Nová pubiikácia: Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) Ľ. Pulišová,
Gemersko-malohontské múzeum pre svojich návštevníkov a priaznivcov v roku 2023 pripravilo publikáciu s názvom Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte venovanú problematike mlynárskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Publikácia je vyústením niekoľkoročnej vedecko-výskumnej činnosti autorov RNDr. Jána Aláča a Mgr. Ľudmily Pulišovej, ktorí realizovali etnologicko-historický výskum na danú tému v rokoch 2008 až 2019. Pri realizovaní výskumu bola okrem archívnych prameňov a zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea, využitá i metóda oral history uplatnená u respondentov – ešte žijúcich mlynárov, najmä však u ich potomkov a rodinných príslušníkov. Výskum bol realizovaný vo vyše tridsiatich lokalitách Gemera-Malohontu so zameraním na vybrané mlyny na riekach Rimava, Blh, Suchá, Muráň a ich prítokoch.
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum zľavnený vstup do výstavných priestorov 27. septembra 2023 (streda) v čase od 10.00 do 18.00 hod. Pripravený je aj tematický program pre rodiny s deťmi a širokú verejnosť. Podujatie je realizované v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Program počas Svetového dňa cestovného ruchu začína o 15.45 hod. príhovorom Évy Kerényi, riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a Viktora Brádňanského, destinačného koordinátora Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
Obľúbený medzinárodný hudobný festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi opäť aj v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) A. Terezková
Hudobné centrum v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú v rámci 3. ročníka festivalu Pro musica nostra Gemeriensi na jedinečný koncert klasickej hudby do príťažlivých priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Koncert sa uskutoční vo štvrtok 5. októbra o 18:00 hod. Počas prvého októbrového týždňa v regiónoch Gemer a Malohont sa jednotlivé koncerty festivalu uskutočnia aj v Kraskove, Rožňave, Ochtinej, Plešivci, Štítniku a Rimavskom Brezove. Záujemcovia si budú môcť vychutnať očarujúce spojenie hudobného zážitku doby minulej či nedávnej s architektonickými skvostmi Slovenska. Organizátor prostredníctvom tohto prepojenia poukazuje na dôležitosť rozvoja tak umeleckej ako aj historickej časti tohto pomyselného zväzku.
Delegácia dobrovoľných hasičov z Jelšavy u svojich priateľov v Tótkomlóśi a v Nadlaku
Napísal(a) G. Jakubecová
Dobrovoľní hasiči z Jelšavy dostali pozvanie od dobrovoľných hasičov z rumunského Nadlaku na Deň rumunských hasičov, ktorí si pripomínajú vždy 13. septembra. V tomto roku si slávnostne svoj deň pripomenuli 16. 09. 2023.
Trojčlenná delegácia jelšavských hasičov sa skoro ráno, v sobotu 16. 09., vybrala na návštevu najprv do Tótkomlósa v Maďarsku, kde odovzdali sochu sv. Floriána a ocenili troch členov – Sándor Nagy, Lajos Ibrányi a Jenö Serfõzõ – Záslužným krížom za rozvoj slovenského hasičstva, za rozvoj cezhraničnej spolupráce dobrovoľných hasičských zborov DHZ Jelšava a DHZ Tótkomlós. Domáci ukázali novú plošinu, ktorou nedávno rozšírili svoj vozový park.
Hasičský putovný Gemerský pohár v 30. ročníku získal okres Rimavská Sobota
Napísal(a) G. Jakubecová
Gemer je jeden z krásnych slovenských regiónov. Jeho územie je takmer totožné s územím bývalej Gemersko-malohontskej župy. Do regiónu Gemer patria okresy: Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava.
V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia.
V súčasnosti patrí územie Gemera medzi najchudobnejšie regióny Slovenska.
Gemer patrí spolu s Oravou, Liptovom a Spišom medzi najkrajšie slovenské turistické regióny. V poslednej dobe rastie jeho popularita.
Pozývame vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote
Napísal(a) S. Zvarová
Pozývame Vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote, 16.9.2023 od 16:00.
Začíname tvorivou dielňou a prezentáciou zberateľa ľudových piesní Ľudovíta Vansu. Od 18:00 bude prebiehať regionálna postupová súťaž a prehliadka hudobného folkóru Nôty Gemera a Malohontu, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum pod názvom Vidiečanova Habovka a spolufinancuje ju Banskobystrický samosprávny kraj. V súťažnej časti programu sa predstavia: ženská spevácka skupina a mužská spevácka skupina FSK Lieščina z Rimavskej Soboty, FS Vepor z Klenovca, Dievčenská spevácka skupina FS Háj z Rimavskej Soboty. Sólisti speváci: Kinga Kislingerová z Teplého Vrchu, Lucia Zvarová z Klenovca, Beáta Kamenská z Rimavskej Soboty, Terézia Motyčková z Revúcej, Michaela Baštáková z Rimavskej Soboty, heligonkár Ján Kožiak z FS Vepor z Klenovca.
Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc
Napísal(a) Ľ. Pulišová,
Gemersko-malohontské múzeum získalo dotáciu z Fondu na podporu umenia na nákup pre zbierku etnologického fondu.
Pozoruhodným reprezentantom tradičnej kultúry regiónu Gemer-Malohont je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú okrem ľudového staviteľstva a bývania, odievania, roľníctva, či pastierstva tiež jednotlivé remeslá typické pre Gemer-Malohont, medzi ktorými vyniká hrnčiarstvo, ako jedno z najvýznamnejších remeselných odvetví regiónu. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc rozšíriť zbierku hrnčiarskeho náradia a výrobkov.
Členovia DHZ v Jelšave pozdravili pri svadobnom akte svojho člena Attilu a jeho manželku Janku
Napísal(a) G. Jakubecová
Bohatá, ale najmä prospešná je činnosť Dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave. Pravidelne nám o tom píše naša spolupracovníčka Gabriela Jakubecová. Tak tomu bolo aj tentoraz, keď nás informovala, že: „V júli 2023 si dobrovoľní hasiči v Jelšave pripomenuli 150. výročie založenia DHZ. Pri tejto príležitosti bola požehnaná socha sv. Barbory v rímsko-katolíckom kostole sv. Petra a sv. Pavla.
V auguste 2023 Slovenské magnezitové závody, a. s. v Jelšave slávili svoju 100-ročnicu stretnutím banských miest a obcí na Slovensku v Jelšave. Pri tejto príležitosti bola osadená ďalšia socha sv. Barbory do vstupných priestorov SMZ, a. s.
Dňa 09. 09. 2023 si dobrovoľní hasiči uctili túto sochu. Sv. Barbora bola okrem iného aj patrónom hasičov a záchranárov.
TROJNÁSOBNÁ SPOMIENKA NA SNP V GEMERI - MALOHONTE * Kultúrny most pre poznanie histórie
Napísal(a) J. Genčanský
Aj v Gemeri-Malohonte sme si pripomenuli výročie mimoriadnej udalosti našich dejín, keď 29. augusta pred 79 rokmi sa slovenský národ hrdo a odvážne postavil proti nemeckému fašizmu. Slávnostnú spomienku sme v tomto roku zorganizovali prvýkrát spoločne v troch mestách – v Tisovci, Hnúšti a v Revúcej.
História zaznamenala, že naše mestá, udalosti a ľudia v nich sa v dejinách spájali pre dobrú vec už mnohokrát. Spoločné boje zvádzali pri zakladaní a budovaní revúckeho Prvého slovenského gymnázia za účasti Tisovčana Štefana Marka Daxnera aj Janka Francisciho z Hnúšte. Rovnako bojovali bok po boku aj v Slovenskom národnom povstaní... A takisto spoločným úsilím sme pripravili tohto roku spomienku na udalosti Povstania v našom regióne v interpretácii Michala Stejskala z Tisovca, Viktora Brádňanského z Hnúšte a Juraja Genčanského z Revúcej.
Vzácna Návštevná kniha Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí sa zrodila v Bratislave pred 85 rokmi
Napísal(a) S. Holečková
Návštevná kniha Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí patrí z pohľadu regionálnej histórie k najvzácnejším zbierkam Baníckeho múzea v Rožňave.
Nezvyčajná kniha veľkých rozmerov je životným dielom. Všetky svoje skúsenosti do nej vložil bratislavský kníhviazač Ferenc (František) Bakó. Knihu vyhotovil vo svojom voľnom čase v rámci oddychu v dielni Sándora (Alexandra) Brücka v Bratislave. Hodnota knihy je nevyčísliteľná, jej vyhotovenie trvalo rok.
Kniha je veľká 60 x 51 cm, pôvodne bola hrubá 22 cm. Vážila 45 kg a mala 2000 strán. Viazaná je vo väzbe z teľacej kože, so vzormi, s hlbším výrezom, do ktorého je vsadený obraz Mauzólea so signatúrou T. Svoboda - 1938, chránený pevnejšou fóliou. Predná strana knižnej dosky je po obvode zdobená reliéfnym orámovaním a textom MAVSOLEVM KRÁSNAHORKA, zadná strana menom autora knihy BAKÓ F. Papier bol zvlášť vyrobený v továrni na papier v Slavošovciach.
Viac...
Deň baníkov 2023 v Baníckom múzeu s Rožňavskou Meterciou
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Už tradične začiatkom septembra Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša žiakom základných a stredných škôl celodenné podujatie Deň baníkov. Tento rok bude podujatie súčasťou sprievodného programu Rožňavského jarmoku.
Na starších školákov čaká pútavá prednáška o tabuľovej maľbe Rožňavskej Metercii, ktorá tento rok slávi 510. výročie svojho vyhotovenia. Technická kópia je súčasťou Expozície baníctva a hutníctva Gemera. Okrem prehliadky celej expozície sa žiaci priamo pri nej dozvedia informácie, kedy vznikla, čo všetko z nej môžeme vyčítať a prečo je tak významná pre historikov baníctva. Mladší školáci budú mať možnosť zapojiť sa do besedy s bývalým baníkom, Ondrejom Juhászom, ktorý bude spomínať na svoje banské začiatky. Vo svojom rozprávaní určite objasní, čo zahŕňala banícka práca, aké mal povinnosti a ako to v bani naozaj fungovalo. Po besede bude pre nich pripravený workshop s Meterciou.
Na 19. a 20. september 2023 si Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo farebné podujatie v znamení módy a tradícií. Módna návrhárka Melinda Molnár-Madarász sa po minuloročnej výstave „Tradícia v móde“ vracia so svojou novou kolekciou inšpirovanou gemerskou výšivkou. Dňa 19. septembra (v utorok) sa uskutoční vernisáž výstavy „Gemerská tradícia v móde” vo forme módnej prehliadky v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom (GMOS) v Rimavskej Sobote, v novej spoločenskej sále inštitúcie. Na ďalší deň, 20. septembra (v stredu), bude usporiadaný tvorivý výtvarný workshop s módnou návrhárkou Melindou Molnár-Madarász, pod názvom „Základy módneho návrhárstva” v priestoroch GMM. Obe podujatia sa uskutočnia v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva, kde sa odprezentuje nehmotné kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, živá tradícia výšivkárstva. Výstava vznikla v spolupráci s Gömöri Népfőiskolai Egyesület (Združením gemerskej ľudovej vysokej školy) v Putnoku, s Ministerstvom pôdohospodárstva Maďarska a štipendijného programu nadácie Réka Darida Foundation v New Yorku.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravujú: Každé nárečie má čo ponúknuť... Život a dielo profesora Štefana Tóbika
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove pripravili pre študentov a širokú verejnosť dňa 13.9.2023 prednášku na tému „P. J. Šafárik a Štefan Tóbik“ a výstavu posterov „Život a dielo profesora Štefana Tóbika“.
Prof. PhDr. Štefan Tóbik, CSc. (1909 - 1969), rodák z Hnúšte, bol významný slovenský jazykovedec, dialektológ a vysokoškolský profesor. Patrí k zakladateľskej generácii slovenskej jazykovedy a dialektológie. Už počas vysokoškolských štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa zapájal do výskumu gemerských nárečí. „Výsledkom jeho celoživotnej témy je kompendium Gemerské nárečia (2018 – 2021), najväčší dialektologický spis v slovenskej dialektológii,“ rozhovorila sa Prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc. „Z rôznych subjektívnych a objektívnych príčin však rukopis kompendia (1391 strán) dlho ležal v archíve a svojho vydania sa dočkal vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity v Prešove po neuveriteľných
Rejdová svojou krásou stále upútava milovníkov folklóru
Napísal(a) MG od
Folkloristi i obdivovatelia ľudového umenia v našom regióne horného Gemera boli v uplynulých augustových dňoch svedkami jedinečnej tradície prehliadky toho najkrajšieho i najzaujímavejšieho čo máme – Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Naša rázovitá obec si dlhodobo udržiava to najcennejšie, čo nám zanechali naši predkovia a udáva tón na hornom Gemeri. Akoby rieka Slaná, ktoré pramení práve pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria, pod Stolicou, tieto cennosti šírila svojím tokom od severu až po najužší cíp Gemera, končiaci kdesi u susedov v Maďarsku. Je chvályhodné, že na tento drahokam už dlhé roky dohliada Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a spolu s Obecným úradom v Rejdovej ho takto chráni i propaguje. Koľkože je to rokov, mnohí sa pýtame, čo prvýkrát za dedinou v Rejdovej sprievod účastníkov festivalu zašiel k novopostavenému pódiu, na ktorom po prvýkrát sa predstavili najlepší rejdovskí speváci podporení rovnako milujúcimi susedmi ľudových spevov, tancov, remesiel i krojov zo širokého okolia? Dnes, po vyše 49 rokoch, nabrali organizátori Rejdovej nové skúsenosti a aj Rejdovci prijali počas troch dní hostí zo širokého okolia, ba aj zo zahraničia po novom.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-