Dvanásta beseda so siedmimi gemerskými umelcami a remeselníkmi
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch kultúrneho domu Betliar sa 6.10.2023 uskutočnila dvanásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi v rámci Dní obce Betliar, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóová predsedníčka OZ GU na besedu pozvala sedem regionálnych remeselníkov, aby verejnosti odprezentovali svoju jedinečnú a originálnu tvorbu. Podujatie svojimi hudobno-speváckymi vstupmi sprevádzala FSk Genšenky z Honiec, ktorá v závere pridala humorne ladené zvykoslovné pásmo, ktoré rozosmialo všetkých prítomných.
Plátenné vrece s potlačeným nápisom UNRRA - Predmet mesiaca november 2023
Napísal(a) I. Kerepesi
V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum nezvyčajný zbierkový predmet pochádzajúci z polovice 20. storočia, z obdobia plného konfliktov a osudových historických udalostí. Je to plátenné vrece s potlačeným nápisom UNRRA CZECHOSLOVAKIA, a viaže sa k udalostiam po ukončení 2. svetovej vojny. Tento mimoriadny predmet si budete môcť pozrieť v priestoroch stálej expozície múzea od 1. novembra do 31. novembra 2023.
Prezentovaný zbierkový predmet, ktorý je svedkom významných historických udalostí pochádza zo 40. rokov 20. storočia, približne z obdobia medzi rokmi 1945-1947. Je to biele plátenné vrece so žltými a modrými pásikmi na boku, a na prednej strane s potlačeným nápisom NET WEIGHT 150 LBS, 62-271-1, UNRRA CZECHOSLOVAKIA. WINTER WHEAT SEED (semená zimnej pšenice).
Výstava z fotografického workshopu z Gemera mieri do košického obchodného centra Optima. V máji roku 2023 sa Gemer stal centrom stretnutia fotografov a kreatívnych umelcov. V štyroch lokalitách na Gotickej ceste sa uskutočnil fotografický workshop, vedený renomovaným lektorom, profesorom Ľubom Stachom. S nadšením a zápalom sa do zachytávania gotickej architektúry i historických pamiatok v kostoloch Plešivca, Štítnika, Ochtinej a Koceľoviec pustili účastníci: Kristína Kerekešová, Štefan Majerčák, Peter Palgut a Eva Tóbisz. Toto pútavé podujatie sa stalo súčasťou rozsiahleho projektu Rok nástennej maľby, ktorý nadväzuje na označenie Európskeho kultúrneho dedičstva získaného vďaka freskám v Gemeri a Malohonte.
Výsledkom tejto aktivity je unikátna výstava fotografií s názvom „Tichí svedkovia gotiky na Gemeri“. Každá z fotografií zrkadlí osobitný prístup autora a jeho cit pre gotické umenie. Výstava nás pozýva na dobrodružnú cestu do minulosti, aby sme mohli obdivovať a cítiť pôsobivosť gotického obdobia, ktoré rezonuje aj v súčasnosti.
Trinástu besedu s gemerskými umelcami a remeselníkmi venovali akademickému maliarovi Jaroslavovi Rešovskému
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch Lukia´s Lounge & More v Rožňave dňa 19.10. 2023 sa uskutočnila trinásta beseda s gemerskými umelcami a remeselníkmi, organizovaná Občianskym združením Gemerskí umelci. Toto podujatie sa konalo s projektovou podporou MsÚ Rožňava.
Hlavná organizátorka podujatia Iveta Čapóova, predsedníčka OZ GU na besedu pozvala rodinu akademického maliara Jaroslava Rešovského, in memoriam, významného reštaurátora historických artefaktov východného Slovenska, rodáka z Rožňavy, ktorý svoje detstvo prežil v Dobšinej, kde aj maturoval. Podujatie bolo vzdaním pocty k jeho nedožitému 70. výročiu narodenia. Svoju skvelú výtvarnú tvorbu predstavila jeho manželka Margita Rešovská, bývalá riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove a syn Ján, ktorý je pokračovateľom reštaurátorskej tvorby po svojom otcovi a zároveň tvorca jedinečných, originálnych drevených plastík z ovocného dreva, ktorý žije v Levoči.
Rozprávanie Miroslava Janšta o stredovekých nástenných maľbách a ich reštaurovaní
Napísal(a) J. Aláč
Prednáška a prezentácia známeho a uznávaného reštaurátora Miroslava Janšta je určená všetkým, ktorým sa páčia stredoveké nástenné maľby nielen v Gemeri-Malohonte, a ktorých zaujímajú špecifiká ich reštaurovania, ale i práca a poslanie reštaurátora.
Termín a čas: 26. 10. 2023 o 16.00 hod.
Miesto: Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Miroslav Janšto (*1967) študoval v rokoch 1981 až 1985 na Škole umeleckého priemyslu v Kremnici, odbor reštaurovanie štukovej výzdoby. Po skončení školy v júli 1985 nastúpil ako konzervátor do Gemersko-malohontského múzea. V rokoch 1987 až 1993 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby. Je členom Komory reštaurátorov. Zameriava sa na reštaurovanie nástennej maľby v historických objektoch, ale reštauruje tiež obrazy na platne a na iných nosičoch.
Zaslúžilý člen DPO SR pán Ladislav Berki sa dožíva významného životného jubilea
Napísal(a) Dobrovoľní hasiči z Jelšavy
Významného životného jubilea – 70 rokov – sa dňa 23. októbra 2023 dožíva zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR, pán Ladislav BERKI, dlhoročný člen Dobrovoľného hasičského zboru Jelšava. Členom DPO SR je od roku 1969. Bol dlhoročný veliteľ v DHZ Jelšava, ale aj v rônych funkciách v okrese Rožňava a Revúca. Aj v súčasnosti je nápomocný svojimi radami. Za svoju dlhoročnú prácu bol viackrát ocenený rôznymi vyznamenaniami.
Do ďalších rokov života prajeme nášmu jubilantovi hodne zdravia, porozumenia, šťastia, spokojnosti a veľa životného elánu.
Vzdelávacia konferencia na Salaši Zbojská o tom, ako žiť a prežiť v gastronómii s láskou
Napísal(a) B. Očkaik
REVÚCA, 13. október 2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER (OOCR Gemer) v spolupráci s kolektívom z magazínu Kávičkári.sk usporiadali vzdelávaciu konferenciu s názvom “Mini (ne)konferencia Gastrolove Gemer". Podujatie sa nieslo v duchu o tom, ako žiť a prežiť v gastronómii s láskou. Organizátori privítali nielen hostí z regiónu Gemer a Malohont, na konferenciu sa prišli obohatiť aj Horehronci, či Bystričania. Podujatie, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Salaša Zbojská v NP Muránska planina, malo edukačný a povzbudzujúci charakter. Subjekty pôsobiace v cestovnom ruchu si teda vedeli cenné rady aplikovateľné do praxe premietnuť do svojho života.
Rožňavská hvezdáreň sa pripojila k Svetovému vesmírnemu týždňu
Napísal(a) R. Šimko
K celosvetovému podujatiu „Svetový vesmírny týždeň – World Space Week“, ktorý sa uskutočnil od 4. do 10. októbra vo viac ako 95 krajinách po celom svete sa svojím zaujímavým, moderným a náučným podujatím pripojila aj Rožňavská hvezdáreň, vysunuté pracovisko Gemerského osvetového strediska, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja.
„Svetový vesmírny týždeň je oficiálne definovaný ako medzinárodný sviatok kozmonautiky a astronómie. Každý rok ho koordinuje Organizácia spojených národov (OSN) s podporou Asociácie svetového vesmírneho týždňa (WSWA). Cieľom podujatia je vzdelávanie ľudí na celom svete o výhodách, ktoré prináša výskum vesmíru a podpora využívania kozmického priestoru pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj. Tohto roku sa aj naša inštitúcia pripojila k tomuto sviatku, a to vzdelávacími programami pre rôzne cieľové skupiny,“ informuje Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Kurz keramiky pre pokročilých – obľúbený tvorivý relax v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) R. Šimko
Pokračovanie veľmi obľúbeného kurzu pre dospelých – Kurz keramiky – spúšťa Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktorý začína už 17. októbra 2023 a končí 12. decembra 2023.
Počas ôsmich lekcií keramikárskeho kurzu, v trvaní 25 hodín, si účastníci osvoja pokročilé techniky modelovania z hliny, dekorovanie, glazovanie, burelovanie, ako aj postupy finálneho procesu výpalu, čím nadviažu na poznatky nadobudnuté počas kurzu pre začiatočníkov. Je určený pre dospelých a bude prebiehať každý utorok od 16:00 pod vedením lektorky GOS Renáty Kseničovej. V cene kurzu 120 € je zahrnuté: materiál, pracovné pomôcky, výpal v elektrickej peci, malé občerstvenie a certifikát o úspešnom absolvovaní kurzu.
V Baníckom múzeu si dáme odpoveď na otázku: Prečo dnes zabúdame na duševnú rovnováhu
Napísal(a) A. Terezková
"Ako sa nezblázniť zo života" je názov prednášky, na ktorú srdečne pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Prednáška sa uskutoční pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý si od roku 1991 pripomíname každoročne 10. októbra. Tento deň bol vyhlásený Svetovou federáciou za duševné zdravie a jeho cieľom je zvyšovať povedomie a poukazovať na potrebu vyššej podpory a ochrany duševného zdravia.
Počas tejto prednášky sa záujemcovia dozvedia najmä, prečo je tak dôležité duševné zdravie a ako sa oňho správne starať. „Dnes zabúdame na duševnú rovnováhu, a ostávame častokrát ľahostajní k veľkým životným pravdám, ktoré nám nakoniec pripomenie naše telo svojim hlasným NIE! Takto ďalej už nemôžem! Vravíme si, som kúsok od toho, aby som sa zbláznil zo seba, z druhých, zo života... ,”
Viac...
Predmet mesiaca október v GMM: Zadymovaná keramika
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Predmetom mesiaca október v Gemersko-malohontskom múzeu je súbor pôvodnej zadymovanej keramiky, tzv. čierny riad. Vo fonde múzea sa nachádza 11 kusov zadymovanej keramiky, ktoré sa do jeho zbierok dostali darom od významných meštianskych rimavskosobotských rodín v rokoch 1907 – 1938. Daný súbor tvorí 5 hrncov, 2 taniere, 1 reprezentatívny krčah, 2 vázy a 1 nádoba na vylievanie sviečok. Uvedené predmety boli vyrobené v 19. storočí, pravdepodobne na území dnešného Maďarska, nádoba na vylievanie sviečok je datovaná rokom 1801.
Zadymovaná keramika je tmavosivo až čierno zafarbená keramika zhotovovaná bez úpravy črepu glazúrou alebo farbením, pričom pri vypaľovaní v poľnej peci sa používa najmä drevo z ihličnatých stromov, ktoré má veľa živice. Zadymovaná keramika sa páli iba raz, pričom v peci naukladané výrobky sa úplne rozžeravia. Nakoniec sa priloží veľké množstvo dreva a celá pec sa vzduchotesne upchá. Vnútri pece sa spotrebuje kyslík, drevo iba tlie a produkuje veľa dymu. Povrch keramiky nasaje sadze a dym a vznikne tak zafarbenie čiernej, oceľovo sivej alebo hnedej farby. Daná keramika sa vypaľuje 12 hodín, pričom z pece sa vyberá približne po 48 hodinách, keď pec vychladne. Lesklý vzor na povrchu je možno dosiahnuť trením hladkým kameňom.
Tradičné poklady Gemera – Rok v gemerskej kuchyni a šanca pre gráty a ancúgy
Napísal(a) A. Kleinová
Dva veľké projekty v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej kultúry v rámci svojej odbornej dokumentačnej a výskumnej činnosti ukončilo Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Pod názvom ambiciózneho projektu Tradičný rok v gemerskej kuchyni sa skrýva séria piatich dokumentárnych videí v celkovej dĺžke takmer troch hodín, ktoré ponúkajú pohľad do tradičných rituálov a života rodín horného Gemera.
„Cieľom projektu bolo zdokumentovať a odprezentovať tradičné zvyky prenášané naprieč generáciami v prirodzenom prostredí vidieckej kuchyne v spojení s prípravou jedál,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a dopĺňa: „Pridanou hodnotu je interpretácia v nárečí aktérov podľa obcí horného Gemera, z ktorých pochádzajú.“
Nová pubiikácia: Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte
Napísal(a) Ľ. Pulišová,
Gemersko-malohontské múzeum pre svojich návštevníkov a priaznivcov v roku 2023 pripravilo publikáciu s názvom Z histórie mlynov a mlynárstva v Gemeri-Malohonte venovanú problematike mlynárskeho remesla v regióne Gemer-Malohont. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Publikácia je vyústením niekoľkoročnej vedecko-výskumnej činnosti autorov RNDr. Jána Aláča a Mgr. Ľudmily Pulišovej, ktorí realizovali etnologicko-historický výskum na danú tému v rokoch 2008 až 2019. Pri realizovaní výskumu bola okrem archívnych prameňov a zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea, využitá i metóda oral history uplatnená u respondentov – ešte žijúcich mlynárov, najmä však u ich potomkov a rodinných príslušníkov. Výskum bol realizovaný vo vyše tridsiatich lokalitách Gemera-Malohontu so zameraním na vybrané mlyny na riekach Rimava, Blh, Suchá, Muráň a ich prítokoch.
Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ponúka Gemersko-malohontské múzeum zľavnený vstup do výstavných priestorov 27. septembra 2023 (streda) v čase od 10.00 do 18.00 hod. Pripravený je aj tematický program pre rodiny s deťmi a širokú verejnosť. Podujatie je realizované v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER. Podujatie je realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Program počas Svetového dňa cestovného ruchu začína o 15.45 hod. príhovorom Évy Kerényi, riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a Viktora Brádňanského, destinačného koordinátora Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-