V sobotu 18.7.2020 o 10.oo hodine pri fontáne na Námestí slobody v Revúcej odštartuje cyklistická jazda, ktorú organizátori pomenovali ako Železník na bicykli. Trasa povedie po cyklochodníku smerom na Železník. Každý účastník si počas jazdy môže zvolíť vlastné tempo a „hore“ sa bude snažiť počkať na všetkých. Autori trasy pripomínajú, že jej profil je zvlnený a vedie po spevnenej ceste. Náročnejší je v prvej tretine cesty, kedy ešte budú všetci disponovať aj s dostatkom síl. Výhoda je, že naspäť sa pôjde takmer stále z kopca. Trasa je vhodná pre každého kto rád bicykluje, ako aj pre deti, ale najmä pre tých, ktorí majú už čosi aj nabicyklované.
Na evanjelickom cintoríne v Tisovci obnovujú hroby padlých československých vojakov
Napísal(a) V. Brádňanský
Písal sa jún 1919, keď v našom regióne prebiehali ťažké boje medzi československou armádou a maďarskou červenou armádou. Tieto boje netrvali dlho, ale ich dopad na civilné obyvateľstvo, ktoré sa nestihlo spamätať z ťažkých útrap 1. svetovej vojny, predstavoval ďalšiu náročnú skúšku. Vojna, ktorá sa do historiografie zapísala ako ,,Boj o Slovensko v roku 1919“, zanechala v našich obciach množstvo obetí, ktoré upadli do zabudnutia. Mnohé hroby postupom času zanikli, alebo boli zničené. Viaceré pamätné miesta ako aj mená obetí, boli po prevzatí moci komunistami v roku 1948 odstránené a zničené. Podobne to bolo aj s interpretáciou a výskumom týchto udalostí, ktoré sa snažili komunisti odstrániť z našich dejín. Je preto akýmsi zázrakom, že sa v Tisovci dochovali hroby našich padlých vojakov a legionárov.
Podporia budovanie turistickej infraštruktúry v lesoch
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júna výzvu na predkladanie projektov zameraných na budovanie a obnovu občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch. Celkovo je v nej na projekty vyčlenených 50 000 €. Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí budovanie a obnova občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch, ako sú náučné a turistické chodníky, cyklotrasy, odpočívadlá, pozorovateľne, mostíky, turistické značenie, mapové panely, informačné tabule, turistické útulne, ohniská, odpadkové koše, vyhliadkové veže, lanové dráhy, schody, rebríky, chodníky či objekty a centrá biodiverzity na pozorovanie (mokrade, malé vodné plochy, ukážkové lesné biotopy). Aktivity projektu musia byť v súlade s programom starostlivosti o lesy.
Banícke múzeum sa rozhodlo preskúmať divadelníctvo v Rožňave
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v tomto roku rozhodlo preskúmať a prezentovať verejnosti súčasnosť rožňavského divadelníctva. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja, Rastislava Trnku. V tomto roku si pripomíname dvojité jubileum slovenského divadla, a to 100. výročie založenia Slovenského národného divadla (1. marec 1920) a 190. výročie uvedenia prvého ochotníckeho predstavenia na našom území, v Liptovskom Mikuláši (22. august 1830). Okrem toho Rožňava má z ochotníckeho aj profesionálneho hľadiska rovnako bohatú divadelnú minulosť, ako aj súčasnosť. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia začalo župné múzeum od mája riešiť projekt s názvom Divadelná Rožňava – múzejno-pedagogické bádanie, workshop a prezentácia. Pri implementácii projektu sleduje predovšetkým výchovno-vzdelávací charakter, a z tohto dôvodu pristúpilo múzeum k téme z múzejno-pedagogického hľadiska.
Festival FRAJ prinesie do Rimavskej Soboty skupinu Para
Napísal(a) Fikip Kubelka
12. júla 2020 – Mestské kultúrne stredisko Rimavská Sobota pravidelne organizuje podujatia prinášajúce do mesta rôzne formy kultúrneho vyžitia. Unikátom v tomto ponímaní je festival FRAJ, ktorý predstavuje formát dvojdňového multižánrového festivalu pre náročnejšieho diváka. Uskutoční sa 21. a 22. augusta v centre Rimavskej Soboty a jeho témou budú hranice. Hlavným hudobným lákadlom druhého ročníka festivalu FRAJ bude skupina Para. Okrem nej sa môžu návštevníci tešiť na koncerty Mateja Tále, Džumelca či skupiny Klipers. Svoj nový elektronický projekt predstaví Zuzana Mikulcová. Fanúšikov literatúry poteší čítačka a diskusia s jedným z najuznávanejších slovenských spisovateľov Michalom Hvoreckým. Diskutovať sa bude aj o vážnosti klimatických zmien. Divadlo zastúpi Juraj Mitro so svojou inscenáciou Cesta kolem mého pokoje.
Celkovým víťazom súťaže o Putovný pohár starostu obce Jesenské v streľbe sa stal Erik Toldy z Rimavskej Soboty
Napísal(a) J. Pupala
V sobotu dňa 4.7.2020 na strelnici streleckého klubu obce Jesenské sa uskutočnila strelecká súťaž o „PUTOVNÝ POHÁR STAROSTU OBCE JESENSKÉ V STREĽBE NA POČESŤ 75. VÝROČIA VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM A KONCA 2. SVETOVEJ VOJNY V EURÓPE“.
Na strelnici SK TRITON Jesenské nastúpilo k prezentácii o 09.00 hodine celkom 35 strelcov v troch kategóriach. Jeden súťažiaci v kategórii „super senior“ nad 60 rokov, Norbert Michalák, štartoval sám mimo súťaž.
V kategórii „senior“ do 50 rokov bolo nasledovné poradie: prvenstvo získal Attila Szabó z Jesenského, druhé miesto Alexander Végh z Večelkova a tretí skončil Štefan Varga z Fiľakova.
V kategórii „starší senior“ obsadil prvé miesto Zdeno Dolňan z Brezna, druhý bol Emil Cirbus z Rimavskej Soboty a tretí Imrich Jerika z Rimavskej Seče.
Vlastivendú expozíciu doplnili o zreštaurované historické župné zástavy z 18. storočia
Napísal(a) É. Kerényi
Rimavská Sobota, 08. 07. 2020 - Stálu vlastivednú expozíciu Gemersko-malohontského múzea sme začiatkom júla doplnili o historické župné zástavy z 18. storočia, ako symboly a insígnie niekdajšej Gemerskej župy. Komplexné reštaurovanie dvoch historických zástav z rokov 1741 a 1793 sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Barbora Figuli, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie historického textilu a odevu. Ide pravdepodobne o najstaršie župné zástavy, ktoré sa na území dnešného Slovenska nachádzajú. Obidve obojstranne maľované zástavy sú ručné práce, ktorých výrobca a pôvod sú neznáme. Datovanie spadá do obdobia panovania Márie Terézie (1740 - 1780) a Františka I. (1792 - 1835).
Rákošská Baňa, 7. júl 2020 - Nenápadná gemerská dedinka neďaleko Jelšavy sa pomaly stáva lokalitou so širokou ponukou prírodného a vzdelávacieho turizmu. Vďačí za to nielen unikátnemu spojeniu prírodných unikátov a baníckej minulosti, ale predovšetkým činnosti dobrovoľníkov, ktorých vášňou sa stalo zachovanie tradícií a prilákanie návštevníkov pod vrch Železník. Najnovším prírastkom do tejto skladačky je expozícia venovaná miestnej baníckej histórii.
„Nápad zrealizovať Banícku expozíciu v Rákošskej Bani, ktorá je časťou obce Rákoš, nám skrsol z dôvodu, že aj napriek bohatej baníckej minulosti, ktorou je celý región pretkaný, nikde na okolí nie je žiadna spomienka na tieto časy. Kde inde by mala vzniknúť takáto expozícia, ak nie práve v Rákošskej Bani, ktorá sa po stáročnej baníckej činnosti preslávila výstavbou moderného banského závodu na ťažbu železnej rudy“,
Začínajú Hviezdne štvrtky v letnom kine rožňavskej hvezdárne
Napísal(a) Anežka Kleinová
Súčasťou aktivít, ktoré ponúka rožňavská hvezdáreň je aj tento rok letné kino. Fanúšikom strieborného plátna prináša neopakovateľnú atmosféru priamo pod holým nebom. Prírodné kino je vyhradené pre všetkých, ktorí si chcú pozrieť dobrý film a nesedieť pri tom doma na gauči.
Premietanie pod hviezdnou oblohou v Rožňave organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Uskutoční sa v areáli hvezdárne, čím ponúka jedinečné spojenie - možnosť sledovať hviezdy na filmovom plátne a zároveň pozorovať nočnú oblohu s odborným výkladom astronóma.
„Už tradične, každý júlový aj augustový štvrtok si návštevníci vychutnajú filmové novinky aj overené kino hity. Ponuka je pestrá a my veríme, že si so sebou odnesú príjemné zážitky.
Za TOP lekára nominovali MUDr. Janu Greškovú, primárku psychiatrického oddelenia rožňavskej nemocnice
Napísal(a) J F
Odborný týždenník Zdravotnícke noviny aj tento rok, a to už po šiestykrát, vyhlásil anketu TOP LEKÁRI na Slovensku vo viacerých kategóriách. V sieti nemocníc a polikliník ProCare a Svet zdravia sa do nej aj po minuloročnom úspechu s radosťou zapojili a do ankety je prihlásených desať výborných špecialistov. V kategórii Psychiatria nominovali MUDr. Janu Greškovú, primárku psychiatrického oddelenia rožňavskej nemocnice a zároveň hlavnú lekárku siete ProCare a Svet zdravia pre psychiatriu.
MUDr. Janu Greškovú v rožňavskej nemocnici pracuje už 29 rokov. Nastúpila do nej po absolvovaní atestácie v odbore anestéziológia a intenzívna medicína, avšak v roku 1995 sa rozhodla odbor zmeniť. Zaujali ju osudy pacientov so psychickými poruchami a snaha im pomôcť ju nasmerovali na psychiatrické oddelenie rožňavskej nemocnice, kde začala pôsobiť ako sekundárny lekár.
Viac...
Futbalový klub FK Zlatý Klas Dlhá Ves patril k stabilným účastníkom najvyššej futbalovej okresnej súťaže 1. triedy a aj v súčasnosti 6. ligy. Výnimkou bola sezóna 2007/2008 kedy klub pôsobil v 2. triede (terajšia 7. liga). Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. V príspevku je detailne opísaná sezóna 2000/2001, autor uvádza káder, fotografiu, výsledky a tabuľky.
Káder: Jobbágy – Orel, Barkai, Farkaš, Zoller, T. Segyo, V. Segyo, Szeman, Maté, V. Ferdinand, L. Ferdinand, Csotó, Arp. Pomaj, Att. Pomaj, N. Pomaj, Blatník, Kankula, Repka, L. Novák, A. Novák, Varga, Ruszó, Rákay.
Poľský cyklista Adrian Honkisz najrýchlejší na pretekoch Rudnou cestou – okolo Jelšavy
Napísal(a) MG - GJ
Slovenský cyklistický klub Magnezit Jelšava v spolupráci s Mestom Jelšava uskutočnili 5. júla 2020 1. kolo cyklistických pretekov jednotlivcov pod názvom „Rudnou cestou – okolo Jelšavy“ ako Majstrovstvá Východného Slovenska VRL. Najrýchlejším pretekárom na 72 km dlhej trati bol Adrian Honkisz z Poľska, ktorý ju absolvoval v čase 1:47:29,53. Pretekov sa zúčastnilo 158 účastníkov, medzi ktorými boli okrem cyklistov z rôznych oddielov zo Slovenska aj pretekári z Poľska, Maďarska a Nemecka. Bojovalo sa na trati: bývalé kasárne Jelšava, ostrý štart za mestom Jelšava – ďalej smer Teplá Voda – Lubeník – Revúcka Lehota – Mokrá Lúka – Revúca (prejazd mestom) – Mokrá Lúka – Revúcka Lehota – odbočka Slovmag – Turčok – Železník – Sirk – Červeňany – Rákošská Baňa – Rákoš – Kameňany – Držkovce – Leváre – Gemerská Ves – Licince – Šivetice – Jelšavská Teplica – Jelšava – cieľ bývalé kasárne Jelšava.
Objavte banícku minulosť regiónu Gemer aj prostredníctvom Rákošskej Bane
Napísal(a) V. Brádňanský
Pán Viktor Brádňanský z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer, Rozvojovej agentúry BBSK a o. z. Rákošská cächa v ostatnom čase využíva príležitosť, aby aj prostredníctvom webstránky Maj Gemer infomoval návštevníkov stránky o rôznych podujatiach, ktoré v týchto dňoch organizujú. Tentoraz poslal na našu známu adresu pozvánku, ktorou pozýva na predstavenie ďalšieho nového turistického projektu na Gemeri. Píše: "Tentokrát vyrazíme do Rákošskej Bane, kde si pozrieme novú banícku expozíciu, ktorá doplní produkt s baníckou témou v tomto krásnom regióne. Hovorí o tom aj pripojená pozvánka, na ktorej spoznávame dnes už zamurovaný vchod do pomocnej štôlne v Rákošskej Bani, kde sa aj spomínané stretnutie 7. júla aj uskutoční. Po obhliadke novej expozície je možnosť prejsť si spoločne neďaleký náučný Chodník malých netopierov a navštíviť gotický kostolík v obci Rákoš."
ANIMOsCool – Letná škola animovaného filmu v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Už 7. ročník denného letného tábora so zameraním na animovanú tvorbu pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. V termíne od 27. do 31. júla 2020 účastníci workshopu pod vedením odborných lektorov vytvoria spoločný animovaný film.
„Hlavným lektorom je skúsený výtvarník a pedagóg Ivan Čepek z Košíc, ktorý k animovanej tvorbe vedie v záujmových umeleckých krúžkoch deti a mládež,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje, „pod jeho vedením vznikajú animované filmy, ktoré získavajú priaznivé ohlasy nielen divákov, ale aj ocenenia odbornej poroty na celoštátnej filmárskej súťaži CINEAMA.”
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.