sobota, 11 február 2012 11:34
Sirkovským nárečím: Ešče sä na to pamätám, koj prišó do našé ďedžini kolotoč
Napísal(a) Ondrej Herich, Ing. Ján Dacho
Zverejnené v
Nárečie
piatok, 20 február 2015 14:18
Sirkovskym nárečím: Bašík Tomáš a salferka
Napísal(a) Ondrej Herich, Ing. Ján Dacho
Zverejnené v
Nárečie
streda, 22 apríl 2015 13:54
Sirkovskym nárečím: Báči od Beťi - prví fotograf f Sirku
Napísal(a) O.H.+J.D.
Zverejnené v
Nárečie
štvrtok, 12 január 2012 12:49
Sirkovským nárečím: Ak Rudo mašku podkoval
Napísal(a) Ondrej Herich,Ján Dacho
Zverejnené v
Nárečie
piatok, 17 január 2014 15:08
Sirkovskym nárečím: Ak Bujäkovšänó „rozosmäla“ edná šnúrka z Gusťíkovích spodnich gaší
Napísal(a) Ondrej Herich
Zverejnené v
Nárečie
štvrtok, 26 december 2013 15:01
Sirkovskym nárečím - Ondrej Herich: O našich vozánkach v zime
Napísal(a) Ondrej Herich
Zverejnené v
Nárečie
utorok, 17 apríl 2012 20:26
Silickú ľadnicu privezie v júni do Bratislavy na celoštátnu prehliadku CINEAMA 2012 Vladimír Kóňa z Rakovnice
Napísal(a) Anežka Kleinová
Zverejnené v
Film
štvrtok, 28 október 2010 23:27
Šestnásty ročník Roku na Gemeri v Slavošovciach i v Rožňave 19. a 20. novembra s novým obsahom
Napísal(a) Maj Gemer
Zverejnené v
Folklór
pondelok, 09 júl 2012 21:30
Šesťdesiatosem plastík a reliéfov na výstave rómskeho rezbára Dezidera Fertőa (1921-1996)
Napísal(a) Oľga Bodorová
Zverejnené v
Výstavy
sobota, 13 október 2012 11:51
Seniorku Elenu Dimitrovú, rodáčku z Revúcej, ocenil primátor Bratislavy Milan Ftáčnik
Napísal(a) bratislava.sk
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
Viac...
sobota, 29 marec 2014 11:26
Sendreiovci z Kokavy nad Rimavicou sa pripravujú koncertovať v Prahe
Napísal(a) mg-od
Zverejnené v
Koncerty
štvrtok, 24 júl 2014 12:45
Secesné šperky „podľa L. C. Tiffanyho“ na Výtvarnej strede v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriela Badin
Zverejnené v
Múzeá
štvrtok, 31 júl 2014 15:14
Secesná keramika na Výtvarnej strede v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) Gabriela Badin
Zverejnené v
Múzeá
štvrtok, 20 január 2011 15:49
Samuel Pellionis - významná osobnosť baníckeho mesta Dobšiná
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
Strana 176 z 222



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a