Pripomenuli si 140. výročie vzniku Dobrovoľného hasičského zboru v Betliari
Napísal(a) M. Terrai
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru Betliar, vedenie Obce Betliar a občania obce Betliar si spoločne spomenuli na výročie vzniku Dobrovoľného hasičského zboru, ktorý oslávil v tomto roku 140 rokov. Oslavný deň sa uskutočnil 18. mája 2024, kedy si spoločne na námestíčku v obci a pred hasičskou zbrojnicou slávnostne zaspomínali.
Pred samotným nastúpením členov DHZ Betliar si spolu s občanmi všetci v rámci osláv Majálesu postavili „mája“, ktorý v parku pred obecným úradom postavili dobrovoľní hasiči, kde obdržali veľký potlesk od prítomných občanov.
Potom sa spoločne hasiči v zástupe presunuli pred hasičskú zbrojnicu, kde bol slávnostný nástup. Veliteľ DHZ Lukáš Pitka podal hlásenie predsedovi Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR Rožňava pánovi Mariánovi Kapustovi a po ich zaradení sa prítomným prihovorila a genézu od vzniku, prechodom jednotlivými výročiami DHZ, vyzdvihnutím jednotlivých členov, ktorí sa zaslúžili o vznik, pokračovanie a celú potrebnú činnosť DHZ, až po jeho prítomnosť, prerozprávala starostka Obce Betliar, zároveň členka DHZ pani Ing. Helena Kúkelová.
V Baníckom múzeu v Rožňave prezentujú zreštaurovanú pohrebnú prikrývku garbiarskeho cechu z 19. storočia
Napísal(a) B. Šumská
V roku 2022 bol podaný projekt na odborné ošetrenie cechových pohrebných prikrývok zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave. Ide o jedny z mála textilných predmetov, ktoré sa zachovali z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používali sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov. V roku 2023 sa úspešne podarilo zreštaurovať jednu z prikrývok, ktorá patrila čižmárskemu cechu, s datovaním 1824.
V ošetrovaní zbierkových predmetov pokračujeme a úspešne bol podporený aj projekt reštaurovania druhej prikrývky, ktorá patrila cechu garbiarov. Prikrývka je vyhotovená z čierneho zamatu, podšitá hrubšou ľanovou tkaninou, jej dĺžka je 2,5 m a šírka 1,6 m. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov a hodvábnej látky. Po stranách kríža je výšivka z kovových nití a flitrov, znázorňujúca cechové znaky – kaďa na namáčanie kože a dva prekrížené garbiarske nože.
Z histórie Muránskeho hradu, ktorý sa vypína v Gemeri nad obcou Muráň vieme, že bol postavený ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Zvolena a Liptova. Hrad niekoľkokrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. Je však doteraz opradený bohatou históriou i povesťami a patrí k najznámejším gemerským hradom. Dnes je už z neho iba zrúcanina.
Oživenie dejín Muránskeho hradu a histórie obce Muráň – tak znie pozvánka, ktorú sme dostali od Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer na podujatie, ktoré sa uskutoční dňa 24. mája 2024 o 14.00 v múzeu obce Muráň.
Májové aktuality z Jelšavy: Turíce, stavanie mája – inštalácia evanjelického farára – hasičské cvičenie v materskej škole
Napísal(a) G. Jakubecová
STAVANIE MÁJA
Sedem týždňov po sviatkoch Veľkej noci sa slávia Turíce, alebo inak aj Svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky či Rusadlá. V kresťanskom ponímaní ide o sviatky spomienky na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Zároveň sa však prelínajú s pohanskými sviatkami osláv jari. Pre oblasť východného Slovenska, ale aj Gemera, sa v minulosti používal aj názov Rusadlá. Pojem zrejme pochádza zo starorímskej slávnosti pascha rosarum – sviatok ruží.
V sobotu popoludní alebo v noci stavali mládenci máje, ide o vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou ozdobenou stuhami, šatkami či fľaškou pálenky. Stavali sa pred kostol, verejné budovy či domy dievčat. V niektorých obciach dostávali máje len dievčatá, ktorým chcel mládenec prejaviť svoju náklonnosť, inde boli spoločným darom mládencov pre všetky dievčatá.
Traja futbaloví súperi neprišli na "majstráky" v Ťahanovciach, Krásnohorskej Dlhej Lúke a v Rakovnici
Napísal(a) MG od
Futbalové súťaže na hornom Gemeri priniesli v tomto májovom týždni niekoľko prekvapení. Medzi ne patrí i jednoznačné a príjemné víťazstvo piatoligových futbalistov MFK Rožňava, ktorí vysoko porazili súpera z Vojčíc 10:0. V siedmej lige je to neodohratie až dvoch majstrovských stretnuti na ihriskách v Krásnohorskej Dlhej Lúke a v Rakovnici. Ostatné zápolenia v spomínanej súťaži nepriniesli prekvapenia. Môžeme iba konštatovať, že sa odohrali 4 stretnutia, z ktorých iba jedno patrí hosťom. V tomto kole registrujeme 23 gólov so skóre 15:8 pre domácich. Strelecky sa darilo M. Gáborovi z Dobšinej a Marcišovi z Betliara, ktorí vsietili súperom po troch góloch. V streleckej súťaži sa ujal vedenia Róbert Rochl z Rožňavského Bystrého, ktorý zaznamenal 27 gólov. Chválime stretnutia v Honciach a v Dobšinej, kde sa hralo bez kariet.
Vysoké vyznamenania udelili aj trom dobrovoľným hasičom z revúckeho okresu
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky (DPO SR) v súlade so Stanovami DPO SR vydala Štatút o udeľovaní vyznamenaní a čestných titulov DPO SR na ocenenie práce a obetavosti členov DPO SR, fyzických a právnických osôb. Odovzdávajú sa aj nové vyznamenania.
DPO SR v Bratislave pozvala dobrovoľných hasičov z krajov Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky a Banskobystrický na akt odovzdávania vyznamenaní dňa 16. 05. 2024 do Domu DPO SR v Bratislave – Rad svätého Floriána, Rad Čestného hasičstva, Medaila prezidenta DPO SR.
Rad svätého Floriána je výberové vyznamenanie, ktoré sa udeľuje k sviatku svätého Floriána a môže byť udelené okrem iného členom DPO SR, ktorí sa výrazne zaslúžili o rozvoj dobrovoľného hasičstva. Tento Rad navrhuje Prezídium DPO DR z vlastného podnetu alebo výbor Územnej organizácie (ÚzO) DPO SR a schvaľuje ho Prezídium DPO SR.
Rodinné striebro Michala Svítka na výstave fotografií v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Výstavu fotografií Michala Svítka, vedúceho redakcie TASR, pod názvom Rodinné striebro predstaví širokej verejnosti v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave v spolupráci s Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR) na vernisáži v pondelok 27.5.2024 o 17:00 hod.
Michal Svítok vyštudoval na Akadémii umení filmovú a dokumentárnu tvorbu. Pochádza z fotografickej rodiny. Pracuje ako fotograf v agentúre TASR a jeho fotografie z významných politických, spoločenských či športových udalostí preberajú slovenské aj zahraničné médiá. „Mňa zaujímala najmä fotografia, ale musel som sa venovať aj filmu. Oficiálne som teda filmový dokumentárny režisér,“ povedal autor výstavy Michal Svítka. „Venujem sa aj foteniu z lietadla. Výstava Rodinné striebro predstavuje výber leteckých záberov, ktoré boli vytvorené v rámci rozsiahleho projektu TASR o Slovensku v roku 2018.
Pekné počasie 13. apríla 2024 využili niektorí členovia ZO SZPB arm. generála Ludvika Svobodu v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, na „poznávaciu vychádzku“ na najvyšší vrch v okolí VEĽKÝ BUČEŇ. Cestujúcim vlakom, autobusom, autom z Lučenca na Fiľakovo, alebo na Rimavskú Sobotu je známy tým, že nad vrcholcami stromov sa týči „strieborná“ kopula, ktorá neunikne žiadnemu oku. Niektorí tvrdia, že je to vodojem, iní, že je to vysielač, či telekomunikačný vykrývač mobilných sietí...
V skutočnosti je to letecké navigačné zariadenie, slúžiace aj na navigáciu lietadiel na letisko v Boľkovciach pri Lučenci. Za „hlbokej totality“ sa z tohto letiska lietalo na L-410 do Bratislavy – Prahy a dokonca až do Karlových Varov.
Po skončení pochodu bol pre účastníkov pripravený guláš a pri pamätníku obetí maďarských fašistov v Čiernom Potoku položili účastníci kvety a poklonili sa týmto obetiam, ktorých mená sú na priečelí pamätníka. Evanjelický farár Marian Bodolló krátkou modlitbou dal požehnanie obetiam fašizmu aj vo všeobecnosti a prečítal svoj príspevok o evanjelickom profesorovi Dietrichovi Bonhoefferovi, ktorého Nemci popravili rovnako ako našich občanov vo Flossenbürgu.
Rontouka všetkými zmyslami pozýva milovníkov folklóru do Rimavskej Soboty
Napísal(a) S. Zvarová
Dramaturgička slávností Klenovská rontouka a odborná pracovníčka pre folklór GMOS v Rimavskej Sobote pani Stanislava Zvarová aj prostredníctvom našej stránky pozýva milovníkov folklóru na podujatie Rontouka všetkými zmyslami, ktorým je propagačné podujatie 45. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská rontouka. Aktivita sa bude konať v piatok 17. mája 2024 od 17:00 v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
Organizátorom tejto aktivity sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec.
Program:
17:00
Turíčny sprievod mestom Rimavská Sobota
Banícke múzeum v Rožňave bude aj tento rok otvorené na Noc múzeí a galérií 2024
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na blížiace sa podujatie Noc múzeí a galérií 2024. Návštevníci zažijú to, čo sa im počas bežnej návštevy múzea nepodarí. Múzejníci opäť pripravili bohatý sprievodný program v troch svojich prevádzkach naraz za zvýhodnené vstupné.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave si zvedavci budú môcť okrem prvej stálej Expozície výtvarného umenia regionálnych autorov pozrieť aj ostatné aktuálne výstavy. Už o 16:30 hod. ich miestna umelkyňa Marta Vajdová v záhrade galérie vtiahne do tajomstiev techník maľby olejom. O 18:00 hod. bude pripravený zaujímavý workshop Sandry Cseresznyésovej o prekračovaní hraníc cez odtláčanie pečiatok. Po zotmení sa múzejníci tešia aj na rodiny s deťmi, kedy sa budú prebúdzať sovy na výstave V moci noci.
V Zážitkovom centre Sentinel so začiatkom o 17:00 hod a 19:00 hod. bývalý baník Ondrej Juhász návštevníkov prevedie baníckou expozíciou a rád im porozpráva, čo skutočne znamenalo byť baníkom.
Viac...
Život vyrozprávaný v šatách z čias korunovácie Alžbety za uhorskú kráľovnú na výstave Sisi v Rimavskej Sobote
Napísal(a) I. Kerepesi
Výstava Sisi: Život vyrozprávaný v šatách je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 – 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő (Maďarsko), ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Móniky Czédly sa zaoberá krajčírstvom od roku 1886. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod s odevmi pod názvom D´Elia. Medzi jeho klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne obchod navštívila aj cisárovná Alžbeta.
Pokračovateľkou módneho salónu D´Elia je práve Mónika Czédly. Presné kópie historických šiat, ktoré sú spojené s jej menom, boli vystavené na mnohých miestach v Maďarsku, Nemecku i na Slovensku. V Rimavskej Sobote si ich môžete pozrieť už druhýkrát, a to po úspešnej výstave z roku 2019 s názvom „Vaše veličenstvo Sisi – Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Kolekcia sa odvtedy rozšírila o nové kusy oblečení.
Školský klub detí v Gemerskej Polome s novými knihami aj v parku
Napísal(a) D. Červenáková
Žiaci základnej školy v našej obci Gemerská Poloma pravidelne navštevujú obecnú knižnicu. Prvými návštevníkmi, počas mesiaca knihy, boli žiaci zo školského klubu detí. Počas tohtoročných marcových stretáviek prelistovali aj knižné novinky. Tie knižnica nakúpi z finančných prostriedkov poskytovateľa Fondu na podporu umenia. Nakoľko je už aj v parku pred školou teplejšie, rozhodli sa, že vybrané knihy z knižných noviniek, ktoré aj niečo naučia, si spoločne prečítajú v parku, na čerstvom vzduchu. Z vypožičaných kníh, potom už spoločne v triede ŠKD, realizovali projekty. Pri práci je potrebné sústrediť sa, rozmýšľať, ale aj dbať na estetiku a zrozumiteľnosť. Myslím, že sa to podarilo. Dôkazom sú priložené fotografie v galérii. Touto cestou vyjadrujem veľké poďakovanie pani učiteľke Slavke Gecelovskej, ktorá i takouto formou vedie žiakov k návykom pre prácu s knihou a dokáže ich motivovať, aby aj
Záhrada plná kníh – knižničný festival písma, slova a pohody * Kniha dáva väčší priestor rozvoju myslenia
Napísal(a) T. Bachňáková
Aj vy máte pocit, že čas plynie o čosi rýchlejšie? Sme zahltení každodennými povinnosťami, máme pocit, že dni, týždne a mesiace utekajú akosi prirýchlo. Celý rok ubehne tak, že sa za ním ani nestačíme obzrieť.
Pracovníci Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnej organizácie Košického samosprávneho kraja, pripravili na stredu 22. mája 2024 netradičné celodenné aktivity pre všetky vekové kategórie pod názvom Záhrada plná kníh – knižničný festival písma, slova a pohody.
Je niekoľko dôvodov, prečo je čítanie kníh prospešné. Nie je to len záležitosť potešenia. Vedci sa zhodli na tom, že čítanie kníh prospieva fyzickému, ale aj duševnému zdraviu a z týchto výhod môže človek čerpať celý život. A tak festival otvorí Čítanie s labkou – krátke rozprávkové texty, v podaní detí základných škôl, čítané psíkovi menom Nelly.
Jelšavčania oslávili storočnicu dobrovoľných hasičov v Totkomlósi
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 16. apríla 1924 bol založený Dobrovoľný hasičský zbor v Tótkomlósi (Maďarsko) (Tótkomlósi önkétes tűzoltó testület) ako predchodca dnešného spolku. Spolok prešiel niekoľkými premenami, aby mohol v súčasnosti plniť úlohy na úseku požiarnej ochrany. Nezabúdajú však na svoju minulosť a kladú veľký dôraz na zachovanie tradícií. V dňoch 10. 05. – 11. 05. 2024 spomínali na minulosť, ukázali súčasnosť a plánovali budúcnosť.
Na toto krásne výročie dostal pozvanie aj DHZ Jelšava, ktoré prijal s veľkou radosťou. V piatok 10. mája zamierili šiesti dobrovoľní hasiči z Jelšavy na CAS 15 IVECO DAILY do Tótkomlósa.
Tento deň patril histórii. O 15-tej hodine odhalili sochu sv. Floriána, ktorá bola inštalovaná pred budovou miestnej hasičskej zbrojnice. Sochu po príhovoroch požehnali páni farári – evanjelický a katolícky. Po odhalení sochy položila delegácia jelšavských hasičov k nemu venček.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.