Výstava 66 odborne ošetrených historických periodík z knižnice Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) I. Krnáčová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je od 1. júna 2020 vystavených 66 odborne ošetrených historických periodík z knižnice múzea.
Návštevníci majú možnosť vidieť napríklad slávny lexikón Carla Rottecka a Carla Welckera: Staats = Lexikon oder Encyklopädie der Staatswissenschaften z roku 1836, meteorologický časopis Az Időjárás : Meteorológiai havi folyóirat z roku 1898, taktiež historické periodiká z pedagogiky, botaniky a iné. Súčasťou výstavy je i dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác. Periodiká budú po ukončení výstavy dostupné na prezenčné štúdium v knižnici múzea.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa pripojilo k ostatným kultúrnym organizáciám kraja a pripravilo pre deti podujatie s názvom „Deň detí v Baníckom múzeu v Rožňave“. To sa uskutoční 5. 6. 2020 (piatok) od 9:00 hod. do 17:00 hod. vo vonkajších priestoroch exteriérovej Geologickej bádateľne Zážitkového centra Sentinel, na Šafárikovej 43 v Rožňave.
„Teší ma, že v aktuálnej, o čosi náročnejšej dobe, sa nezabudlo na našich najmenších a aj Banícke múzeum v Rožňave sa rozhodlo spríjemniť im Medzinárodný deň detí. Veď kto by si nechcel vyskúšať napríklad ryžovanie zlata, ktoré je už každoročne v múzeu veľkým lákadlom.
Výstava v GMM, ktorá je zameraná na prírodu ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a poznatkov
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V piatok 29. mája 2020 o 9.00 hod. sprístupní Gemersko-malohontské múzeum druhú výstavu po znovuotvorení s názvom Bionika – príroda na to prišla prvá. Výstavu pripravilo Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši (www.smopaj.sk). Výstava je zameraná na prírodu ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a poznatkov pre techniku, architektúru a dizajn. Návštevníci sa dozvedia, ktoré živé organizmy stáli na počiatku pokusov pri skonštruovaní lietadiel, ponoriek, sonarov, ale aj to, čo inšpirovalo vynálezcu suchého zipsu. Výstavu je možné navštíviť od utorka do piatka v čase od 9.00 do 17.00 hod., cez víkend od 13.00 do 17.00 hod. Výstava potrvá do 20. septembra 2020. Bionika je vedný odbor, ktorý princípy fungovania živých systémov a ich štruktúr aplikuje do konkrétnych technických a technologických zariadení a využíva prírodné štruktúry ako určité modely a inšpiračné zdroje pri riešení konkrétnych problémov. „Bionicky“ funguje
Rožňavský fotoklub Pix – XL oslavuje výstavou v Baníckom múzeu 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Andrea Gibasová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na jubilejnú výstavu fotoklubu Pix – XL do priestorov Galérie Baníckeho múzea.
Rožňavský Pix-XL fotoklub bol vysnívaný už pred desiatimi rokmi. Písal sa rok 2010 keď traja kamaráti „blúdili“ Silickou planinou. Príroda vždy ponúka „niečo krásne“ a myšlienka vytvorenia klubu sa sformovala práve tu niekde medzi škrapmi krasu.
„Fotografia je pre nás každodennou súčasťou, no zároveň niečím výnimočným, aj preto klubové narodeniny oslavujeme spoločnou výstavou. Klubová jubilejná výstava je rozmanitá žánrovo aj tematicky, veď spoločne vystavujú viacerí členovia, ktorých uplynulý čas inšpiroval tvoriť rôzne fotografie no zároveň ich fotografia spája,“
Nová publikácia Gabriela Rožaia: Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, má v hlavnej náplni svojej činnosti rozvoj, dokumentáciu a šírenie kultúrneho dedičstva regiónu Gemer. V oblasti tradičnej kultúry ide aj o uchovávanie nehmotných jazykových prejavov.
V záujme čo najvernejšieho zachovania a správnej interpretácie jednotlivých nárečí vznikla jedinečná metodická príručka Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Určená je etnológom, kultúrno-osvetovým pracovníkom, ale aj folkloristom, či zberateľom ľudovej slovesnosti. Ponúka nielen návod na jednotný prepis nárečových prejavov, ale aj charakteristiku a členenie nárečí a nárečových skupín v oblasti, a tiež praktické príklady správneho použitia špeciálnych znakov a grafém pri transkripcii.
Výstava Šarlota Bottová: Výber z tvorby – bude sprístupnená bez vernisáže
Napísal(a) Ľ.P.
Výstavu Šarlota Bottová: Výber z tvorby Gemersko-malohontské múzeum pripraví ako prvú po uvoľnení opatrení v súvislosti s pandémiou Covid 19. Bude sprístupnená bez vernisáže od 19. mája 2020.
Šarlota Bottová sa v rámci výtvarného umenia venuje najmä kresbe portrétov. V rámci svojej tvorby ich namaľovala vyše sto, pomerne veľké množstvo na objednávku, no postupne, s rastúcim záujmom verejnosti, aj pre potreby výstav. Svoje diela vystavovala napríklad v Prahe (2016), na výstave amatérskych rómskych umelcov AraArt v Košiciach (2017), v Hnúšti (2017) a v Rimavskej Bani.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, s radosťou oznamuje všetkým svojim návštevníkom a záujemcom, že otvára svoje brány v utorok 19. mája 2020.
„Pre širokú verejnosť sprístupňujeme areál Zážitkového centra SENTINEL na Šafárikovej č. 43, avšak s určitými obmedzeniami pri používaní niektorých interaktívnych prvkov. Okrem toho môže verejnosť navštíviť aj Historickú expozíciu – prezentačný múzejný depozitár na Šafárikovej č. 31 a Galériu Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov č. 25. Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí zatiaľ ostáva pre verejnosť zatvorená,“ povedal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Uvedené prevádzky budú podľa pokynov Košického samosprávneho kraja, Ústredného krízového štábu aj Hlavného hygienika SR otvorené v obmedzenom režime, čiže od utorka do piatka,
Medzinárodný deň múzeí s bezplatným vstupom do Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) MOM
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí – 18. mája 2020 bude vstup do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bezplatný. Aj v tejto neľahkej situácii sa múzeum rozhodlo neupustiť od tradície a vyšlo v ústrety návštevníckej verejnosti tým, že v pondelok 18. mája sprístupní stále expozície v čase od 8:00 do 16:00 hod.
„Múzeum bude otvorené mimoriadne aj v pondelok, napriek tomu, že býva v tento deň v týždni pre verejnosť uzatvorené. Návštevníkom ponúkame bezplatnú prehliadku stálych expozícií a výstavy Nieto majstra nad kováča...“: Martina Oštrom Mareková.
Medzinárodný deň múzeí je sviatkom všetkých múzejníkov od roku 1977, kedy tak rozhodla Medzinárodná rada múzeí ICOM počas generálnej konferencie v Moskve. Múzeá patria k inštitúciám,
(MOM) - Brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pre verejnosť sa opäť otvárajú dňa 12. mája 2020 o 9.00 hod. Vedenie múzea pripravilo milé prekvapenie. Každý individuálny návštevník, dvojica či rodina dostane pri návšteve múzea darček v podobe najnovšieho zborníka Gemer-Malohont, ročník 15.
Zborník prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea, ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 15. ročník zborníka obsahuje 17 odborných príspevkov z archeológie, histórie a etnológie.
Gemersko-malohontské múzeum opäť otvorené pre verejnosť
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Od utorka 12. mája 2020 sa opäť otvárajú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Múzeum bolo pre verejnosť zatvorené celých 64 dní. Múzeum bude otvorené počas štandardných otváracích hodín – v pondelok zatvorené, v utorok až piatok otvorené od 9:00 do 17:00 a počas víkendu od 13:00 do 17:00.
Počas návštevy múzea však budú platiť určité opatrenia. Vstup do múzea bude povolený len s prekrytými hornými dýchacími cestami (napr. rúškom, šatkou, šálom). Pri vstupe bude potrebné si dezinfikovať ruky pripraveným dezinfekčným prostriedkom. Počet návštevníkov vo výstavných a expozičných priestoroch v jednom okamihu bude limitovaný na jedného návštevníka na 25m2 (t.j. maximálne traja návštevníci v jednej miestnosti), táto podmienka sa nevzťahuje na deti.
Viac...
Mária Halková rod. Michaliková * 03.07.1932 Važec – † 28.04.2020 Rožňava
Gloriam qui spreverit, veram habebit – Skutočnú slávu získa ten, kto o ňu nestojí.
Vedeli sme o jej podlomenom zdraví, tušili sme, aká bude posledná etapa cesty našej tety Halkovej: ad astra per asperam – utrpením ku hviezdam. Jednako správa o poslednom vydýchnutí vzácnej priateľky hlboko zasiahla početné matičiarske spoločenstvo.
Teraz znie mĺkva panychída, rúfusovské nepočuteľné laudácio za húževnatou rodáčkou z malebného Važca, kde uzrela svetlo sveta a pod tatranskými končiarmi jej klíčili v duši výhonky krištáľového národovectva, lásky k piesni, tancu a ľudovým tradíciám. Velebné ticho hlbín sa rozprestiera ponad všetky gemerské miesta či zákutia, ktorým teta Halková od roku 1971, kedy sa presťahovala do Rožňavy, vpisovala letokruhy svojho celoživotného úsilia. Vtlačila autentickú pečať matičiarskemu životu i dianiu v jeho celostnom rozmere aj význame.
Štvrtého mája si každoročne pripomíname Deň svätého Floriána. Svätý Florián bol katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Tento rok sme si prvýkrát mohli pripomenúť tento sviatok patróna hasičov pri soche svätého Floriána dňa 03. 05. 2020, kde sa stretli jelšavskí dobrovoľní hasiči, zapálili sviečky a uložili venček. Je to, v tejto dobe, jediná možnosť, ako si pripomenúť tento sviatok. Dúfam, že sa toto stane každoročnou tradíciou a budeme sa môcť sem vracať vo väčšom počte.
Svätý Florián, patrón hasičov a záchranárov
V minulosti, keď mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozšírenie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), ale aj členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) okrem požiarov aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahov a pri záchranárskych prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči spolupracujú aj pri riešení núdzových situácií.
K 01. 04. 2002 bol uzákonený Hasičský a záchranný zbor, pod ktorý patria všetky profesionálne hasičské zbory na Slovensku. Vznikla tiež Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR). Zásahy a záchranné práce vykonávajú okrem iného:
HaZZ, ktorý je zložený z príslušníkov HaZZ.
Predmetom mesiaca máj je úlomok keltského skleneného náramku zo Včeliniec
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ predstavíme verejnosti fragment skleneného náramku zo Včeliniec – najstarší sklenený predmet vo viac ako stotísicovom zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Nakoľko je múzeum od 9. marca 2020 až do odvolania zatvorené, prezentujeme zbierkové predmety prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Instagram a tiež na internetovej stránke múzea.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-