V Rožňave vystavuje člen Americkej cestovateľskej komory - Slovák Ľuboš Fellner
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s cestovnou kanceláriou BUBO prinášajú pre návštevníkov knižnice na ul. Lipová č. 3 výstavu fotografií Ľuboša Fellnera pod názvom Exkluzívne cesty raz za život. Výstava je prístupná širokej verejnosti do 31.10.2017 v rámci výpožičných hodín knižnice.
Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, 27. septembra 2017, pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote komentované prehliadky výstav. Vstup na komentované prehliadky sa uskutoční každú hodinu - o 9:00, 10:00, 11:00, 13:00 a 14:00. Návštevník si môže vybrať z dvoch výstav. Prehliadka každej výstavy trvá 60 minút a vstup je zdarma. Prvou je nová výstava „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea. Venovaná 135. výročiu založenia múzea“, ktorá návštevníkom predstaví históriu múzea od jeho vzniku v roku 1882
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja uskutoční v rámci projektu Tajomstvá v literatúre v utorok 26.9.2017 besedy pre žiakov II. stupňa ZŠ s Tiborom Hujdičom pod názvom Rande s mojou láskou – knihou. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Čo podnietilo Jozefa Mikloška napísať vo svojom blogu o 155. výročí Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Jozef Mikloško
Ešte stále doznievajú chýry o rôznorodých aktivitách našich Revúčanov, ktoré pripravili vo svojom meste na strednom Gemeri počas celého uplynulého týždňa k oslavám 155. výročia Prvého slovenského gymnázia. Medzi také odozvy patrí aj článok známeho vedca a politika Jozefa Mikloška, v ktorom opisuje iba svoju druhú návštevu v tomto regióne. Článok som našiel v jeho blogu, ktorý je uverejnený v denníku SME v týchto dňoch. Verím, že si ho so záujmom prečítate aj vy:
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim
Napísal(a) M. Ferenczová
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa uskutočnil 20. septembra 2017. Skupina má vo svojom repertoári spracované zvyky rodinné, kalendárne, pracovné a spevácke čísla pre rôzne príležitosti. Medzi najkrajšie obyčaje patria svadobné a práve túto tému v netradičnom spracovaní mali diváci možnosť vidieť v jej podaní. Program vyplnili svojim rozprávaním nositeľky tradícií a zároveň remeselníčky Žofia Ďurišková, Zuzana Farkašová a Viera Vysoká.
Stopätnásť rokov Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Banícke múzeum v Rožňave bolo založené v roku 1902. 115. výročie založenia tejto významnej kultúrnej inštitúcie sme si pripomenuli v komornej atmosfére v rámci Spomienkového popoludnia 12. septembra 2017, na ktorom sa zúčastnili primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga a ďalší pozvaní hostia. Múzeum v rokoch 1902 - 2017 účastníkom priblížil riaditeľ organizácie Mgr. Pavol Lackanič. O Mestskom múzeu v Rožňave, ktoré v meste vzniklo v roku 1912, a ktoré zohralo významnú úlohu v dejinách rožňavského múzejníctva, porozprávala Sylvia Holečková.
Z vernisáže výstavy Spomienka muránskej kameniny
Napísal(a) Sylvia Holečková
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 14. septembra 2017 uskutočnila vernisáž výstavy Spomienka muránskej kameniny. Výstava prezentuje kameninové výrobky muránskej manufaktúry, ktorá v Muráni pôsobila v rokoch 1823 – 1910. Výstava prezentuje zbierky Baníckeho múzea v Rožňave, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea vo Svätom Antone, Múzea Muráň, Východoslovenského múzea v Košiciach a predmety zapožičané od súkromných osôb.
FOTOSÚŤAŽ: Na zaslanie fotografií ostáva už len pár dní
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 5. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 30.09.2017. Zámerom fotosúťaže je ukázať to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme, a to očami fotografov, ktorí tu žijú, pôsobia alebo odtiaľto pochádzajú. Fotografie je možné posielať do 4 súťažných kategórií:
Oslávili sme 155. výročie vzniku Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Bc. Lucia Oravec Koreňová
Pred 155. rokmi bola 16. septembra slávnostne otvorená prvá slovenská stredná škola v dejinách Slovákov. V Evanjelickom chráme v Revúcej predniesol pri tejto príležitosti inauguračnú reč August Horislav Škultéty. Celá Revúca oslavovala vtedy aj dnes. Pripomenutie tohto významného výročia začalo konferenciou, ktorá sa konala pri tejto príležitosť v pondelok 11. septembra 2017 v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Príspevky boli prednesené v okruhu témy Pedagogické pokusy v druhej polovici 19. storočia.
Čo som si odniesla z divadelného predstavenia Národný cintorín
Napísal(a) KOM
Patrím ku generácií, ktorých podnikatelia radia medzi starých, ktorí majú uvoľniť miesto mladým, perspektívnym. My si máme prikladať hlinu na hruď, aby sme si zvykli. Necítim sa tak, ešte vo mne horí duch. Bývam v mestečku, ktoré v týchto dňoch oslavuje 155. výročie založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Múzeum Prvého slovenského gymnázia v spolupráci Mestským kultúrnym strediskom pripravili na celý týždeň bohatý kultúrny program. Jedným z nich bola aj situačná komédia: Národný cintorín.
Viac...
Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa
Napísal(a) Mgr. Petra Oravcová
Nezvyčajné podanie životného príbehu človeka, spisovateľa a politika Vladimíra Clementisa, rodáka z neďalekého Tisovca. Pred čiernym pozadím na vysvietenej stoličke sedí charizmatický herec Marko Igonda, v rukách drží popísané hárky papiera a vlastne vo forme dialógu o vine a treste z cely smrti s fiktívnou osobou advokáta približuje divákovi život tohto priekopníka socialistickej literatúry. Na zem padajú papierové listy ako preživšie roky života. Spomína na detstvo v Tisovci, študentské roky v Skalici a Prahe. Tu sa stal spoluzakladateľom časopisu DAV. Venoval sa nielen umeniu,
Chyžňania si pripomenuli 130. výročie úmrtia Samuela Tomášika - kňaza, spisovateľa, národovca
Napísal(a) Mgr. Emília Völgyiová
Malinká malebná obec pod Kohútom, ukrývajúca v sebe nesmierne bohatstvá - Chyžné. Nádherná príroda a kopce, ktoré sú okolo, dotvárajú nádherné prírodné scenérie. Ale bohatá aj na vzácnych a významných ľudí, akým bol aj Samuel či Samo Tomášik, na ktorého sme si v týchto dňoch spomínali pri 130. výročí jeho úmrtia. Kňaz, ktorý nesedel len na fare so zloženými rukami, ale kňaz, ktorý nebol ľahostajný k veciam a ľuďom okolo seba. Neľahká rodinná situácia, ktorá je v kronikách zapísaná ako „viac smutná ako veselá“, ťažký život na Gemeri, neboli dôvodom na rezignáciu,
Výstava stolovania v Dennom centre Rožňava
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
V rámci dní mesta Rožňavy pripravili členky Denného centra v Rožňave zaujímavú výstavu v priestoroch svojho klubu – a to stolovanie v minulosti, ale aj v súčasnosti. Úvodom zazneli piesne skupiny Kandráčovcov v podaní speváckeho zboru pri Dennom centre. Po príhovore primátora Pavla Burdigu tento slávnostne prestrihnutím pásky otvoril spomínanú výstavu.
U nás taká obyčaj... Predsvadobné a svadobné obyčaje z Vyšnej Slanej v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás pozýva na prvý jesenný folklórny večer s folklórnou skupinou Radzim. V stredu 20. septembra 2017 o 18.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej uvedie piesne a zvyky spojené s najkrajším obdobím života mladých ľudí. „Skupina zo svojho bohatého repertoáru vybrala ľúbostné piesne a nezvyčajné spracovanie svadobnej témy. Do programu sme zapojili aj nositeľky tradícií, aby si zaspomínali a priblížili nám časy svojej mladosti,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).