Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Dobšinská ľadová jaskyňa a jej príbeh (5)

Naše piate putovanie venované 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali na pokračovanie spoluautori Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, spestrujeme krátkym rozprávaním neznámeho autora, ktorým opisuje ako to vlastne bolo v čase, keď táto svetoznáma jaskyňa ešte nebola objavená. Použili sme ho z príspevku Dr. Juraja Pacla, ktorý napísal pre časopis Krásy prírody v č. 5/1970. Prečítajte si z neho krátky úryvok:

„Podľa ľudovej tradície pod vrchom Hanisková bol kedysi dávno obrovský podzemný priestor, cez ktorý pod južným viedol z dobšinskej strany krížom tunel až do údolia rieky Hnilec. Tento priestor sa však raz, z neznámych príčin, s hrozným hrmotom zavalil a pochoval súčasne aj južný vchod (asi dávnu štôlňu).

štvrtok, 23 apríl 2020 09:30

Robo Šimko so silným odkazom do budúcnosti

Napísal(a)
Robo Šimko so silným odkazom do budúcnosti

Líder skupiny Massriot, známy aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3, spevák Robo Šimko 22.4.2020 naspieval „live akustickú verziu“ ich najnovšieho singlu BUDE TO FAJN. Prostredníctvom sociálnych sietí tak oznámili aj názov albumu, ktorý sa bude volať „Bude To Fajn“, ako aj predbežný termín vydania, ktorý je plánovaný k začiatku jesene tohto roka.
„Bude to fajn je odkazom pre nás všetkých, nech sa deje čokoľvek. Toto škaredé a negatívne obdobie, ktoré prežívame, chceme vyvážiť niečím pozitívnym a slnko skrátka vyjde po každej búrke. My chceme byť tým slnkom, celý album sa bude niesť v duchu pozitívnej energie a silných posolstiev. Nahrávanie je už v plnom prúde, denne na niečom pracujeme, texty máme rozpísané, takže sa máte na čo tešiť,“ dodal s úsmevom charizmatický spevák.

Pestrá činnosť Mestského múzea v Jelšave v minulom roku

Mestské múzeum v Jelšave v predchádzajúcich dňoch vyhodnotilo svoju činnosť za rok 2019. Vo svojom príspevku, ktorý nám poslala jeho riaditeľka Mgr. Tatiana Strelková sa uvádza: "Vychádzajúc zo základných dokumentov múzea sa dlhodobo venujeme zhromažďovaniu predmetov hmotnej kultúry podľa možnosti kúpou alebo darmi, dlhodobo sme sa venovali zhromažďovaniu hrnčiarskej tradície Jelšavy a okolia. Dokumentujeme spomienky občanov na minulosť mesta, udalosti, ktoré prežili osobne alebo poznajú z rozprávania. Tiež sme zintenzívnili získavanie predmetov súvisiacich so spracovaním kovov a baníctvom.
Sprístupňujeme zbierkové predmety formou stálej expozície, ktorú priebežne dopĺňame. Spolupracujeme s inými vedeckými, kultúrnymi a historickými inštitúciami – Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota,

Zomrela rodáčka z Rožňavského Bystrého Ružena Babičová, rod. Dorkinová

Aj slnko zapadá ústupom do noci, kto raz púť dokonal, nieto viac pomoci. Bez slnka chlad vanie z hviezdnatej oblohy, človek je krehký tvor, zranený, úbohý. Do tmy si zapáli  kahanec nádeje, do duše boľavej spomienky naleje.  V tichosti vyprosme veľký dar pokoja, kým sa nám duše raz naveky nespoja. Posledný pozdrav tu šepkáme do ticha, že sa raz stretneme  je naša útecha. 

Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že naša mať čestne svoj život dožila. Nech jej telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva. V pamäti našej žiariť bude pamiatka jej stále živá.  Osud je občas veľmi krutý, nevráti čo raz vzal... Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ....

Futbalový klub Tatran Betliar v sezóne 2006/2007

Futbalový klub Tatran Betliar pôsobil viackrát aj na regionálnych trávnikoch vyšších súťaží. Preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Je v ňom detailne opísané účinkovanie klubu v sezóne 2006/2007, kedy pôsobil v 1. triede. Príspevok obsahuje súpisku, fotografiu, výsledky majstrovských zápasov, zostavy, prípravné zápasy, konečnú tabuľku a prehľad strelcov. Navyše istotne prispeje k propagácii futbalu na hornom Gemeri, kde, ako aj všade inde, sa  futbalový život kvôli koronavírusu zastavil.
Súpiska: Peter Filický, Peter Gemerský, Peter Lojan – Miroslav Plačko, Ján Gonos, Jaroslav Gonos, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Ján Zdechovan, Róbert Zdechovan, Martin Zdechovan, Tomáš Handlovič, Ondrej Fabian, Vladislav Vávra, Ján Kičura, Karol Domik, Miroslav Schvarz, Marcel Uharček, Vladislav Vávra, Ladislav Kováč, Dušan Ivanko, Milan Demko, Marián Šlosár, Zsolt Barkasz, Jozef Ďurán-Bašták, Štefan Ciberaj

Uverejňujeme Vyhlásenie predsedov regionálnych futbalových zväzov k zrušeniu futbalových súťaží

Futbalové štadióny tohto roku aj v našom regióne na hornom Gemeri ani len na chvíľu sa stále neotvorili. Dôvod je každému známy. Je to niečo nezvyčajné, čo sa v histórii novodobého futbalového diania ešte neudialo. Pre lepšiu informovanosť uverejňujeme preto Vyhlásenie predsedov regionálnych futbalových zväzov, ktoré podpísali koncom marca 2020 predsedovia všetkých krajských futbalových zväzov na Slovensku.
Bližšie vám všetkým, ktorí sa o futbal zaujímate buď ako športovci, funkcionári, či fanúšikovia futbalu. Vyhlásenie sme prevzali z dokumentov SFZ.
Na základe rozhodnutí najvyšších orgánov SR a mimoriadnej situácie v našej krajine, spôsobenej koronavírusom, vydávajú predsedovia regionálnych futbalových zväzov nasledovné vyhlásenie:

Rožňavská nemocnica preventívne uskutočnila testy na COVID-19. Piati zamestnanci sú pozitívni

Vo štvrtkovom večernom spravodajstve televízií na Slovensku sme sa mohli dozvedieť, že piati zamestnanci rožňavskej nemocnice Svet zdravia boli pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom.  Boli sme z toho najviac prekvapení nielen diváci na hornom Gemeri, ale všetci, ktorí máme aký-taký vzťah ku Gemeru vôbec. Nepotešilo nás ani potvrdenie hovorcu siete Svet zdravia Tomáša Kráľa, ktoré poskytol pre slovenskú tlačovú agentúru 16. apríla 2020. Z nej sme sa mohli ďalej dozvedieť, že „Rožňavská nemocnica proaktívne testuje svojich zdravotníckych pracovníkov na nový koronavírus. Z celkového počtu 28 otestovaných zdravotníkov oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) bol potvrdený koronavírus u piatich z nich... Ďalších 21 zdravotníkov malo negatívne výsledky, na výsledky dvoch ešte nemocnica čaká.

GOSKA ZA ZATVORENÝMI DVERAMI (že sa nevídame, neznamená, že tu pre vás nie sme)

Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pomáha spríjemniť dlhé chvíle všetkým, najmä škôlkarom, školákom, ich rodičom a starým rodičom, ktorí rešpektujúc opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR týkajúce sa zabránenia šíreniu nového koronavírusu ostávajú v pohodlí svojich domovov. „Uvedomujem si náročnosť súčasného obdobia, najmä psychickú záťaž, tak na dospelých ako aj na deti. Taktiež si uvedomujem, že čoraz viac nám chýbajú sociálne kontakty a zmysluplné tvorivé činnosti, ktoré prinášajú radosť a uspokojenie. Naša inštitúcia promptne na túto novú situáciu zareagovala. „GOS-ka online“ je leitmotívom našej aktuálnej kultúrnej ponuky, ktorú prostredníctvom nášho webového portálu a sociálnych sietí ponúkame širokej verejnosti. Ako úplnú samozrejmosť vnímam šitie ochranných rúšok na tvár, keďže textilná dielňa Domu tradičnej kultúry Gemera je na to priam stvorená. Tak po stránke technického a materiálneho vybavenia, ako aj personálneho obsadenia,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná.

On-line prezentácia Gemersko-malohontského múzea

Pandémia ochorenie COVID-19 zasiahla aj činnosť Gemersko-malohontského múzea. Na základe rozhodnutia krízového štábu pri Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja je múzeum od 9. marca 2020 až do odvolania zatvorené, ako preventívne opatrenie proti šíreniu ochorenia COVID-19. Aj napriek zatvoreniu brán piateho najstaršieho múzea na Slovensku ostalo Gemersko-malohontské múzeum v spojení s verejnosťou, a to prostredníctvom sociálnej siete Facebook. „Každý deň prinášame zaujímavosti z nášho múzea – zbierkové predmety, výsledky terénnych výskumov, aktivity múzejnej pedagogiky a mnoho iného,“ oznamuje Martina Oštrom Mareková.

Slávnostné otvorenie Dobšinskej ľadovej jaskyne.

V príspevkoch k 150. výročiu od objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré napísali Ondrej a Mikuláš Rozložníkovci, pokračujeme už štvrtým pokračovaním. Tentoraz sa naši návštevníci budú môcť oboznámiť najmä s fotografiami, ktoré vznikali v prvých rokoch po objavení. Na úvod ich preto doplníme textom, ktorý sme čerpali z časopisu Krásy Slovenska č. 5 z roku 1970, kde nás inšpiroval článok Dr. Jozefa Jakála pod názvom Vznik a geomorfológia Dobšinskej ľadovej jaskyne, napísaný k stému výročiu objavenia jaskyne. Výstižne dopĺňa fotografie, ktoré obsahuje prvá časť nášho prípevku, ktorý našim návštevníkom poskytli jeho vyššie spomínaní autori. Zo spomínaného príspevku Jozefa Jakála sme vybrali niekoľko častí, ktoré vám predkladáme.