ANIMOsCool – Letná škola animovaného filmu v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Už 7. ročník denného letného tábora so zameraním na animovanú tvorbu pripravilo Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. V termíne od 27. do 31. júla 2020 účastníci workshopu pod vedením odborných lektorov vytvoria spoločný animovaný film.
„Hlavným lektorom je skúsený výtvarník a pedagóg Ivan Čepek z Košíc, ktorý k animovanej tvorbe vedie v záujmových umeleckých krúžkoch deti a mládež,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje, „pod jeho vedením vznikajú animované filmy, ktoré získavajú priaznivé ohlasy nielen divákov, ale aj ocenenia odbornej poroty na celoštátnej filmárskej súťaži CINEAMA.”
Tvorbu Dávida Baffiho predstaví Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí
Napísal(a) R. Šimko
Sezónnu výstavu Dávida Baffiho – Numeros Flecti v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí pripravilo pre svojich návštevníkov Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Výstavu otvorí vernisáž dňa 11. 7. 2020 o 17:00 hod. a verejnosti bude sprístupnená až do 13. 9. 2020.
Dávid Baffi je rodák z Krásnohorského Podhradia a jeho výstava bude obsahovať diela, ktoré tvoril približne od začiatku tohto roka. Okrem nich sa na výstave objaví aj niekoľko starších diel, pričom poukazujú na princíp jej názvu, ktorý v latinčine znamená „ohyb čísel“. Autor uvažuje o paradoxoch prijatia do tejto doby, hraniciach medzi videným a nevideným, o vizuálnom smogu či výzve strácajúceho sa pokoja a rovnováhy. Zaoberá sa tiež tzv. slepým vizuálom, ktorý sa nerodí z videného, ale predsa dokáže vizuálne žiť.
Deti s vysvedčením majú vstup do múzea zdarma
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo pre žiakov základných a stredných škôl odmenu za ich prospech. Všetci žiaci, ktorí počas víkendu 4. až 5. júla 2020 sa preukážu aktuálnym koncoročným vysvedčením získajú bezplatný vstup do múzea. Môže tak urobiť každý žiak bez ohľadu na známku na vysvedčení. Gemersko-malohontské múzeum je pre verejnosť počas víkendu otvorené 13:00 do 18:00.
Aktuálne si verejnosť môže pozrieť štyri tematicky pestré výstavy - Nieto majstra nad kováča..., Bionika - príroda na to prišla prvá, Šarlota Bottová. Výber z tvorby a najnovšia výstava Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho.
V utorok 30. júna 2020 sprístupní Gemersko-malohontské múzeum novú výstavu - Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho. Výstava bude sprístupnená bez vernisáže a v priestoroch múzea potrvá do 30. augusta 2020.
Výrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V Kyjaticiach i v susednom Babinci sa venovali už od prelomu 18. a 19. storočia výrobe ľudového nábytku. Z bukového štiepaného dreva tu zhotovovali skrine a zásobnice na obilie, tzv. súseky, zdobené charakteristickým rytým ornamentom zhotovovaným špeciálne upraveným kružidlom ukončeným rydlom. Tieto výrobcovia predávali na jarmokoch vo svojom okolí, no i na Dolnej zemi. Okrem toho zhotovovali i zmenšené podoby nábytku a hračky pre deti. Po prvej svetovej vojne, v súvislosti s výrobou lacného továrenského nábytku, no i po zmene hraníc, začala táto výroba zanikať.
„LÁSKA SI TO ZASLÚŽI!“ Regionálna autorka Eva Wilson pokrstila prvý veľký román
Napísal(a) J. Genčanský
Eva Wilson z Revúckej Lehoty nie je v literatúre žiadny nováčik. Na svojom konte má už niekoľko knižiek, ktoré však boli doteraz adresované skôr mladším čitateľom. Najnovšia kniha je už naozajstným románom, do ktorého sa môžete zahĺbiť a nechať sa unášať emóciami a vášňou – je totiž o láske.
„Už ako malú prváčku ma očaril dobrodružný román Winnetou z edície Stopy s čiernobielymi ilustráciami a tomuto žánru som zostala verná celé detstvo. Vtedy sa zrodila u mňa myšlienka, že keď budem veľká, určite aj ja napíšem taký román a budú v ňom také isté krásne ilustrácie. A keďže som už na veľkú narástla, tak sa mi patrilo ten detský sen splniť,“ hovorí o motívoch zrodu svojho prvého románu autorka Eva Wilson.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre žiakov, študentov a rodiny s deťmi ďalšiu voľnočasovú aktivitu s názvom „Geo – piatky v múzeu“. Podujatie sa bude konať počas letných prázdnin takmer každý piatok v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej ul. č. 43 v Rožňave a na programe budú lákadlá, ako napríklad rozpojovanie a pozorovanie hornín, ryžovanie zlata alebo hľadanie fosílií v piesku.
„Všetky z aktivít sa budú konať v našej novej exteriérovej Geologickej bádateľni, ktorú sme vlani otvorili vďaka podpore Košického samosprávneho kraja. Čiže okrem toho, že sa naši bádatelia niečomu priučia, strávia čas aj na čerstvom vzduchu. V prípade zlého počasia sa ale vieme presunúť do interiérových priestorov múzea, kde zabezpečíme iné, tak isto lákavé aktivity,“ prezradila Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Nový koronavírus zasiahol aj skupinu Massriot. Partia rockerov sa ale vracia na pódiá s novým playlistom na doteraz u nich nevídanom, letnom turné názvom BUDE TO FAJN TOUR.
Massriot navštívi 5 miest na východnom Slovensku, ale okrem toho zavítajú aj do Revúcej. Navštívia 2 nové kluby, kde ešte v rámci svojich koncertných šnúr nehrali. „Po korone ešte zďaleka nie je, ale opatrenia sa už uvoľnili. Vnímame, že je situácia ťažká, ale aj pri tej opatrnosti chceme vniesť kus nádeje, a preto sme turné pomenovali BUDE TO FAJN TOUR. Začíname symbolicky presne tam, kde sme prestali. Prvý koncert bude v Starej Ľubovni, skončíme už tradične doma, v Rožňave. Nesmierne sa tešíme na náš návrat na pódiá, na ľudí a tú nezameniteľnú atmosféru, treba to ale brať zodpovedne a tak sa aj správať,“ informoval spevák a skladateľ skupiny, Robo Šimko.
Zreštaurovaný veľkorozmerný portrét cisárovnej Alžbety - Predmet mesiaca júl 2020
Napísal(a) A. Kolár
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený zreštaurovaný portrét cisárovnej Alžbety, prezývanej Sissi. Portrét o rozmeroch 268 x 155 cm bude v múzeu vystavený od 1. júla do 2. augusta 2020.
Reprezentatívny portrét cisárovnej Alžbety je komponovaný na vertikálne orientovanom predĺženom formáte plátna. Celofigurálna kompozícia je zasadená do interiéru s kulisovým pozadím, ktoré tvorí časť mohutného antického stĺpu s drapériou a vpravo zlátený stôl s bohatou rokajovou rezbou, na ktorom je položená váza s vädnúcimi ružami ako odkaz na Memento mori (Pamätaj, že zomrieš). Cisárovná Alžbeta je odetá v tmavých smútočných šatách so svetlými rukavicami, v ruke drží zložený čierny vejár. Takýto odev nosila cisárovná po smrti svojho syna Rudolfa, ktorý zomrel v roku 1889.
Remeselnícke tábory v Dome tradičnej kultúry Gemera počas letných prázdnin
Napísal(a) A. Kleinová
Deti sa počas letných prázdnin v Košickom kraji rozhodne nudiť nebudú, župné kultúrne zariadenia pripravili bohatú ponuku letných aktivít. Tešiť sa môžu na viac než 30 letných táborov, na ktorých si prídu na svoje fanúšikovia astronómie, ľudových remesiel, či malí turisti.
Letný tábor pre deti pripravilo aj Gemerské osvetové stredisko, ktorého zriaďovateľom je Košický kraj. Aj keď tohtoročný remeselnícky tábor bude prísnejší, deti sa môžu tešiť na viac aktivít a vyšší počet turnusov.
Novinkou je, že tentokrát prídu na výpomoc do Gemerského osvetového strediska remeselníci z celého Košického kraja. Priúčať deti tajom tradičných postupov budú remeselníci vďaka spolupráci s Remeselníckym inkubátorom Gemer.
Príležitosť rozhodnúť o najkrajšej fotografii z územia MAS 2020
Napísal(a) Mirka
Aj tento rok sme sa s fotografiami zo súťaže Malohont mojimi očami 2019 zapojili do celoslovenského kola Najkrajšia fotografia z územia MAS 2020, ktoré už tradične organizuje Národná sieť rozvoja vidieka.
Z regiónu Malohont sa o vašu priazeň uchádza 6 fotografií, ktoré môžete podporiť svojím hlasom do 20.07.2020. Ako hlasovať? Stačí kliknúť na odkaz pri každej fotografii a dať jej hlas kliknutím na "Páči sa mi to". Za každý jeden hlas aj v mene autorov fotografií vopred ďakujeme.
Viac...
Múzejný tábor bude tento rok zameraný na poklady Unesca
Napísal(a) Robert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, aj tento rok pripravilo už v poradí tretí letný múzejný tábor pre deti vo veku od 6 do 10 rokov s názvom „Po stopách pokladov Unesca na Gemeri“.
Zámerom letného tábora je prezentácia prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO na území Gemera. Jeho hlavným cieľom je vhodným spôsobom vzdelávať a vzbudiť u najmladšej generácii záujem o poznanie prírodných pamiatok, jedinečných jaskýň a priepastí NP Slovenský kras, ktoré boli spolu s pamiatkami susedného Aggtelekského krasu zapísané v roku 1995 na zoznam UNESCO v roku 1995. V tomto roku si teda pripomíname 25. výročie tejto významnej udalosti. V tábore sa budú účastníci zaoberať aj témou modrotlače.
Banícke múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi leto s modrotlačou
Napísal(a) G. Badin
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si na letné mesiace pripravilo pre rodiny s deťmi zaujímavé aktivity vo forme tvorivých dielní spojených s témou modrotlače.
Región Gemer je významnou etnografickou oblasťou Slovenska s bohatými ľudovými tradíciami a v jeho histórii tu zaznamenávame väčší výskyt farbiarskych a modrotlačiarenských dielní. Na národnej úrovni bola modrotlač zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2015; druhá najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1784 z Dobšinej.
Reštaurovanie historických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) É. Kerényi
Stála vlastivedná expozícia Gemersko-malohontského múzea je doplnená o historické hodiny, ako ukážka výrobkov hodinárskych majstrov a dokumentácia kultúry bývania mešťanov. Komplexné reštaurovanie štyroch historických mechanických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok múzea sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom projektu bol Tibor Kováč, člen Komory reštaurátorov na Slovensku, ktorý sa špecializuje na reštaurovanie historických hodín, a ktorý v priebehu roka zreštauroval a sfunkčnil nasledovné historické hodiny:
Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 885. Výrobcom bol hodinársky majster Vunibaldus Rein (Wunibald Rhein), ktorý pôsobil v meste Eger (Jáger) na území dnešného Maďarska ako hodinár jágerského biskupa grófa Karola Eszterházyho.
Výstava 66 odborne ošetrených historických periodík z knižnice Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) I. Krnáčová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je od 1. júna 2020 vystavených 66 odborne ošetrených historických periodík z knižnice múzea.
Návštevníci majú možnosť vidieť napríklad slávny lexikón Carla Rottecka a Carla Welckera: Staats = Lexikon oder Encyklopädie der Staatswissenschaften z roku 1836, meteorologický časopis Az Időjárás : Meteorológiai havi folyóirat z roku 1898, taktiež historické periodiká z pedagogiky, botaniky a iné. Súčasťou výstavy je i dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác. Periodiká budú po ukončení výstavy dostupné na prezenčné štúdium v knižnici múzea.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).