Takmer 30 vystavovateľov z Čierneho Potoka sa prezentovalo s viac ako 150 produktami svojich záhradok
Napísal(a) J. Pupala
V malej, ale malebnej obci so 130 obyvateľmi, nazvanej Čierny Potok, zorganizovali dňa 19.9.2020 od 11.00 do 18.00 hodiny členovia miestnej organizácia Slovenského zväzu záhradkárov už tretí ročník výstavy plodov svojich záhrad, zeleniny a ovocia. Tak sa takmer 30 vystavovateľov prezentovalo s viac ako 150 produktami svojich záhradok. Medzi nimi bolo aj 12 detských producentov, ktorí boli ocenení medailou. Na základe hodnotiacej poroty pod vedením predsedu Bc. Antonína Pupalu, boli vyhodnotené produkty v kategórii ovocie: prvé miesto získala Ing. Hanka Sebíňová za hrušku „Kongresovka“, druhé miesto Slivka modrá Maroš Šufliarsky a tretie miesto Hrozno stolové biele 82-ročný Ondrej Hriň.
V kategórii zelenina: prvé miesto získal Ing. Peter Hriň za 11 druhov fazulí (ale ocenenie patrí aj manželke Zuzke, lebo ona ich okopávala a polievala), no a druhé miesto prenechal manželke Zuzke Hriňovej za nádherný hlávkový kel.
Futbalisti FK Plešivec sa rozišli so svojím klubom a potichu si zašepkali: s'abandonner à Dieu
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik pripravil príspevok, tentoraz o zaujímavých novinkách vo futbale v okrese Rožňava. Článok obsahuje prestupy a hosťovania a výber z úradnej správy ObFZ Rožňava. Z úradnej správy sa dozvedáme o odstúpení FK Plešivec zo 6. ligy, či uzavretí ihriska v Čoltove. V takej zostave, ako vidíme futbalistov FK Plešivec na pripojenom obrázku, zrejme vidíme naposledy. Väčšina z nich sa rozpŕchla po okolitých futbalových kluboch, aby tam potvrdili záujem hrať, keď nenašli pochopenie v meste, ktoré má bohatú futbalovú históriu. Tak doplnilo tie obce, ako napr. Slavošovce, Kunova Teplica, Nižná Slaná, Jablonov n/T, Štítnik, ktoré šírili dobré meno futbalu na hornom Gemeri široko ďaleko v súťažiach a dnes im to už nepovie nič. Ešte dobre pre tých, ktorí vlastnia aspoň publikáciu o futbalovej tradícii v spomínaných obciach.
V Dlhej Vsi to po zápase s Dobšinou vyznelo ako keby sa prepadla jaskyňa Domica
Napísal(a) MG od
Tretí septembrový futbalový víkend bol poznačený niekoľkými udalosťami. Spomeňme niektoré z nich. Najväčšiu pozornosť zaujala Úradná správa č. 8/202-2021 ObFZ v Rožňave, ktorá vyniesla ortieľ nad stavom futbalového ihriska v Čoltove a po dlhšej anabáze ihrisko mužstvu Družba Čoltovo uzavrela. Ďalšie rozhodnutie sa týka zastavenia činnosti za HNS po stretnutí G. Hôrka – R. Bystré na 9 mesiacov nepodmienečne podľa čl. 49/2d: kapitánovi domáceho mužstva v tomto stretnutí. Ďalším dôležitým rozhodnutím najvyššieho futbalového orgánu bolo vzatie na vedomie ŠTK na odstúpenie FK Plešivec zo 6. ligy dospelých, keď aj zápasy FK Plešivec v 6. lige dospelých budú anulované. DK k tomu pridala rozhodnutie DK-13, ktorým trestá finančnou pokutou 500 € FK Plešivec za odhlásenie družstva dospelých.
A teraz si pozrime jednotlivo výsledky majstrovských zápasov mužstiev horného Gemera v uplynulom týždni.
Vo veku 92 rokov dotĺklo srdce statočného človeka Artúra Szobonyu
Napísal(a) J. Pupala
Po dlhej chorobe, vo veku 92 rokov a necelých päť mesiacov dňa 9.9.2020 popoludní v nemocnici v Hnúšti dotĺklo srdce statočného človeka, nášho hrdinu Artúra Szobonyu.
V neďalekej obci Šankovce (dnes súčasť Gemerskej Vsi) sa dňa 17. apríla 1928 chudobným manželom Júlii Szobonyovej, rod. Forgáčovej a Vincentovi Szobonyovi narodil syn, ktorého pomenovali neobvyklým menom ARTÚRKO.
Manželom Szobonyovcom na narodilo celkom 14 detí, z ktorých však prežilo len sedem. Súrodenci – traja chlapci a štyri dievčatá – od útleho veku boli vedení k práci na malom gazdovstve a tak prispievali k zabezpečeniu obživy rodiny.
Tvrdý život však dokázali deti prežívať plnými dúškami.
Revúčanka Anna Jolšvaiová uviedla do života chytľavú novinku: Na potulkách po Gemeri
Napísal(a) P.Š.
Doktorka Anna Jolšvaiová vydala ďalšie nové CD-čko, avšak tentokrát si nevypočujete šansónové piesne vážnych životných tém.
Ale mimoriadne pútavé texty, chytľavé melódie živých nástrojov a príjemné vokály, ktoré odrážajú prírodné krásy a kultúrne dedičstvo regiónu Gemer lákajú turistov k návšteve tohto malebného kúska Slovenska.
Pani doktorka prišla predstaviť svoje nové CD aj do Revúcej. Na radnici privítal pani Annu primátor mesta Július Buchta, ktorý jej poďakoval, že pri svojej tvorbe nezabúda na svoj rodný Gemer a poprial jej veľa síl, chuti a energie do ďalšieho hudobného diela.
Nôty z Gemera a Malohontu opantali jelšavské publikum
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mesto Jelšava v sobotu 12. septembra 2020 realizovali v Kultúrnom dome v Jelšave Nôty Gemera-Malohontu. Od 18:00 sa na Folklórnom večere predstavili Mužská spevácka skupina Húžva a Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, ženská a dievčenská spevácka skupina, ľudová hudba, heligonkári z Folklórneho súboru Vepor z Klenovca, ako aj sólisti Lucia Zvarová, Stanislava Zvarová, Viktor Brádňanský. Predstavili sa tanečníci z DFS Mladosť z Klenovca a z Revúcej účinkoval Folklórny súbor Lykovec. Po prvýkrát sa predstavili muzikanti a speváci z Folklórnej skupiny Lubeníšän z Lubeníka. Druhá časť patrila tanečnej vzdelávacej aktivite gemersko-malohontskej ľudovej tancovačke. Tanečnú oblasť z Kokavy nad Rimavicou vyučovali taneční lektori Martinka Vargová a Matej Vreštiak. Školu tanca sprevádzala Ľudová hudba Magura.
Zvládli aj prehliadku choreografií folklórnych súborov pod názvom Jazykom tanca
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, 12. septembra 2020 realizovalo v Kultúrnom dome v Jelšave prehliadku choreografií folklórnych súborov, pod názvom Jazykom tanca. Prehliadka Jazykom tanca sa realizovala na základe podmienok propozícií, vydaných Národným osvetovým centrom. Pôvodný termín a miesto podujatia sme museli presunúť z jarného obdobia na jesenné, ale o to s väčšou radosťou sa po prvýkrát mohli regionálne kolektívy spolu stretnúť na podujatí a prezentovať sa vzájomne svojimi autorskými choreografiami v oblasti ľudového tanca. Z pôvodne prihlásených 5 kolektívov sa zúčastnili tri kolektívy, a to Folklórny súbor Háj z Rimavskej Soboty, Folklórny súboru Lykovec z Revúcej a Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Zúčastnené folklórne súbory v tomto roku nemajú možnosť postúpiť do vyššieho kola, nakoľko sa z dôvodu COVID-19 súťaž zrušila, predsa mali možnosť vypočuť si hodnotenie odbornej poroty k ich dielam, ako aj k interpretácii.
Chlapci zleniveli, nemá kto hrať. V oblastnej futbalovej súťaži našich susedov zostalo osem tímov
Napísal(a) Mg+T. Bődová
Na futbalovej webstránke futbalnet.sk sa v týchto dňoch objavil príspevok, ktorý napísala Titanilla Bődová. Pretože ide o situáciu známu na celom Gemeri, rozhodli sme sa príspevok uverejniť i na stránke Maj Gemer. Zaiste sa v ňom uvidia i niektoré kluby, ktoré písali bohatú históriu futbalu na hornom Gemeri. Ibaže o nich nik nepíše. Tak ako o tom, že ešte v nedávnej minulosti futbalové ihrisko v Kunovej Teplici, ktoré začalo písať treťoligovú históriu, dnes už svojmu účelu absolútne neslúži. Dozvedeli sme sa nielen o jeho zanedbávaní, ale dokonca i pomalej likvidácii. Pritom futbalové ihrisko bolo vybudované za nemalé peniaze a bolo asi najlepšie v Rožňavskom okrese. Radi by sme o tom uverejnili od vás príspevok o jeho súčasnosti. Tak si prečítajte aspoň o tom, čo sa deje s futbalom u našich susedov v Rimavsko-sobotskom okrese už v novom ročníku jeho oblastnej súťaže.
Vyšívaná história reformácie na Slovensku
Napísal(a) PhDr. Oľga Bodorová
Vernisáž výstavy „Vyšívaná história reformácie na Slovensku“ sa uskutoční 16. septembra 2020 o 14.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Výstavu pripravil Spolok evanjelických žien a Rimavský seniorát ECAV na Slovensku. Výstava je výsledkom projektu, ktorý vznikol v roku 2017 pri príležitosti 500. výročia reformácie. Kurátorkami výstavy sú Mgr. Viktória Lisáková, seniorka Rimavského seniorátu ECAV na Slovensku a prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD. Výstava v priestoroch múzea potrvá do 16. októbra 2020.
Na výstave sa prezentuje sedemnásť vyšívaných gobelínov. Každý má rozmer 100x120 cm. Autorkou výtvarných podkladov je prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD., prvá profesorka architektúry na Slovensku. Na plátno na vyšívanie zachytila najvýznamnejšie udalosti a osobnosti 500-ročnej histórie evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Pod metodickým vedením profesionálnej vyšívačky Emílie Fojtíkovej, uplatnili ženy v každom senioráte ECAV techniku gobelínovej výšivky.
V Baníckom múzeu si pripomenú Svetový deň srdca
Napísal(a) R. Šimko
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, detašované pracovisko Rožňava v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a Mestom Rožňava organizuje pri príležitosti Svetového dňa srdca Detský deň zdravia v Baníckom múzeu v Rožňave.
Podujatie zamerané na žiakov prvého stupňa základnej školy sa uskutoční v utorok 29. septembra 2020 od 9:00 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ul. 43.
Na mladých účastníkov čakajú rôzne edukačné hry a aktivity pripravované v záujme výchovy k zdraviu a ochrane životného prostredia. V rámci prebiehajúcich Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2020 zároveň absolvujú bezplatnú prehliadku Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Svetový deň srdca si už od roku 2000 každoročne pripomíname 29. septembra. Je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Svetovou federáciou pre zdravé srdce (WHF) a organizáciou UNESCO.
Viac...
Futbalové ihrisko v Moldave nad Bodvou poslúžilo mužstvu FK Krásnohorské Podhradie, ale na zisk bodov im nepomohlo
Napísal(a) MG od
Majstrovské futbalové zápasy oddielov nášho regiónu počas tohto víkendu boli poznačené niektorými trestami za neprístojnosti fanúšikov na domácom ihrisku, či udelením červených kariet niektorým hráčom. Doplatili na to najmä fanúšikovia i futbalisti štvrtoligového FK Krásnohorské Podhradie. Rozhodnutie VsFZ znelo: najbližší domáci zápas so súperom odohrať 20 km od svojho ihriska. Znamenalo to zabezpečiť odohratie stretnutia s Košickou Novou Vsou v Moldave n/Bodvou. Aj keď ihrisko takej kvality u nás nemáme, Podhradčania pripadli na ňom ako ďalší hostia. Samozrejme, že pre nich to nedopadlo dobre. Zápas prehrali. Rozhodnutie si bude pamätať aj jeden z domácich divákov, ktorý má zákaz vstupu na štadióny v stretnutiach FK Krásnohorské Podhradie riadených VsFZ na 3 mesiace. Plus finančný trest pre klub i diváka. Novinka, ktorá sa tak často na našich ihriskách neobjavuje. Otázne je, či pomôže a komu vlastne.
Prezentácia knihy autorky Oľgy Bodorovej Hrnčiarstvo v Suchánskej doline
Napísal(a) O. Bodorová
Prezentácia knihy „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“ sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutočnila 11. septembra 2020 popoludní. Publikáciu vydalo Gemersko-malohontské múzeum na sklonku roka 2019. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Knihu verejnosti predstavila samotná autorka Oľga Bodorová, etnologička a riaditeľka Gemersko-malohontského múzea. Podujatie otvorila úvodným slovom etnologička múzea Ľudmila Pulišová, ktorá predstavila nielen samotnú autorku, ale aj jej vzťah k hrnčiarstvu. Publikáciu do života uviedla jej autorka a súčasné keramičky Danka Bakšová a Pavlína Kortišová z Hrnčiarskych Zalužian. Súčasťou prezentácie bol aj predaj knihy, autogramiáda a výstava najnovšej kolekcie hrnčiny zo Suchánskej doliny od akademického sochára Mariána Polonského, ktorú sa podarilo nadobudnúť v roku 2019. Prezentácia knihy je súčasťou podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého tohtoročnou témou je Minulosť vzdeláva.
Rimavskosobotská nemocnica má nový lineárny urýchľovač
Napísal(a) J. Fedáková
Na pracovisku radiačnej onkológie v Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota inštalovali nový lineárny urýchľovač. Ten dokáže nález vďaka zabudovanému CT prístroju veľmi presne ožiariť a ušetriť tak okolité zdravé tkanivo. Zvyšuje sa tým bezpečnosť liečby onkologických pacientov a pracovisko zároveň dokáže celý proces urýchliť a skrátiť čakacie lehoty. Nákup nového lineárneho urýchľovača bol realizovaný s využitím príspevku z eurofondov a náklady vrátane spoluúčasti nemocnice dosiahli hodnotu viac ako 1,8 milióna eur. Do rekonštrukcie pracoviska nemocnica investovala ďalších cca 149-tisíc eur.
„Počet onkologických pacientov neustále stúpa, ročne na Slovensku pribudne dve až tri stovky nových prípadov rakoviny na 100-tisíc obyvateľov. Rimavská Sobota pritom patrí k oblastiam na Slovensku, kde je zaznamenaný vysoký prirodzený výskyt pacientov s rakovinou, k čomu prispieva aj dlhodobé negatívne pôsobenie priemyslu.
Historický festival Z histórie Gemera-Malohontu úspešne za nami
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, Cirkevný zbor ECAV Kraskovo, v spolupráci s Mikroregiónom Teplý Vrch, Miestnou akčnou skupinou Malohont, v sobotu 5. septembra 2020 realizovali 1. ročník historického festivalu pod názvom Z histórie Gemera-Malohontu.
Tak, ako bol úspešným podujatím nultý ročník, s nadšením môžeme skonštatovať, že aj jeho 1. ročník prilákal záujemcov o históriu do obce Kraskovo, ku gotickému kostolíku.
Veľmi nás tešia pozitívne ohlasy návštevníkov, aj účinkujúcich. V sobotu na podujatie zavítalo 660 návštevníkov, účinkovalo 62 umelcov. Na podujatí pracovalo 50 dobrovoľníkov.
Keďže sme podujatie realizovali v čase, kedy sme museli veľmi bdieť nad starostlivosťou o zdravie všetkých zúčastnených, museli sme pristúpiť k opatreniam, ktoré sa nie vždy prijali s nadšením. Ďakujeme všetkým spolupracovníkom, dobrovoľníkom za starostlivosť a pomoc.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.