Divákov na hornom Gemeri viac lákal futbal nižších ligových súťaží
Napísal(a) MG od
Do majstrovských futbalových súbojov na hornom Gemeri sa cez tento víkend zapojili aj futbalisti 7. ligy dospelých, dorastenci IV. ligy skupiny K-G a druholigoví starší i mladší žiaci MFK Rožňava. Množstvo súťažiacich klubov prilákalo oveľa viac divákov ako predchádzajúci víkend. Potešiteľné boli najmä návštevy na 6. ligových zápasoch v Rožňavskom Bystrom, Dlhej Vsi, Plešivci, ale aj v Dobšinej. Najviac zo spomenutých štadiónov prišlo na zápas v Rožňavskom Bystrom, kde v tradičnom súboji dvoch najčastejších súperov, domácich Bystranov a susedných Hončanov, vyše 200 divákov, čo potešilo najmä domáceho pokladníka.V 6. lige zaznamenali v ztomto kole aj prvého vylúčeného v zápase Gemerská Hôrka - Hrhov 2:6. Bohaté na góly bolo zápolenie Polomčanov s rožňavskou rezervou v 7. lige, ktorá doslova zvalcovala domácich osemgólovým rozdielom (2:10). Pravda je však i tá, že hostia z Rožňavy posilnili svoju rezervu šiestimi hráčmi z Áčka. Povráva sa, že za iných okolností by rožňavské béčko nemalo s kým nastúpiť na zápas. Ale o tom všetkom v nižších riadkoch.
Futbalový klub Plešivec patril v minulosti medzi popredné kluby v okrese (dvakrát účinkoval v 5. lige – JZ). Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Práve vo zvolenej sezóne 2000/2001 už mal skonsolidovaný káder a bojoval o postup do V. ligy – JZ. Po jeseni bol lídrom, na jar ho však predstihla Nižná Slaná. Článok obsahuje fotografiu, súpisku, výsledky a tabuľky.
Káder: Skokan, Krnáč – P. Badin, S. Badin, Viola, Poštár, Pulen, Szaniszló, M. Kubík, Petrík, Csobádi, Gaži, Szeman, Horváth, Ruszó, Znak, Kakalejčík, V. Kováč, Att. Kovács, Bartuš, Körösy, Pásztor. Tréner: Štefan Ször.
Pozvanie na historický festival Z histórie Gemera - Malohontu ku gotickému kostolu v Kraskove
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Na historický festival Z histórie Gemera - Malohontu Vás ku gotickému kostolu v Kraskove dňa 5. septembra 2020 pozývajú Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, Cirkevný zbor ECAV Kraskovo, v spolupráci s Mikroregiónom Teplý Vrch, Miestnou akčnou skupinou Malohont.
Podujatie začína od 10-tej hodiny otvorením pri exteriéri kostola. V kostolíku Vás čakajú zaujímavé prednášky: Gotická cesta - Európske dedičstvo, ktoré pripravilo o. z. Gotická cesta a v prednáške Petra Megyešiho pod názovm Medzi pozemským a večným sa dozviete o ikonografii stredovekých nástenných malieb v Kraskove. Od 12- tej hodiny Vás pozývame na komorný koncert v podaní Zboru starej hudby Arcus.
Taký bol Ďuro Báči od Kurtinie
Napísal(a) Juraj Kušnier mladší s rodinou
Som rodákom z Gemerskej Polomy a ako správny lokálpatriot sa pravidelne zaujímam a situáciu v mojom rodisku, k čomu využívam hlavne osobný styk a v neposlednom rade Polomské noviny, ktoré mi pravidelne doručí moja sestra.
Z týchto novín som zistil, že sú uverejnené rôzne príspevky o účastníkoch v SNP, predovšetkým o obyvateľoch Gemerskej Polomy.
Jedným z nich bol aj môj otec – jednoducho ho volali Ďuri báči od Kurtinie. Všetci obyvatelia Gemerskej Polomy mi určite dáte za pravdu, že to bol človek, ktorý sa nikdy nechválil tým, čo vykonal, kde pôsobil, napríklad v SNP a podobne.
Môj otec tieto skutočnosti nosil v sebe a nerozoberal ich ani v najbližšom rodinnom kruhu.
Začiatok augusta patril tretiemu ročníku detských letných tvorivých dielní
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
Prvý augustový týždeň patril v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku už tretiemu ročníku detských letných tvorivých dielní pod názvom Šikovné ruky a veselá myseľ. Účastníci tvorivých dielní mali pestrý a bohatý program už od prvého dňa, kedy nás navštívili Ľubka Žilková a Martin Felbaba z Kokavy nad Rimavicou, ktorí detičky priučili tkaniu a výrobe švihadiel. V ten istý deň si detičky ešte vyrobili lapače snov, vlnené srdiečka, či krásne bodkované ornamenty. Ďalší deň patril hrnčiarstvu s hrnčiarkou Dankou Bakšovou z Hrnčiarskych Zalužian a návšteve Gemersko-malohontského múzea. V stredu sme medzi nami privítali Jarka Zvaru z Klenovca, ktorý naučil deti pliesť košíky z pedigu a Milana Stieranku tiež z Klenovca, ktorý s deťmi vyrezával krásne obrázky do dreva. Štvrtok ráno sme začali návštevou Hvezdárne v Rimavskej Sobote a poobede sme pokračovali v pletení kapsičiek a bičov s Ľubomírom Majanom a zdobením medovníkov.
Na našich štadiónoch sa presadzoval futbal, v Krásnohorskom Podhradí mal čo do činenia aj policajt
Napísal(a) MG od
Najvyššia futbalová súťaž dospelých riadená ObFZ Rožňava v novom ročníku 2000/2001 sa začala rovnakom termíne ako celoštátna FORTUNA LIGA . Obidve trápila vysoká horúčava, ktorá v záujme zdravia rozdelila hru na štyri časti, aby sa hráči občerstvili. V sobotu nastúpili štvrtoligisti z Krásnohorského Podhradia na svoj už druhý domáci zápas a tretí celkovo, ktorý však nedopadol tak, ako týždeň predtým pre nich s Cejkovom. Kým v 1. kole začínal zápas pre domácich s prehrou v polčase, tentoraz tomu bolo opačne, ale so zlým koncom pre Krásnohorčanov a stratou 3 bodov. Hupkom vstúpili do nového ročníka v túto nedeľu aj futbalisti V. ligy skupiny Košicko-gemerskej. Štartujú v nej iba rožňavskí futbalisti MFK, ktorým "ušli" do vyššej súťaže spolubojovníci zo susedného Krásnohorského Podhradia. Je to i dôsledok toho, že víťaz oblastnej súťaže 6. ligy z nášho regiónu už roky neposilňuje súťaž V. ligy.
Čo nového vo FK Krásnohorské Podhradie a OFK Vyšná Slaná
Napísal(a) Štefan Tomášik
Futbalové kluby FK Krásnohorské Podhradie a OFK Vyšná Slaná patria medzi popredné futbalové kluby v okrese Rožňava. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tieto FK a napísal článok, v ktorom informuje o novinkách v jednotlivých oddieloch.
Najprv FK Krásnohorské Podhradie. (Zdroj: FK Krh. Podhradie, zo zápasu 1. kola).
Noví hráči: Jakub Fatľa - hosťovanie z Tatrana Muráň, Denis Zakhar - prestup z MFK Rožňava, Michael Boroš - prestup z MFK Rožňava, Peter Boroš – hosťovanie z Tatrana Betliar, Adrián Ragan - prestup z MFK Rožňava, Roland Fabian - prestup z Tatrana Betliar.
Rok národnej identity rožňavských matičiarov v Honciach
Napísal(a) Mária Lukáčová
V Honciach sa 1.8.2020 konalo matičné stretnutie, kde Miestny odbor Matice slovenskej v Honciach spolu s Domom Matice slovenskej v Rožňave a obcou Honce zorganizoval akciu pri príležitosti Roku národnej identity. Pripomenuli sme si, že aké je dôležité mať národnú hrdosť a uvedomelosť. Matičiari Slováci a Slovenky pracujú pre kultúru, udržiavanie tradícií, rozvoj našich detí a vlasteneckého povedomia v miestnom obyvateľstve. Podujatia organizované Maticou slovenskou pripomínajú najdôležitejšie výročia a udalosti v dejinách slovenského národa. Aj naše stretnutie sa nieslo v takom duchu. Aká by to bola akcia Slovákov, kde by nezazneli krásne ľudové piesne. Pre spestrenie podujatia so svojím programom vystúpila miestna Folklórna skupina Genšenky. Pre dobrú náladu, aj do tanca hrala Starovlachovská muzika, a veru sa im to aj podarilo. Pri dobrom guláši a občerstvení sme sa zabavili, pospomínali a čo je tiež veľmi dôležité, že sme sa stretli. Dokázali sme, že aj toto je jedna z ciest ako stmeliť ľudí, ktorým ide o dobrú vec.
Ak cestujete od Revúcej smerom na Telgárt, alebo opačne, všimnite si!
Napísal(a) MG od
Ešte si živo pamätáme na intenzívne prívalové zrážky, ktoré zasiahli náš región najmä koncom júna. Najviac a nešetrne zasiahli región Revúcej a Muráňa. Podľa hydrometeorológov vyvolali nielen vzostup riečnych tokov, ale táto časť Slovenska zanamenala i rekordné úhrny zrážok oproti iným častiam. Čo je horšie, prejavila sa aj sila prívalových dažďov po prietrži mračien medzi Muráňom a Prednou Horou, keď sa odtrhli aj kusy asfaltu na tejto ceste, a do obce Muránska Zdychava je napríklad stále prejazdná iba v jednom jazdnom pruhu. Cesta na Telgárt sa stala neprejazdná a o ďalšom postupe musel rozhodnúť krízový štáb. Okresný úrad v Revúcej, odbor krízového riadenia rozhodol, aby sa v dôsledku eliminovania čakania na vstupoch na obchádzku cez Národný park Muránska planina kvôli neprejazdnej ceste č. II/531 Muráň – Predná Hora zverejnili časy zapnutia a vypnutia semaforov, ktoré sú na vstupe od Muráňa a vstupe od Javorín.
Desať gólov v zápase IV. futbalovej ligy jednému mužstvu stačilo?
Napísal(a) MG - od
IV. LIGA JUH DOSPELÍ – 5.8.2020 2. KOLO – 16.30
IV. futbalová liga JUH pokračovala v prvý augustový týždeň zápasmi druhého kola. Najviac gólov padlo v Sokoľanoch, kde si domáci hráči schuti zastrieľali proti svojmu súperovi z Veľkých Kapušian. Desať gólov k ani jednému sa zatiaľ považuje za najvyšší počet gólov v jednom zápase. V tomto stretnutí si góly rozdelilo 8 domácich hráčov. Viac ako dva góly od jedného hráča však nepadlo. A veru boli príležitosti. My sme boli zvedaví, ako dopadne v tomto kole jediný náš zástupca z horného Gemera – hráči FK Krásnohorské Podhradie, ktorí navyše postúpili z V. ligy K-G za mimoriadnych okolností. Začiatok vo Vlachoch, ako vidieť, nemali zlý. Gólovo držali krok so súperom, ale naviac asi nemali. Veď išlo iba o druhú previerku v tomto ročníku a ešte sa všeličo môže udiať.
Viac...
Leto s modrotlačou v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, sa tohtoročné leto nesie v duchu modrotlače. Modrotlač - naše kultúrne dedičstvo, ktorá bola zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2018, pritiahla do galérie veľký počet záujemcov. Múzeum navštívili detské skupiny z letných táborov, rodiny s deťmi aj klienti rekvalifikačného kurzu. V „modrotlačiarenskej tvorivej miestnosti“, ktorá bola účelovo vytvorená špeciálne na túto sezónu, si našli to svoje rôzne vekové kategórie. V miestnosti si naši návštevníci mohli pozrieť modrotlačové formy, odevné prvky ako modrotlačové sukne, šatky, zásteru, ale aj posteľnú bielizeň. Vystavené predmety boli zo zbierok múzea aj od súkromných zberateľov. Prezentáciu doplnili predmety inšpirované modrotlačou a vzory textílií ÚĽUV-u zo 70. - 80. rokov minulého storočia. S históriou a samotnou výrobou modrotlače sa nahlásené skupiny oboznámili na prednáške, v rámci ktorej si rozšírili svoje vedomosti o pracovných postupoch a zložitých metódach tohto odvetvia.
Predmetom mesiaca august je vystavená železná konzola a zábradlie z balkóna župného domu Malohontského dištriktu
Napísal(a) É. Kerényi
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 4. do 30. augusta 2020 vystavená železná konzola a zábradlie z balkóna župného domu Malohontského dištriktu. Časť železného zábradlia sa podarilo pracovníkom múzea zachrániť v roku 1978 z asanovaného župného domu, ktorý kedysi stál na rohu dnešných ulíc Hatvaniho a Jánošíkovej.
Nasledovný predmet si zaslúži trochu histórie z regiónu. Územie Malohontu v 13. storočí patrilo kaločskému arcibiskupovi. Od roku 1334 vlastníkom údolia Rimavy sa stáva sedmohradský vojvoda Tomáš Szecsényi. Počas 14. storočia sa územie stáva súčasťou Hontianskej župy a v 15. storočí sa stáva samosprávnym dištriktom pod názvom Malohont.
Pred sto deväťdesiatjeden rokmi Jelšavu zasiahol ničivý požiar
Napísal(a) G. Jakubecová
Z histórie sa dozvedáme, že dňa 26. júla 1829 Jelšavu zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil ulice Ševcovskú, Teplickú a Zvonársku. Zhorelo pri tom 450 domov, mestský a stoličný dom, kasárne a 3 kostoly. Okrem budov prišli v dôsledku požiaru o život tri dospelé osoby a jedno dieťa.
Podľa záznamov z cirkevného archívu je známe, že každoročne 26. júla o 15.00 hodine majú zvoniť zvony v kostoloch, aby sa aj takto pripomenulo to, kedy vypukol požiar a nasledujúcu nedeľu po tomto dátume by mal byť „KAJÚCIM DŇOM", kedy sa majú vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste.
V tomto roku už tretíkrát v nedeľu 2. júla 2020 dobrovoľní hasiči – po dohode s námestným farárom Mgr. Ivanom Bojnom a s primátorom a zároveň dozorcom MVDr. Milanom Kolesárom – zavítali do evanjelického a. v. chrámu Božieho v Jelšave, aby si aj na službách Božích pripomenuli 191. výročie vyhorenia mesta.
Futbalový štadión na hornom Gemeri oživili v novom ročníku zatiaľ iba v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) MG - od
IV. LIGA JUH - 1. KOLO 1.8.2020 o 16.30 hod.
FK Krásnohorské Podhradie – Družstevník Cejkov 3:2 (0:1). G: J. Rencsok 2, T. Hajdúk 1 – E. Lukáč, P. Balint. ŽK: J. Fatľa, J. Rencsok – J. Paľovčík. R: L. Bucko – I. Pohanka, S. Horváth. DS: J. Michna. Div.: 200.
PODHRADIE: J. Salai – I. Oravec (85´M. Seman), M. Mészner (C), J. Fatľa, N. Luko (55´ P. Boroš), M. Boroš (73´ J. Benedik), A. Vaško, T. Hajdúk, R. Fabián, T. Revúcky (73´ A. Ragán), J. Rencsok. Tréner: P. Džačár.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.