Betlehemské svetlo aj tohto roku šíri predzvesť Vianoc medzi ľuďmi Gemera
Napísal(a) G. Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ aj tohto roku krátko pred Vianocami osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje aj medzi ľuďmi nášho Gemera. Napĺňa tak svoje poslanie byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc. Chceme spolu s ním odovzdať porozumenie do sŕdc ľudí v našom okolí. Teší nás, že môžeme dotvárať sviatočnú atmosféru a s radosťou prinášať pokoj do príbytkov. Prijmime ho a šírme jeho plamienok ďalej, aby sme pomohli rozžiariť a spojiť celé Slovensko.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči v tomto roku už 10-tykrát priniesli do vašich príbytkov Betlehemské svetlo. Sme radi, že z roka na rok sa rozširujú rady dobrovoľných hasičov, ktorí šíria tento plamienok lásky a nádeje.
V sobotu 16. 12. 23 rýchlik GEMERAN priviezol svetielko aj do železničnej stanice Plešivec. Skauti rozsvietili lampášiky dobrovoľným hasičom z Chyžného, Jelšavy, Muráňa, ale aj niekoľkým ďalším obyvateľom.
Vianočné podujatie v štýle Tiffany v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) J. Ulický
Rimavská Sobota, 12. 12. 2023 Gemersko-malohontské múzeum pripravuje pre verejnosť vianočné podujatie Vianoce v štýle Tiffany zamerané na aktuálne prebiehajúcu výstavu Dress Kód: Art Nouveau. Podujatie sa uskutoční - 19. decembra 2023 o 16.00.
Čaká vás komentovaná prehliadka výstavy Dress Kód: Art Nouveau s lektormi v dobových kostýmoch, vytváranie vianočných dekorácií inšpirovaných umením Art Nouveau mozaikami v sprievode vianočných melódií. Počas podujatia sa bude ako darček podávať horúci punč a pečené gaštany. Počas podujatia bude prebiehať aj zbierka hračiek pre deti v núdzi. Ak máte doma staršie vianočné ozdoby, najlepšie staršie ako rok 1950, môžete ich doniesť a darovať k nám do múzea.
Vianočná koleda v Revúcej s príbehom starého lakomca na Štedrý deň
Napísal(a) MG od
Dňa 14. decembra 2023 sa v divadelnej sále MsKS predstavila revúcka ZUŠ zo svojím tradičným predvianočným programom. Svoje multižánrové predstavenie nazvali Vianočná koleda. Tento raz diváci sledovali časovo zaujímavý príbeh z pera anglického spisovateľa Charlesa Dickensa o mrzutom, lakomom a necitlivom Ebenezerovi Scrooogeovi a jeho náprave po tom, čo ho navštívia traja duchovia na Štedrý deň.
O spisovateľovi Ch. Dickensovi vieme, že žil v rokoch 1812 – 1870 a patrí medzi najpoprednejších reprezentatívnych autorov anglického realizmu. Narodil sa v chudobnej rodine a mal veľmi biedne detstvo, na ktoré spomína prostredníctvom vymyslených postáv v niektorých zo svojich diel.
Vráťme sa na chvíľu do deja spomínaného príbehu, aj keď už je po predstavení.
Na Luciu s programom Od jeseni do Krašuna s detským Lykovčekom z Revúcej
Napísal(a) O. Doboš
My, starší (mám 82 rokov) si radi spomíname na viacero zážitkov zo svojej mladosti. Medzi také, ktoré sme s veľkou nedočkavosťou prežívali, boli rôzne tradície, ktoré s nami „lomcovali“ práve v takýto čas, ktorý prežívame aj teraz – strigônske dni. Tie sa začínali Ondrejom a končili Luciou. Spomínam si ako dnes, keď sme ako malé deti chodili na dedine počas týchto dní do jedného z domov v Rožňavskom Bystrom. Volalo sa k nim u Jánošä. Bývali tam ľudia zhovievaví k nám deťom, a preto sme túto možnosť často využívali. Žili v jednom dome tri generácie ľudí: starý otec, rodičia a tri dievčatá. Keď sme sa u nich v spodnej kuchyni zišli z okolitých domov, bolo nás neúrekom. Tetka s báčim nás priúčali všeličomu, čo sme priam hltali do seba a bolo jedno, či to bolo z papiera, cesta alebo dreva. Hlavná vec, že sme to, o čom nám hovorili, precítili na vlastnej koži, či vlastnými rukami. Aj uši sme mali vždy napnuté, aby nám niečo neušlo, čo bolo potrebné počuť. Tam sme počúvali rôzne príhody, čo sa stali, alebo aj nikdy nestali, iba sa to vravelo a s tým sme žili počas nasledujúcich rokov.
Drevené stropové kazety z gotického kostola v Kraskove * Predmet mesiaca december 2023
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rok 2023 bol v regióne Gemer-Malohont v Banskobystrickom a Košickom samosprávnom kraj venovaný nástennej maľbe – stredovekým freskám, ktoré sú charakteristické pre gotické kostoly regiónu. Tie sa v roku 2022 stali držiteľom značky Európske dedičstvo /European Heritage Label/, ktorá je udeľovaná od roku 2013, no slovenským pamiatkam bola udelená prvýkrát. Viaceré aktivity venované Roku nástennej maľby realizovalo tiež Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, pričom poslednou je Predmet mesiaca december - Drevené stropové kazety z gotického kostola v Kraskove. Tieto stropné kazety si budete môcť pozrieť v priestoroch stálej expozície múzea od 1. decembra do 31. decembra 2023.
Na území Slovenska sa zachovalo okolo 40 drevených maľovaných stropov, pričom približne polovica sa nachádza v priestore Gemera-Malohontu. Vo väčšine prípadov nahradili staršie gotické zastropenia, no mená ich tvorcov sa zachovali len v niektorých prípadoch, napríklad v Rimavskej Bani, Malých Teriakovciach...
Blížia sa najkrajšie sviatky v roku, Vianoce. Pred Vianocami je však ešte jeden sviatok, ktorý majú deti veľmi radi a dlho na neho čakajú.
Dobrovoľní hasiči sa deťom venujú aj v zimných mesiacoch, kedy ich pripravujú na halové súťaže. Dňa 5. decembra 2023 sme zvolali deti na krúžok, kde sme skúšali napájanie hadíc, čím sme rozvíjali ich zručnosť. Po tréningu sme nasmerovali rozhovor na blížiace sa vianočné sviatky a na Mikuláša. Zistili sme, že deti sú zručné a poslušné, tak sme im rozdali balíčky, ktoré u nás pre nich nechal Mikuláš. Na záver sme sa dohodli, že sa stretneme aj v stredu na „mestskom Mikuláši“ a na rozsvecovaní stromčeka.
Dňa 14. decembra 2023 o 17.00 hodine sa v kostole Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Rožňave koná Adventný koncert 2023. Hlavným organizátorom podujatia je Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave. Koncert sa uskutoční v spolupráci Mesta Rožňava, pod záštitou Michala Domika, primátora mesta Rožňava.
Koncert speváckych zborov základných a stredných škôl bol pre obyvateľov Rožňavy a okolia počas uplynulých 20 rokov každoročne očakávaným a obľúbeným podujatím vianočného Adventu. Adventnú atmosféru umocňujú vystúpenia žiakov, študentov miestnych škôl a škôlok v Rožňave a v ostatných rokoch aj hostia z partnerských miest Rožňavy.
Vianoce s gotikou v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) Mgr. G.Badin
V predvianočnom čase Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť prichádza s už tradičnými vianočnými aktivitami. Tento rok múzejníci spojili obľúbené tvorivé dielne s ústrednou témou Roku nástennej maľby 2023.
Žiakov 1. stupňa základných škôl čakajú zaujímavé tvorivé aktivity. Najprv sa s múzejníkmi porozprávajú o dôležitosti zachovaných vzácnych gotických kostolov na Gemeri, ako aj o význame ich ochrany. Ukážu viaceré príklady, kde možno na gotických freskách nájsť aj symbol Vianoc – narodenie Ježiša Krista a aj to, akým spôsobom je vyobrazený. Následne sa žiaci vrhnú na tvorivú časť aktivity a vyrobia si vlastnú vianočnú dekoráciu.
Dvanásty ročník si zapísal detský folklórny festival pod názvom Gemerská podkovička, ktorý sa uskutočnil v piatok 10. novembra 2023 v Metskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Podkovičku má „pod palcom“ Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a tohto roku sa naň do centra stredného Gemera pripravilo šesť detských súbor z okresov Revúca a Rimavská Sobota.
Dozvedeli sme sa, že festival organizátori rozdelil na niekoľko častí. Dopoludnia sa účastníkom festivalu venovali učitelia tanca z Hriňovej a Klenovca na tvorivých dielňach. Popoludní zase na niektoré remeselné techniky dohliadali známi lektori GMOS.
V hlavnej časti programu, ktorý sa začal o 17-ej hodine sa na javisku divadelnej sály postupne predstavili speváčka Dominika Jakubejová z Revúcej, Detský folklórny súbor Lykovček z Revúcej s vedúcimi Alenou Ďurkovičovou, Mariannou Poprockou a Natáliou Poprockou.
Dňa 23. novembra 2023 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy s názvom "Dress kód: Art Nouveau – Dresszkód: Szecesszió", ktorá vznikla v spolupráci s Umeleckopriemyselným múzeom v Budapešti. V rámci otvorenia výstavy sa uskutoční aj komentovaná prehliadka spojená s prezentáciou katalógu k výstave od kurátorky z Umeleckopriemyselného múzea, Noémi Csepregi.
Výstava ponúka pohľad do šatníka a životného štýlu ženy na prelome 19. a 20. storočia, a to prostredníctvom predmetov vybraných zo zbierky textilu a odevov Umeleckopriemyselného múzea. Vďaka vystaveným odevom a doplnkom z tohto obdobia výstava predstavuje nový ženský ideál secesného obdobia, ktorý už zahŕňa nielen vonkajší vzhľad, ale aj vzdelanosť ženy.
Výstava sa skladá z troch hlavných celkov: každodenné, solídnejšie, denné nosenie, elegantné, slávnostné šaty a nový spôsob života – so zameraním na šport, vzdelávanie alebo prácu – a tomu prispôsobené nové oblečenie.
Viac...
Veľkokapacitný senník v Roštári hasili v rámci taktického cvičenia
Napísal(a) M. Terrai
Taktické cvičenie na hasenie veľkokapacitného senníka v areáli PD v Roštári v okrese Rožňava bolo dňa 11.11.2023 (sobota) zorganizované Územnou organizáciou DPO SR Rožňava. Od 8:00 hodiny boli povolávané DHZO okresu Rožňava, zaradené v CRSaP (celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov SR), ktoré svoj dojazd do miesta cvičiska zásahu splnili v časovom limite, a uskutočnili hlásenie sa veliteľovi zásahu. Veliteľ zásahu ich nasmeroval do ich pozície v zásahu, a každé zasahujúce družstvo si svoju požadovanú úlohu plnilo v potrebnom rozsahu a požiadavke. Som veľmi rád, že každý člen bol ustrojený v zásahovom odeve a spĺňal požiadavky výjazdového hasiča. Velitelia zásahových úsekov boli super a tiež svoju prácu pre úsek zvládli na výbornej úrovni. Skvelá koordinácia. Prekvapujúce bolo, že trasa vedenia diaľkovej dopravy vody, ktorú velitelia natiahli aj cez štátnu cestu, bola predpísaným spôsobom zvládnutá a voda bola vytlačená až cca 1 km dĺžky, až z obce Roštár. Členovia sa naučili, resp. precvičili diaľkovú dopravu vody hadicovým vedením zo stroja do stroja.
Dvanásty ročník Snow Film Festu prichádza do Rožňavy
Napísal(a) R. Šimko
Zimné outdoorové filmy nás už čoskoro zahrejú v Rožňave, a to v rámci dvanásteho ročníka Snow Film Festu! Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sľubuje opäť nabitý program plný dobrodružstva a adrenalínu. Festival Snow Film Fest je známy pre svoj rozmanitý výber filmov, ktoré sú venované rôznym zimným športom a dobrodružstvám. Už 16. novembra 2023 si od 18.00 budete môcť v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave vychutnať osem fascinujúcich snímok od českých aj medzinárodných tvorcov. Tohtoročná filmová ponuka je opäť veľmi pestrá. Zaujíma vás skialpinizmus, freeride lyžovanie, snowboarding, kitesurfing, lode alebo lietadlá? Najväčší filmový festival zimných športov má vo svojej ponuke niečo pre každého. Tešiť sa môžete nielen na dobrodružné filmy plné adrenalínu a očarujúcej prírody, ale aj úprimné ľudské príbehy.
Prešovská univerzita si pripomína 75. narodeniny známeho výtvarníka Jána Bartka
Napísal(a) A. Polačková
Prešov 08. november 2023 – Univerzitná knižnica (UK) Prešovskej univerzity v Prešove (PU) si pripomína 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel pod názvom ZA SVETLOM KATEDRÁL. Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbami a prekvapujúco po rokoch umelec prezentuje aj niekoľko pastelov.
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia najmä z radov bývalých aj súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho priateľov a osobností nielen z Prešova. Program vernisáže, ktorý prepojil výtvarné dielo so slovom a hudbou, uvádzal riaditeľ knižnice Peter Haľko: „Ján Bartko patrí medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné Grécko,“ vyzdvihol vo svojom úvodnom slove riaditeľ.
Výstupmi projektu Príroda je život spojili sily Banícke múzeum v Rožňave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského
Napísal(a) JUDr. A. Terezková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave spoločne s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, koncom októbra 2023 predstavili finálne výstupy projektu Príroda je život. Projekt sa realizoval v rámci internej výzvy Košického samosprávneho kraja Tradície inšpirujú inovácie, ktorej hlavnou prioritou pre rok 2023 bola podpora aktivít znižujúcich dopady globálnych ekologických a environmentálnych výziev. Spoločný cieľ, ktorý si stanovili partneri projektu, je za pomoci jednoduchých názorných pomôcok poskytovať informácie a tým rozširovať vedomostné obzory, hlavne detí a mládeže, ale aj širokej verejnosti bez ohľadu na vek. „Človek s vyšším environmentálnym vedomím sa chová k životnému prostrediu a k prírode oveľa šetrnejšie, oveľa viac si uvedomuje súvislosť medzi svojim správaním a stavom životného prostredia. Preto je to niečo k čomu je ho potrebné viesť, ideálne už od útleho detstva,“ uviedla kurátorka Baníckeho múzea v Rožňave PhDr. Jaroslava Neubauerová, PhD. Celkové výdavky projektu tvoria sumu vo výške 47-tisíc eur.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.