Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Slovenské mitrovanie prilákalo do obce Veľké Teriakovce tisícky návštevníkov, hoci mu počasie neprialo tak ako po minulé roky. V sobotu 21. októbra 2017 bola na Salaši pod Maginhradom ukončená pastierska sezóna, nechýbali ukážky prác na salaši, baranie špeciality, kultúrny program a viacero sprievodných aktivít.
Tajomstvá v literatúre a „čerešnička na torte“ – historik PhDr. Pavel Dvořák v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje v rámci projektu Tajomstvá v literatúre pre čitateľov a milovníkov histórie jedinečné stretnutie s historikom, prozaikom, publicistom a vydavateľom PhDr. Pavlom Dvořákom. Podujatie, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a ktorý je hlavným partnerom projektu, sa uskutoční v utorok 21. novembra 2017 o 17:00 hod. v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Spevácke workshopy v Dome tradičnej kultúry na Gemeri pokračujú viachlasnými spevmi z Horehronia
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Séria speváckych workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera po krátkej pauze opäť pokračuje. V piatok (24.11), privítame speváčku Tatianu Salajovú a hudbu Miroslava Kapca z Banskej Bystrice. „Najvýraznejším charakteristickým znakom horehronskej hudobnej kultúry je viachlasný spev. Najsvojráznejší typ môžeme badať v obciach Telgárt a Šumiac, čo súvisí aj s uplatňovaním východného obradu na cirkevných liturgiách. Zborový spev v Šumiaci a Telgárte bol ešte v minulom storočí nápadne podobný ľudovým spevom.
Tradičná výroba modrotlače v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v rámci Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera ROK NA GEMERI pripravuje opäť zaujímavý workshop, v súčasnosti veľmi atraktívnej a vyhľadávanej textilnej techniky – výroby modrotlače, ktorý sa uskutoční dňa 21. novembra od 17.00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera.
Živé múzeum VI. - Tradičné remeslo valchárov a súkenníkov na Gemeri
Napísal(a) Gabriella Badin
Dňa 30. októbra 2017 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave konal, v spolupráci s Mestom Rožňava, tretí odborno-vzdelávací seminár zameraný na tému tradičného valchárstva a súkenníctva na Gemeri – plstenie a splsťovanie. Účastníci seminára absolvovali, v súlade so zámermi nášho projektu Živé múzeum VI., kompletný odborno-vzdelávací program. Všetci si z podujatia odniesli, rovnako ako aj predošlé skupiny, metodickú príručku o plstení, ktorú vydalo Banícke múzeum v Rožňave.
Vynovenému kinu v Revúcej do tretice všetko dobré
Napísal(a) Barbora Vrabcová
Aj toto by sme mohli zapriať vynovenému kinu v Revúcej, keďže tento rok sa udiali ďalšie zmeny, ktoré, dúfame, budú lákať nových divákov na filmové projekcie. Po minuloročnej digitalizácii, ktorá vdýchla druhý dych nášmu mestskému kinu, prišla na rad renovácia interiéru. Modernizácia sedadiel Kino Klub Revúca stála 77 738,40 eur. Z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu sme cez projekt získali dotáciu vo výške 30 000 eur a ďalšie dofinancovanie zabezpečilo mesto Revúca sumou 47 738,40 eur.
Múzejná písanka patrí k výstave Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Do 30 novembra 2017 si môžu v Rimavskej Sobote návštevníci v priestoroch múzea pozrieť výstavu „Naj...zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, ktorá je venovaná 135. výročiu vzniku múzea. K výstave sme pripravili aj sprievodnú aktivitu pre deti (i dospelých), pre žiakov aj študentov pod názvom „Múzejná písanka“. Prostredníctvom tejto aktivity sa návštevník môže zabaviť a kreatívnym spôsobom hlbšie preniknúť do histórie inštitúcie cez vystavené zbierkové predmety.
Mesiac fotografie – výstava fotoklubu Pix-XL, ktorá sa oplatí vidieť
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 10.11.2017 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VI. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Gemersko - malohontské múzeum je opäť pre verejnosť otvorené
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Od 17. októbra 2017 bolo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z technických príčin dočasne zatvorené. Dôvodom bola výmena starých drevených okien za nové na vnútornej strane budovy múzea. 9. októbra sa začalo so stavaním lešenia a 12. októbra s výmenou prvých okien. Okná boli vymenené na chodbách na prízemí a 1. poschodí, a to hlavne z dôvodu úspory na energiách a počas horúcich letných dní by mali nové okná uchrániť priestor od nadmerného prístupu svetla a tepla. 1. poschodie je dlhé roky využívané
Uctili si národovcov pochovaných na mestskom cintoríne v Revúcej položením dušičkových vencov
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej tento rok organizovalo po prvýkrát súťaž o najkrajší dušičkový veniec. Súťaž bola určená pre všetky školy a škôlky v meste Revúca. Do súťaže sa zapojila Základná škola Ivana Branislava Zocha, Základná škola Jána Ámosa Komenského a Gymnázium Martina Kukučína. Súťažiaci mali možnosť doniesť do múzea svoje diela od 11. októbra do 27. októbra 2017. Vyhodnotenie súťaže bolo 30. októbra 2017.
Viac...
Lehotské obyčaje v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) M. Ferenczová
Príjemný októbrový večer strávili návštevníci podujatia U nás taká obyčaj s folklórnou skupinou Lehoťanka a remeselníkmi Lýdiou Zacharovou a Ondrejom Klimom z Čiernej Lehoty. Lehoťanka ponúkla zo svojho bohatého repertoáru piesne a tance spojené so zaujímavými zvykmi a obyčajmi z Čiernej Lehoty a moderátorka Martina Dudášová zase vyspovedala remeselníkov. Tradícia výroby perlových čepcov v Čiernej Lehote pokračuje vďaka pani Lýdii Zacharovej, ktorá nadviazala na krásnu záľubu svojej svokry.
Reformačné podujatie SOLUS DEUS v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) ThDr. Zuzana Poláková
„Boh, náš Otec, urobil všetko závislé od našej viery. Ten, kto má vieru, má všetko; kto nemá vieru, nemá nič.“ (M. Luther.)
V nedeľu 29.10.2017 sme si v cirkevnom zbore Rožňavské Bystré pripomenuli blížiace sa 500. výročie reformácie kultúrnym podujatím „Solus Deus“ (Jedine Boh). Sála Kultúrneho domu sa podvečer i napriek nepriazni počasia zaplnila do posledného miesta nielen domácimi viery, ale i hosťami z okolitých miest a cirkevných zborov a svojou účasťou nás poctilo aj vedenie Gemerského seniorátu, ako i zástupcovia odboru Matice slovenskej z Rožňavy.
Pán Ján Šafár – heligonkár, spevák a rodák obce Gemerská Poloma sa dožil významného životného jubilea
Napísal(a) dc
V Obecnej knižnici v Gemerskej Polome sa dňa 27. 10. 2017 uskutočnilo slávnostné prijatie pána JÁNA ŠAFÁRA – heligonkára, speváka a rodáka obce Gemerská Poloma, ktorý sa dožil významného životného jubilea. Predstavitelia obce - starosta Ing. Miroslav Michalka, poslanec Marian Ferenc a predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej Gemerská Poloma Mária Antalová, ako i riaditeľka Domu Matice slovenskej Rožňava Ing. Zlatica Halková - nášmu jubilantovi prejavili úctu a vďaku za jeho tvorivú
V Štítniku bol výborný koncert, krásny kultúrny podvečer, nádherné piesne a potešenie na duši s Pavlom Hammelom
Napísal(a) M. Terrai
V evanjelickom kostole v Štítniku, ktorý patrí medzi naše Národné kultúrne pamiatky, uskutočnil sa v sobotu 27. októbra 2017 koncert - účinkoval Pavol Hammel, klavír Peter Preložník a Nebeská muzika. Bol to naozaj výborný koncert, krásny kultúrny podvečer, nádherné piesne a potešenie na duši. Vo výbornom prostredí a čase, pred Dušičkami. To všetko sa uskutočnilo zásluhou pána Rudolfa Pažítku, st., ktorému môžeme ďakovať za takýchto umelcov, ktorí navštevujú aj okres Rožňava.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).