"LEHVATKA" privítala účastníkov 17. okresného turistického zrazu seniorov revúckeho okresu
Napísal(a) Mgr. Margita Mladšia
Za krásneho slnečného rána prichádzali v utorok 27. júna 2017 do obce Revúcka Lehota seniori okresu Revuca. Osobitné autobusy i osobné autá prichádzali od Tornale až po Muránsku Lehotu. Veselé tóny diskotékára, ale i milé slová pána starostu obce a predsedníčky ZO JDS otvorenou náručou vítali na dvore kultúrneho domu všetkých 278 účastníkov. 17. OKRESNÝ TURISTICKÝ ZRAZ SENIOROV OKRESU REVÚCA oficiálne otvorila Mgr. Zuzana Homoliaková, predsedníčka OO JDS.
Súčasťou programu 21. ročníka „Dni mesta Revúca“ 16. - 18. júna 2017 je aj Revúcky Salón - výstava výtvarníkov „Klubu Plánka“ v MsKS. Salón je stretnutie aktívnych výtvarníkov z Revúcej a blízkeho okolia, ktorí sa výtvarnou tvorbou zaoberajú profesionálne, poloprofesionálne aj zo záľuby. Na výstave sa prezentovalo 14 výtvarníkov od najmladšieho až po seniorov 84 rokov. Súčasťou programu 21. ročníka „Dni mesta Revúca“ 16. - 18. júna 2017 je aj Revúcky Salón - výstava výtvarníkov „Klubu Plánka“ v MsKS.
Korene našej rodiny: Andrej Perdík - misionár, jezuita z Gemera
Napísal(a) Gita Borošová
Čepčenie (zavíjanie, kičkanie, povjazuvvaňia, zavíjäška) ako už vieme je svadobný obradový akt založenia čepca na hlavu mladuchy. Patrí medzi obrady prechodu – symbolizuje zmenu stavu mladuchy z dievky na vydatú ženu. Podľa tradície sa konalo ráno po svadobnej noci. V 20. storočí sa v dôsledku skrátenia svadieb časovo spojilo s obradom skladania venca mladuchy, čo bývalo o polnoci sobášneho dňa. Bolo to už v priestore domu ženícha (v komore, na povale, v stodole). Prítomné bývali len vydaté ženy.
Z vernisáže výstavy výtvarných prác absolventov Základnej umeleckej školy v Rožňave
Napísal(a) Gabriella Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila 15. júna 2017 vernisáž výstavy výtvarných prác absolventov Základnej umeleckej školy v Rožňave: Sarah Gembickej, Andrei Gibasovej, Nicol Garajovej, Viktórii Valkovej, Anabele Vaszilovej, Kataríne Stohrovej a Daniele Majorčíkovej. Výstavu otvorili riaditelia zúčastnených inštitúcií Mgr. Pavol Lackanič a Mgr. Monika Kerekešová, DiS. art. a následne odovzdali slovo učiteľkám, ktoré s absolventmi pracovali počas štúdií: Mgr. Jane Kušnierovej a Mgr. Astride Kiss.
Pred päťdesiatimi rokmi vystúpili vo Východnej folkloristi z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Ondrej Doboš
V kronike Folklórnych slávností vo Východnej medzi folklórnymi skupinami, ktoré tam za 63 rokov existencie vystupovali, je zapísaná aj obec Rožňavské Bystré. Písal sa rok 1967. Vystúpili v programe MOZAIKA GEMERA, medzi súbormi, skupinami a sólistami z Gemerskej župy. Bol koniec júna a začiatok júla, keď v Rožňavskom Bystrom na križovatke ciest smerom na Štítnik zastal autobus. Vtedajší predseda MNV Ján Dorkin a vedúci osvetového strediska Ondrej Doboš, spolu s Jánom Dávidom, vtedajšími učiteľmi
Na záver školského roka účelové cvičenie alias Sahara
Napísal(a) I.Sviežená
Dňa 27.06.2017 sa žiaci a učitelia II. stupňa ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastnili účelového cvičenia. V úvode triedne pani učiteľky oboznámili žiakov v triedach o varovných signáloch, poukázali na dôležitosť ochranných prvkov v prípade ohrozenia. O 8:15 hod. bol v školskom rozhlase vyhlásený varovný signál všeobecného ohrozenia. Všetci sa presunuli z budovy školy „do bezpečia“- na školský dvor. Po kontrole počtov všetkých prítomných sa uskutočnil jednohodinový pochod - smer Strelnica, kde žiaci absolvovali päť
Viac...
Mária Bratrychová-Pavlíková - prvá pilotka lietadiel z Gemera
Napísal(a) Gita Borošová
Medzi nezvyklé povolania po oslobodení v roku 1945 patrí aj povolanie pilotky lietadiel, ktoré si vtedy 18-ročná Mária Pavlíková vybrala. Keďže patrí medzi Gemerčanky, zaradili sme ju aj na našu internetovú stránku. Mária Bratrychová-Pavlíková sa narodila v Rákošskej Bani 1. apríla 1932 ako deviate dieťa v rodine baníka Pavla Pavlíka a Márie Prišebicovej (Pzsebycowska, pôvodné poľské meno, ktoré si jej rodičia poslovenčili). Absolvovala meštiansku školu v Ratkovej. Po ukončení štúdia mladučká Mária odišla pracovať do Baťových závodov v Baťovanoch,
Klenovská Rontouka 2017 zaujala regrútskymi zvykmi z minulosti
Napísal(a) MsÚ + TIC Revúca
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti – KLENOVSKÁ RONTOUKA, sú jediné folklórne slávnosti na území stredného Gemera - nášho krásneho regiónu, kde sa prezentujú všetky naše, ba aj zahraničné folklórne kolektívy a remeselníci. Turistické informačné centrum v Revúcej neváhalo a v sobotu 24. júna 2017 sa po druhýkrát zúčastnilo a opäť veľmi úspešne propagovalo naše mesto Revúca. A tak aj vďaka úžasnému folklórnemu podujatiu sa darí naďalej oživovať, rozvíjať a uchovávať tradičnú ľudovú kultúru našich predkov
Zorganizovali Účelové cvičenie pre žiakov ZŠ s MŠ v Jelšave
Napísal(a) Repák, Jakubecová
V stredu dňa 18. júna 2017 starší referenti OO PZ v Jelšave zorganizovali v spolupráci s Mestom Jelšava 6. ročník Účelového cvičenia v priestoroch pomocného ihriska Mestského futbalového štadióna v Jelšave. Účelového cvičenia sa zúčastnili deti z Materskej školy, žiaci I. a II. stupňa Základnej školy s materskou školou v Jelšave. Na tomto účelovom cvičení sa prezentovali: príslušníci služobnej kynológie OR PZ v Revúcej,
V Slavošovciach si pripomínajú 200 rokov od spustenia papierenskej výroby
Napísal(a) vtedy.sk
História výroby papiera v Slavošovciach sa datuje od roku 1817, keď bol miestny chátrajúci hámor prestavaný na papierenský mlyn. Johanna Gyürkyová, ako prvá na Slovensku a bývalom Rakúsko-Uhorsku, zaviedla do prevádzky v Slavošovciach v r. 1865 strojovú výrobu papiera. Vývoj papierenskej výroby v tomto regióne však nebol jednoduchý. V čase existencie Československej republiky v roku 1923 sa papierne dostali do finančnej krízy a bol navrhnutý ich rozpredaj.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.