Evanjelická farárka požehnala v Chyžnom novú hasičskú techniku
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 30. júla 2022 sa dobrovoľní hasiči z Chyžného dočkali slávnostnej „odovzdávky“ Hasičskej zbrojnice. Vtedy do jej priestorov uložili protipovodňovú súpravu.
Prešiel necelý rok a na jar 2023 už do Hasičskej zbrojnice pribudlo auto CAS 15 IVECO DAILY – cisternová automobilová striekačka, ktorá vo výbave má zaradené technické prostriedky nielen na zdolávanie požiarov, ale aj na technické zásahy rôzneho druhu. Auto už bolo využité na niekoľko zásahov po prívalových dažďoch. V sobotu popoludní, 19. augusta 2023, sa dobrovoľní hasiči stretli na Hasičskej zbrojnici. Pred nastúpenou jednotkou zastupujúci veliteľ Peter Mladší podal hlásenie starostovi obce Petrovi Medvecovi, ktorý na úvod privítal Ing. Pavla Zapletala, MBA, tajomníka Územnej organizácie DPO SR v Revúcej, poslancov Obecného zastupiteľstva, pani farárku, hasičov a obyvateľov obce a odovzdal slovo zborovej farárke cirkevného zboru ECAV na Slovensku Mgr. Emílii Völgyiovej. Pani farárka požehnala spomínanú hasičskú techniku a pomodlila sa za všetkých hasičov, ktorí ju budú využívať.
Gemersko-malohontské múzeum predstavuje predmet mesiaca september 2023
Napísal(a) A. Botoš
Znalosť výroby tehál pochádza približne z 9. tisícročia pred n. l. Táto, vtedy ešte nepálená tehla je dokonca staršia ako produkcia keramiky. S prvými pálenými tehlami sa stretávame na sumerských palácových a chrámových stavbách zo 7. tisícročia pred n. l.
Do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja. Vysoká kvalita rímskej keramiky umožňovala vytvárať zložité stavebné konštrukcie. Na strechách budov s miernym sklonom ležala ťažká keramická krytina. Od názvu tejto rímskej strešnej tašky tegula (škridlica) si slovenčina, ale aj maďarčina odvodila termín tehla/tégla.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala dotáciu z Fondu na podporu umenia na nákup literatúry
Napísal(a) I. Krnáčová
Múzejná knižnica v Rimavskej Sobote získala aj v tomto roku dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu poskytol Fond na podporu umenia (FPU) predovšetkým na akvizíciu odbornej literatúry, v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea.
Zakúpená bola literatúra z archeológie, histórie, etnológie, romológie, muzeológie, napríklad nasledovné tituly: Germánske elity v dobe rímskej na Slovensku, A Kárpát-medence kora Árpád-kori kincsleletei (1000-1141), Politika antisemitizmu a holokaust v povojnových retribučných procesoch v štátoch Európy, Premeny vlákna, Rómovia v slovenských mestách, Antropologie exotických sbírkových předmětů... Taktiež ďalšia odborná literatúra z prírodných vied: Genialita vtákov, Ptačí způsoby...
Výjazdový workshop s Baníckym múzeom od septembra pre žiakov
Napísal(a) A. Terezková
Aj na začiatku nadchádzajúceho školského roka Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v partnerstve s občianskym združením Gotická cesta prichádzajú opäť s obľúbenými výjazdovými workshopmi. Tentoraz budú prebiehať počas dvoch kalendárnych mesiacov (september a október 2023) a žiaci sa majú na čo tešiť.
Najprv absolvujú študijnú exkurziu do štyroch kostolov štítnického okruhu Gotickej cesty Gemera. Prehliadnu si kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a následne aj evanjelické kostoly v Koceľovciach, Štítniku a Ochtinej. „Naším cieľom je upriamiť pozornosť mladej generácie na hodnoty, ktoré nesú príbeh celého regiónu. Budeme radi, keď si žiaci odnesú ideu, že o kultúrne dedičstvo je potrebné sa starať a zveľaďovať ho,“ uviedol Peter Palgut z OZ Gotická cesta. Po exkurzii si žiaci vyrobia pamätné magnetky s výjavmi gotických nástenných malieb navštívených kostolov a takisto si overia nadobudnuté vedomosti prostredníctvom kvízových pracovných listov.
Podpísali revitalizáciu hlavného vstupu do Gemersko-malohontského múzea a zriadenie návštevníckeho centra
Napísal(a) J. Ulický
Operačný program: Integrovaný regionálny operačný program
Spolufinancovaný fondom: Európsky fond regionálneho rozvoja
Konkrétny cieľ: 7.7 Podpora udržateľnosti a odolnosti kultúrnych inštitúcií.
Poskytovateľom finančných prostriedkov je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Dňa 14. augusta 2023 boli podpísané posledné zmluvy ohľadom prác a bol odovzdaný priestor firme, ktorá bude zabezpečovať stavebné práce pri revitalizácií hlavného vchodu do múzea. Stavebné práce by sa mali ukončiť v polovici novembra 2023.
Tvorbu Ivony Ďuričovej, najmä detskej literatúry, zdobia dve zlaté a jedna platinová kniha
Napísal(a) MG od
S našou majsterkou slova vo veršoch či rýmoch Ivonou Ďuričovou, gemerskou rodáčkou z Rožňavského Bystrého a žijúcou pri Bratislave v Ivanke pri Dunaji, ktorá sa svojou tvorbou častejšie prejavuje ako skúsená autorka najmä detskej literatúry, sme sa pomerne pravidelne stretávali na internetovej stránke Maj Gemer. Básnenie, Zápisky z vodných znamení, Eromantické láskovníky, Prečo lienky nosia podkolienky, Veselá abeceda, Básničkový karneval, Moja najmilšia knižka, Učíme sa písať číslice, Zvieratká z abecedy, Obrázkové riekanky o rodine z Ivanky, Vtáčie dobrodružstvá, Vesmír a pehy. To bol začiatok titulov pekne sa rozmnožujúcej zbierky jej kníh. Pre našu známu autorku sme opäť pripravili niekoľko otázok.
Vieme, pani Ďuričová, že ste odvtedy ako Vám vyšla knižka Obrázkové riekanky o rodine z Ivanky nezaháľali a svoju tvorbu ste obohatili o ďalšie zaujímavé tituly. A to i napriek tomu, že ste prežívali menšie turbulencie pri zmene zamestnania. Ako to vlastne bolo v tom období s Vašou tvorbou? Môžete nám priblížiť niektoré skutočnosti?
Príďte sa zoznámiť s argentínskym tangom do jedinečných priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Umelecká skupina Art Inn spolu s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pre vás pripravili jedinečný tanečný večer. Na vašu spoločnosť sa tešia 12. 8. 2023 (sobota) od 17:00 do 22:30 hod.
Pripravili sme pre Vás úvodnú hodinu argentínskeho tanga, ktorú povedú taneční lektori Silvia a Karol Švajčíkovci: „Snažíme sa osloviť bežných ľudí a dať im možnosť vydať sa na cestu spoznávania s týmto krásnym, hlbokým a zároveň aj vášnivým tancom, ktorý keď sa tancuje v prítomnosti a dušou, je plný objatia a porozumenia aj bez slov.. a po tom vlastne všetci túžime.“
Výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu presunuli do Domu tradičnej kultúry v Rožňave
Napísal(a) A. Terezková
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, informuje verejnosť, že výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu si budú môcť pozrieť od 31. júla 2023 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici 8. Výstava bola predčasne ukončená z dôvodu realizácie stavebných prác v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Autorka výstavy a kurátorka etnografie, Mgr. Barbora Šumská, na tematiku kože a kožušiny nazerá z viacerých hľadísk, či už z pohľadu histórie regiónu a etnografie, alebo spôsobu remeselného spracovania materiálu. Návštevníci výstavy uvidia aj rôzne druhy výrobkov z kože a kožušiny, a tak získajú celistvý pohľad na tému. Okrem iných zbierkových predmetov a nových akvizícií múzea je na výstave prezentovaná aj práca súčasných remeselníkov a výrobcov z regiónu a blízkeho okolia.
Spoza okien našej Obecnej knižnice v Gemerskej Polome sa na nás usmievali prvé letné lúče slnka. Počasie hlásilo príchod leta a vytúžených letných prázdnin. A my sme sa ešte ani nerozlúčili s našimi čitateľmi zo základnej školy. Hneď sme vzali do rúk mobilné telefóny a dohodli stretnutie s družinármi.
Počasie ako vyšité nám vnuklo nápad rozlúčiť sa v parku pri škole. Tak sme zbalili rozprávkové knihy, farbičky, papiere a poďho do parku. Pre deti sme si pripravili stanovištia, kde sme preverili ich zručnosti, znalosti, ale aj orientáciu v priestore. Podelili sa podľa tried a pre lepšie rozoznanie sa deti označili veselými pečiatkami na ruky. Hneď pri štarte za dobrodružstvom deti zistili, že sa musia orientovať podľa šípiek, zopakovať si ktorá ruka je ľavá a ktorá pravá, aby sa dostali na všetky pripravené stanovištia. Na prvom si urobili otlačok listu a kôry. Druhé stanovište vyžadovalo napísanie názvov štyroch slovenských rozprávok.
Medzinárodný maliarsky tábor MLYN Rožňava 2023 v roku XXIV. výročia
Napísal(a) E. Tományová
V dňoch 5. – 12. augusta 2023 sa v Rožňave uskutoční 24. ročník Medzinárodného maliarskeho tábora MLYN Rožňava, ktorý od roku 2017 nesie meno jeho zakladateľa Józsefa Basku. Miestom konania stretnutia výtvarných umelcov je vilka v Rožňavských kúpeľoch.
Maliarsky tábor MLYN Rožňava 2023 organizuje v rámci úspešného projektu Občianske združenie Pre partnerské mestá Rožňavy, ktoré nadviazalo na rožňavské MLYNY konané v rokoch 1997 – 2011. Iniciátorom, zakladateľom, dlhoročným organizátorom a aktívnym účastníkom tábora bol akademický maliar, národný umelec a rodák z okolia Rožňavy József Baska (1935 – 2017), ktorý žil a tvoril v Budapešti.
Viac...
Zaujímavý výlet do minulosti uprostred historického jadra Rimavskej Soboty
Napísal(a) Ulický, Kerepesi
Gemersko-malohontské múzeum pripravuje komentovanú prehliadku k POP UP výstave umiestnenej na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Uskutoční sa 5. augusta 2023 (sobota) o 15.00 hod. v maďarskom jazyku a o 16.00 hod. v slovenskom jazyku. Prehliadka je vhodná pre všetkých milovníkov histórie a všetky vekové kategórie. Vstupné je 2 eurá.
V septembri 2022 pri príležitosti 140. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea bola na nádvorí múzea inštalovaná Pop-Up výstava o histórií jubilujúcej inštitúcie a formovaní a profilácii jednotlivých zbierkových fondov. Vystavených bolo 8 bannerov. Na jednej strane sa nachádza text v slovenskom jazyku, na druhej v maďarskom jazyku.
V obecnej knižnici v Gemerskej Polome využívajú formy dotačného systému FPU
Napísal(a) D. Červenáková
Div a zázrak nazvaný kniha.
Kniha ako duševné dielo vydané v písanej, tlačenej, alebo dnes už aj v elektronickej forme je tvoriaci jeden celok myšlienkového obsahu, vyjadrený textom alebo obrazom. Je hmotným prvkom pôsobiacim na život spoločnosti. Je to symbol civilizácie, kultúry písomníctva vôbec. Alebo ináč: je to rukopisný, tlačený alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožený grafický dokument, knihársky spracovaný do zväzku, pričom tvorí myšlienkový i výtvarný celok. Alebo – je to neperiodická, knihársky spracovaná publikácia... Takto, by sme mohli pokračovať a o knihe toho veľa napísať. Faktom je, že kniha nás sprevádza životom od útleho veku a je len na nás, či si ju doň vpustíme. Našu obecnú knižnicu v Gemerskej Polome navštevujú a využívajú jej služby používatelia rôznych vekových kategórii – knižnica je verejná s voľným prístupom k dokumentom.
Desiatu besedu s gemerskými remeselnikmi obohatili ďalší štyria umelci
Napísal(a) I. Čapóová
Desiata beseda s gemerskými remeselníkmi dňa 20.07.2023 v Lukia's kaviarni v Rožňave sa niesla v príjemnej atmosfére, ktorú navodil FS Haviar svojim tanečným a speváckym vystúpením počas prezentácie tvorby remeselníkov z Gemera. Pripomeňme, že na tomto podujatí, ktoré pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci v Rožňave, najprv Jana Hudáková Škvareniaková predstavila svoju milú háčkovanú tvorbu pre deti. Žije a tvorí svoje hebké dielka v Rožňave a svoju tvorbu prezentuje na jarmokoch v regióne Gemer - v Krásnohorskej Dlhej Lúke a na Ovčiarskych dňoch v Brzotíne. Pracuje v pobočke Generali Poisťovna v Rožňave ako TOP partner. Do ručných prác ju v detstve zasvätila stará mama z Gemerskej
OPEN CELLAR – komentovaná prehliadka výstavy s autorom Rolandom Neupauerom
Napísal(a) A. Terezková
Roland Neupauer v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, prichádza s komentovanou prehliadkou svojej autorskej výstavy Cellar (Pivnica). Prostredníctvom rôznorodých materiálov, štruktúr, geometrických tvarov a figúr v maľbách autor poukazuje na podceňovanie racionálnosti človeka v technokratickej dynamickej spoločnosti.
Cez komentovanú prehliadku, ktorú autor pomenúva Open Cellar – Otvorená pivnica, sa návštevník detailnejšie zoznámi s výstavou a jednotlivými umeleckými dielami. Predostrie sa mu autorove jedinečné vnímanie sveta pretavené na plátno. Roland Neupauer poodhalí zdroj svojej inšpirácie a proces, akým jednotlivé vystavené diela vznikali.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-