Druhý Deň Gemerského seniorátu vyplnili programom aj dobrovoľní hasiči z Jelšavy
Napísal(a) G. Jakubecová
Nedeľa 23. augusta 2020 bola plná zaujímavých podujatí v meste Jelšava na strednom Gemeri. Doobedie a časť poobedia patrili 2. dňu Gemerského seniorátu, kde dobrovoľní hasiči z Jelšavy poskytli technickú pomoc dodávkou vody do nafukovacieho vodného futbalu, ale aj prispeli atrakciami pre prítomné deti. Tie sa mohli povoziť na autíčkach, odrážadlách, vyskúšať si „hasenie“ horiaceho hotela a prezrieť vystavenú techniku. Pre nepriaznivé počasie sa nám nepodarilo potešiť deti hasičskou penou.
Poobedie pokračovalo Divadelno – hudobným večerom u Coburga, kde sme vykonávali požiarno – asistenčnú hliadku.
Prvý aktívny deň s Náučným chodníkom na Hrádku
Napísal(a) G. Jakubecová
Jelšava so svojím malebným okolím vie zaujať takmer každého z nás. Iba nedávno sme sa aj prostredníctvom našej stránky Maj Gemer dozvedeli o novej turistickej možnosti pre tých, ktorí radi využívajú horské cesty či chodníky na jej využitie prostredníctvom jednoduchého kolesového kamaráta, akým je bicykel, alebo kolobežka. Dokonca i TV Joj si vo svojej spravodajskej relácii všimla túto jedinečnú zábavu tak pre deti, ako aj dospelých a odvysielala krátky šot z jedného takého podujatia na Hrádku. Naša jedna z najaktívnejších spolupracovníčok pani Gabriela Jakubecová z Jelšavy nás práve oslovila svojím najnovším príspevkom práve z tejto časti jelšavského chotára. Napísala nám a zároveň pripojila niekoľko zaujímavých fotografií z jednej augustovej akcie: "Mestské lesy Jelšava, s. r. o. v spolupráci so Slovenskými magnezitovými závodmi, a. s. Jelšava zorganizovali dňa 22. augusta 2020 Prvý aktívny deň s Náučným chodníkom na Hrádku. Dobrovoľný hasičský zbor mesta Jelšava bol oslovený organizátormi o spoluprácu pri aktivitách pre deti.
Nitrania sú priekopníci vo výrobe suchých salám: Recept na Nitran k nám chodili obkukávať súdruhovia z RVHP!
Napísal(a) A. Gallisová
Kto by nepoznal naše najznámejšie salámy ako Nitran či Malokarpatská saláma. Málokto však vie, že v 70. rokoch minulého storočia ich vytvorili naši majstri mäsiari, ktorí prišli vôbec s prvými suchými salámami na Slovensku. V Mojmírovciach pri Nitre ich dodnes vyrábajú podľa Československej štátnej normy z roku 1988, ktorá je chránená aj v takzvanej červenej knihe, záväznej pre každého poctivého výrobcu. Recept na výrobu legendárneho Nitranu sa od nás snažili obkukať aj súdruhovia z RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci).
Slovenské salámy vyrábané sušením a pomalým zrením určite môžeme povýšiť na najvyššiu úroveň mäsiarskeho remesla. Naši majstri mäsiari hľadali ten najvhodnejší recept celý rok. „Začali sme testovať každý jeden výrobný postup, mäso ochutnávať, voňať.
Malý remeselnícky jarmok ľudovo-umeleckých výrobcov z Košického kraja
Napísal(a) R. P.
Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK), ktorý je prvým v Košickom kraji, srdečne pozýva širokú verejnosť do Obchodného centra Optima v Košiciach na malý jarmok pod názvom Remeslo z kraja sveta. Konať sa bude v dňoch 25. a 26. augusta 2020. "Po udalostiach doma i vo svete, spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19, boli organizátori rôznych podujatí nútení ročník 2020 vynechať. Tým sa mnohým remeselníkom, prevažne živnostníkom, zamedzila možnosť predaja výrobkov na festivaloch, či jarmokoch. V tomto náročnom období podáva RINK svojim klientom, ľudovo-umeleckým výrobcom z Košického kraja, pomocnú ruku v podobe organizovania malého jarmoku," uvádza riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná.
Záujem OC Optima participovať na tomto podujatí umožní navodiť v týchto moderných priestoroch kus jarmočnej atmosféry s vôňou dreva, kože, hliny, jemnou krásu čipiek, tepaného kovu, či kraslíc.
Pozvanie na historický festival Z histórie Gemera - Malohontu ku gotickému kostolu v Kraskove
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Na historický festival Z histórie Gemera - Malohontu Vás ku gotickému kostolu v Kraskove dňa 5. septembra 2020 pozývajú Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Obec Kraskovo, Cirkevný zbor ECAV Kraskovo, v spolupráci s Mikroregiónom Teplý Vrch, Miestnou akčnou skupinou Malohont.
Podujatie začína od 10-tej hodiny otvorením pri exteriéri kostola. V kostolíku Vás čakajú zaujímavé prednášky: Gotická cesta - Európske dedičstvo, ktoré pripravilo o. z. Gotická cesta a v prednáške Petra Megyešiho pod názovm Medzi pozemským a večným sa dozviete o ikonografii stredovekých nástenných malieb v Kraskove. Od 12- tej hodiny Vás pozývame na komorný koncert v podaní Zboru starej hudby Arcus.
Začiatok augusta patril tretiemu ročníku detských letných tvorivých dielní
Napísal(a) Magdaléna Kantorová
Prvý augustový týždeň patril v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku už tretiemu ročníku detských letných tvorivých dielní pod názvom Šikovné ruky a veselá myseľ. Účastníci tvorivých dielní mali pestrý a bohatý program už od prvého dňa, kedy nás navštívili Ľubka Žilková a Martin Felbaba z Kokavy nad Rimavicou, ktorí detičky priučili tkaniu a výrobe švihadiel. V ten istý deň si detičky ešte vyrobili lapače snov, vlnené srdiečka, či krásne bodkované ornamenty. Ďalší deň patril hrnčiarstvu s hrnčiarkou Dankou Bakšovou z Hrnčiarskych Zalužian a návšteve Gemersko-malohontského múzea. V stredu sme medzi nami privítali Jarka Zvaru z Klenovca, ktorý naučil deti pliesť košíky z pedigu a Milana Stieranku tiež z Klenovca, ktorý s deťmi vyrezával krásne obrázky do dreva. Štvrtok ráno sme začali návštevou Hvezdárne v Rimavskej Sobote a poobede sme pokračovali v pletení kapsičiek a bičov s Ľubomírom Majanom a zdobením medovníkov.
Rok národnej identity rožňavských matičiarov v Honciach
Napísal(a) Mária Lukáčová
V Honciach sa 1.8.2020 konalo matičné stretnutie, kde Miestny odbor Matice slovenskej v Honciach spolu s Domom Matice slovenskej v Rožňave a obcou Honce zorganizoval akciu pri príležitosti Roku národnej identity. Pripomenuli sme si, že aké je dôležité mať národnú hrdosť a uvedomelosť. Matičiari Slováci a Slovenky pracujú pre kultúru, udržiavanie tradícií, rozvoj našich detí a vlasteneckého povedomia v miestnom obyvateľstve. Podujatia organizované Maticou slovenskou pripomínajú najdôležitejšie výročia a udalosti v dejinách slovenského národa. Aj naše stretnutie sa nieslo v takom duchu. Aká by to bola akcia Slovákov, kde by nezazneli krásne ľudové piesne. Pre spestrenie podujatia so svojím programom vystúpila miestna Folklórna skupina Genšenky. Pre dobrú náladu, aj do tanca hrala Starovlachovská muzika, a veru sa im to aj podarilo. Pri dobrom guláši a občerstvení sme sa zabavili, pospomínali a čo je tiež veľmi dôležité, že sme sa stretli. Dokázali sme, že aj toto je jedna z ciest ako stmeliť ľudí, ktorým ide o dobrú vec.
Leto s modrotlačou v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) G. Badin
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, sa tohtoročné leto nesie v duchu modrotlače. Modrotlač - naše kultúrne dedičstvo, ktorá bola zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2018, pritiahla do galérie veľký počet záujemcov. Múzeum navštívili detské skupiny z letných táborov, rodiny s deťmi aj klienti rekvalifikačného kurzu. V „modrotlačiarenskej tvorivej miestnosti“, ktorá bola účelovo vytvorená špeciálne na túto sezónu, si našli to svoje rôzne vekové kategórie. V miestnosti si naši návštevníci mohli pozrieť modrotlačové formy, odevné prvky ako modrotlačové sukne, šatky, zásteru, ale aj posteľnú bielizeň. Vystavené predmety boli zo zbierok múzea aj od súkromných zberateľov. Prezentáciu doplnili predmety inšpirované modrotlačou a vzory textílií ÚĽUV-u zo 70. - 80. rokov minulého storočia. S históriou a samotnou výrobou modrotlače sa nahlásené skupiny oboznámili na prednáške, v rámci ktorej si rozšírili svoje vedomosti o pracovných postupoch a zložitých metódach tohto odvetvia.
Predmetom mesiaca august je vystavená železná konzola a zábradlie z balkóna župného domu Malohontského dištriktu
Napísal(a) É. Kerényi
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 4. do 30. augusta 2020 vystavená železná konzola a zábradlie z balkóna župného domu Malohontského dištriktu. Časť železného zábradlia sa podarilo pracovníkom múzea zachrániť v roku 1978 z asanovaného župného domu, ktorý kedysi stál na rohu dnešných ulíc Hatvaniho a Jánošíkovej.
Nasledovný predmet si zaslúži trochu histórie z regiónu. Územie Malohontu v 13. storočí patrilo kaločskému arcibiskupovi. Od roku 1334 vlastníkom údolia Rimavy sa stáva sedmohradský vojvoda Tomáš Szecsényi. Počas 14. storočia sa územie stáva súčasťou Hontianskej župy a v 15. storočí sa stáva samosprávnym dištriktom pod názvom Malohont.
V Muráni zorganizovali pilčícky kurz pre dobrovoľných hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky v Revúcej v spolupráci so Školiacim strediskom Ľubomír Dubec zorganizovali dňa 25. 07. 2020 v Hasičskej zbrojnici v Muráni pilčícky kurz pre dobrovoľných hasičov. Kurz bol rozdelený na cyklický a základný. Základného pilčíckeho kurzu sa zúčastnilo osem dobrovoľných hasičov a cyklického trinásť dobrovoľných hasičov z nasledovných Dobrovoľných hasičských zborov: Beňuš – Gašparovo, Gemerská Ves, Hucín, Jelšava, Muráň, Revúca – Revúčka. Po prednáške a ukážke nechýbal test na overenie znalostí.
Dúfame, že vyškolení dobrovoľní hasiči zužitkujú svoje znalosti v zásahoch. Poďakovanie patrí Obci Muráň a jej dobrovoľným hasičom za poskytnutie priestorov zbrojnice.
Viac...
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila začiatkom júna 8. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 30.09.2020. Fotosúťaž poskytuje možnosť poukázať na to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme - na miesta, pamiatky, ľudí i udalosti, ktoré zaujmú oko domáceho i toho fotografa, ktorý sa sem práve vďaka nim stále rád vracia.
Súťažiť sa bude v nasledovných kategóriách:
1. Prírodné krásy
stromy, jaskyne, rybníky, skalnaté útvary, vodné toky a pod.
Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí je otvorená
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorilo pre širokú verejnosť dňa 11. 7. 2020 aj brány Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Tento rok je v nej inštalovaná výstava rodáka z Krásnohorského Podhradia, Dávida Baffiho, s názvom „Numeros Flecti“. Výstavu otvorila sobotňajšia vernisáž, ktorá sa tešila veľkému záujmu laickej, ako i odbornej verejnosti. Spojenie výstavy Numeros Flecti s obrazárňou je výnimočná hlavne tým, že ide o moderné abstraktné umenie, ktoré ešte v Andrássyho obrazárni nebolo nikdy prezentované. Autor je sám rodákom z Krásnohorského Podhradia, ktorý študoval na renomovaných školách doma i v zahraničí a má za sebou výstavy aj v európskych metropolách ako Budapešť, Praha, či Rím.
„Autor uprednostňuje, keď jeho plátna hovoria samé za seba, tie ale hovoria jazykom abstrakcie, jazykom, ktorý sa vymyká bežnému významu slov, takže sa zoči-voči nim môžeme, alebo skôr musíme začať pýtať:
Banícke múzeum sa rozhodlo preskúmať divadelníctvo v Rožňave
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v tomto roku rozhodlo preskúmať a prezentovať verejnosti súčasnosť rožňavského divadelníctva. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja, Rastislava Trnku. V tomto roku si pripomíname dvojité jubileum slovenského divadla, a to 100. výročie založenia Slovenského národného divadla (1. marec 1920) a 190. výročie uvedenia prvého ochotníckeho predstavenia na našom území, v Liptovskom Mikuláši (22. august 1830). Okrem toho Rožňava má z ochotníckeho aj profesionálneho hľadiska rovnako bohatú divadelnú minulosť, ako aj súčasnosť. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia začalo župné múzeum od mája riešiť projekt s názvom Divadelná Rožňava – múzejno-pedagogické bádanie, workshop a prezentácia. Pri implementácii projektu sleduje predovšetkým výchovno-vzdelávací charakter, a z tohto dôvodu pristúpilo múzeum k téme z múzejno-pedagogického hľadiska.
Festival FRAJ prinesie do Rimavskej Soboty skupinu Para
Napísal(a) Fikip Kubelka
12. júla 2020 – Mestské kultúrne stredisko Rimavská Sobota pravidelne organizuje podujatia prinášajúce do mesta rôzne formy kultúrneho vyžitia. Unikátom v tomto ponímaní je festival FRAJ, ktorý predstavuje formát dvojdňového multižánrového festivalu pre náročnejšieho diváka. Uskutoční sa 21. a 22. augusta v centre Rimavskej Soboty a jeho témou budú hranice. Hlavným hudobným lákadlom druhého ročníka festivalu FRAJ bude skupina Para. Okrem nej sa môžu návštevníci tešiť na koncerty Mateja Tále, Džumelca či skupiny Klipers. Svoj nový elektronický projekt predstaví Zuzana Mikulcová. Fanúšikov literatúry poteší čítačka a diskusia s jedným z najuznávanejších slovenských spisovateľov Michalom Hvoreckým. Diskutovať sa bude aj o vážnosti klimatických zmien. Divadlo zastúpi Juraj Mitro so svojou inscenáciou Cesta kolem mého pokoje.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-