pre turistov, ale aj miestnych obyvateľov.
Posledná rozlúčka s bystranskou rodáčkou Ruženou Babičovou, rodenou Dorkinovou
Napísal(a) odNemocnice na Gemeri zvýšili hygienický štandard a volajú pacientov na prehliadku či plánovaný zákrok
Napísal(a) J. Fedáková
Neodkladajte už viac návštevu lekára, plánovanú operáciu či preventívnu prehliadku. K tomuto vyzývajú svojich pacientov nemocnice Svet zdravia na Gemeri vrátane rimavskosobotskej i rožňavskej nemocnice. Pre bezpečnosť pacientov i zdravotníkov zvýšili svoje hygienické štandardy. Každý hospitalizovaný pacient dostane rúško, nájde na izbe dezinfekciu na ruky a priestory zdravotníckych zariadení prejdú počas dňa viacnásobným čistením. Nemocnice Svet zdravia a polikliniky ProCare sa dnes postupne chcú venovať všetkým pacientom, o ktorých sa pre koronavírus dočasne starať nemohli.
„Epidemiologická situácia na Slovensku je dnes veľmi dobrá a v našich zariadeniach sa preto postupne vraciame k plánovaným operáciám či preventívnym prehliadkam.
Nová publikácia Gabriela Rožaia: Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, má v hlavnej náplni svojej činnosti rozvoj, dokumentáciu a šírenie kultúrneho dedičstva regiónu Gemer. V oblasti tradičnej kultúry ide aj o uchovávanie nehmotných jazykových prejavov.
V záujme čo najvernejšieho zachovania a správnej interpretácie jednotlivých nárečí vznikla jedinečná metodická príručka Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Určená je etnológom, kultúrno-osvetovým pracovníkom, ale aj folkloristom, či zberateľom ľudovej slovesnosti. Ponúka nielen návod na jednotný prepis nárečových prejavov, ale aj charakteristiku a členenie nárečí a nárečových skupín v oblasti, a tiež praktické príklady správneho použitia špeciálnych znakov a grafém pri transkripcii.
V rimavskosobotskej nemocnici platia výnimky zo zákazu návštev
Napísal(a) J. Fedáková
Z vedenia Svet zdravia a ProCare sme prijali dôležitú informáciu, v ktorej sa hovorí, že návštevy v nemocniciach sú v niektorých prípadoch povolené, aby zmiernili psychosociálne dôsledky odlúčenia blízkych príbuzných v čase epidemického výskytu ochorenia Covid – 19.
Vzhľadom na aktuálnu priaznivú epidemiologickú situáciu v SR v súvislosti s ochorením COVID-19 udeľujú v rimavskosobotskej nemocnici na základe usmernenia Hlavného hygienika SR výnimky zo zákazu návštev lôžkových oddelení za dodržiavania hygienických pravidiel a protiepidemických opatrení v týchto prípadoch:
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (8)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Dvojica našich spoluautorov RNDr. Ondrej a Ing. Mikuláš Rozložník v ôsmej časti uverejňovanej publikácie Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh sa opierajú o vedecké výskumy prvých autorov, ktorí podrobnejšie sprístupňovali objekty tejto podzemnej krásy svetového významu už krátko po objavení pred 150 rokmi. Dnešným návštevníkom pripomínajú predovšetkým to, že vedecký výskum sa datuje od roka 1873, keď z poverenia Maďarskej kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti kustód Národného múzea v Budapešti dr. Jozef Krenner Dobšinskú ľadovú jaskyňu od 3. do 11. apríla preskúmal, opísal a priniesol nové poznatky o vzniku ľadu a jaskyne samej. Uvádza sa to aj v publikáciách, ktoré zverejnila Správa slovenských jaskýň pri stom výročí od sprístupnenia jaskyne.
Výstava Šarlota Bottová: Výber z tvorby – bude sprístupnená bez vernisáže
Napísal(a) Ľ.P.
Výstavu Šarlota Bottová: Výber z tvorby Gemersko-malohontské múzeum pripraví ako prvú po uvoľnení opatrení v súvislosti s pandémiou Covid 19. Bude sprístupnená bez vernisáže od 19. mája 2020.
Šarlota Bottová sa v rámci výtvarného umenia venuje najmä kresbe portrétov. V rámci svojej tvorby ich namaľovala vyše sto, pomerne veľké množstvo na objednávku, no postupne, s rastúcim záujmom verejnosti, aj pre potreby výstav. Svoje diela vystavovala napríklad v Prahe (2016), na výstave amatérskych rómskych umelcov AraArt v Košiciach (2017), v Hnúšti (2017) a v Rimavskej Bani.
O vypadnutí Slovmagu Jelšava z 2. futbalovej ligy – sezóna 1998/1999
Napísal(a) Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik pripravil príspevok o futbalovom klube Slovmag Jelšava, ktorý reprezentoval horný Gemer viacero sezón aj v II. lige. Tentokrát vybral sezónu 1998 – 1999, ktorá bola pre klub v 2. lige posledná. V príspevku uvádza súpisku Jelšavy, prípravné a majstrovské zápasy, zostavy Jelšavy, tabuľky a fotografiu.
Súpiska: Gažovič, Belica, Pulen – Szaniszló, Nikitin, Černega, Kuzma, Grendel, Lunter, Vojčík, Krivjančin, Medvec, Zlacký, Poruba, Lukáč, Kamenský, Gočaltovský, Síč, Pazúr, Kaňa, Kaprál, Buvala, Struhár, Valent, Kubus, Blaha, Šimšaj
Letná príprava:
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, s radosťou oznamuje všetkým svojim návštevníkom a záujemcom, že otvára svoje brány v utorok 19. mája 2020.
„Pre širokú verejnosť sprístupňujeme areál Zážitkového centra SENTINEL na Šafárikovej č. 43, avšak s určitými obmedzeniami pri používaní niektorých interaktívnych prvkov. Okrem toho môže verejnosť navštíviť aj Historickú expozíciu – prezentačný múzejný depozitár na Šafárikovej č. 31 a Galériu Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov č. 25. Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí zatiaľ ostáva pre verejnosť zatvorená,“ povedal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Uvedené prevádzky budú podľa pokynov Košického samosprávneho kraja, Ústredného krízového štábu aj Hlavného hygienika SR otvorené v obmedzenom režime, čiže od utorka do piatka,
Medzinárodný deň múzeí s bezplatným vstupom do Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) MOM
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí – 18. mája 2020 bude vstup do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bezplatný. Aj v tejto neľahkej situácii sa múzeum rozhodlo neupustiť od tradície a vyšlo v ústrety návštevníckej verejnosti tým, že v pondelok 18. mája sprístupní stále expozície v čase od 8:00 do 16:00 hod.
„Múzeum bude otvorené mimoriadne aj v pondelok, napriek tomu, že býva v tento deň v týždni pre verejnosť uzatvorené. Návštevníkom ponúkame bezplatnú prehliadku stálych expozícií a výstavy Nieto majstra nad kováča...“: Martina Oštrom Mareková.
Medzinárodný deň múzeí je sviatkom všetkých múzejníkov od roku 1977, kedy tak rozhodla Medzinárodná rada múzeí ICOM počas generálnej konferencie v Moskve. Múzeá patria k inštitúciám,
Viac...
Predstavujeme talentovanú speváčku i skladateľku Miriam Gallovú z Rakovnice
Napísal(a) RON
Radi vám predstavujeme občianku z Rakovnice, študentku, ktorá nás zaujala svojím „koníčkom“. Mladá generácia ju dobre pozná, môžete sa o nej veľa dozvedieť na Facebooku, YouTube, Instagrame. Je to mladá dáma Miriam Gallová, ktorá tento rok zmaturovala na Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave. Popri štúdiu sa venovala a naďalej venuje spevu, tvorbe textov a hudbe. Je nadanou, talentovanou speváčkou i skladateľkou zároveň. RON (Rakovnické obecné noviny) ju požiadali o rozhovor. Bola ústretová a rada nám odpovedala na naše otázky. S jej súhlasom vám predkladáme dané otázky i jej odpovede.
Ako ste sa dopracovali k súčasným úspechom?
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (7)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Siedme pokračovanie príbehu o Dobšinskej ľadovej jaskyni, ktorý pri príležitosti jej stopäťdesiateho výročia od sprístupnenia pripravili dobšinskí rodáci Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci. Obsahuje väčšinou fotografie pochádzajúce z rôznych starších prameňov tak, ako ich spomínaní autori poukladali vo svojej publikácii Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh v roku 2019. Ide predovšetkým o obrazovú dokumentáciu jaskynných priestorov z roku 1925, ktorá približuje zábery z Cintorína, Veľkej siene, Gotického oltáru, Slonej hlavy, drevenej útulne pred vtedajším vchodom do jaskyne a mnohé iné, ktoré poskytujú nevšedné pohľady i dnešným návštevníkom tejto svetoznámej rozprávkovej jaskyne. Už sa tešíme, kedy bude tohto roku sprístupnená, aby jej podzemnú krásu mohli obdivovať aj súčasní turisti nielen zo Slovenska.
(MOM) - Brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pre verejnosť sa opäť otvárajú dňa 12. mája 2020 o 9.00 hod. Vedenie múzea pripravilo milé prekvapenie. Každý individuálny návštevník, dvojica či rodina dostane pri návšteve múzea darček v podobe najnovšieho zborníka Gemer-Malohont, ročník 15.
Zborník prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea, ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 15. ročník zborníka obsahuje 17 odborných príspevkov z archeológie, histórie a etnológie.
Gemersko-malohontské múzeum opäť otvorené pre verejnosť
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Od utorka 12. mája 2020 sa opäť otvárajú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Múzeum bolo pre verejnosť zatvorené celých 64 dní. Múzeum bude otvorené počas štandardných otváracích hodín – v pondelok zatvorené, v utorok až piatok otvorené od 9:00 do 17:00 a počas víkendu od 13:00 do 17:00.
Počas návštevy múzea však budú platiť určité opatrenia. Vstup do múzea bude povolený len s prekrytými hornými dýchacími cestami (napr. rúškom, šatkou, šálom). Pri vstupe bude potrebné si dezinfikovať ruky pripraveným dezinfekčným prostriedkom. Počet návštevníkov vo výstavných a expozičných priestoroch v jednom okamihu bude limitovaný na jedného návštevníka na 25m2 (t.j. maximálne traja návštevníci v jednej miestnosti), táto podmienka sa nevzťahuje na deti.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-