Žijeme v dobe, keď sa ustavične niekam ponáhľame. V strese každodenných starostí sa už takmer vôbec nedokážeme tešiť zo života. Aj to je dôvod, prečo by sme si mali pripomínať históriu svojich predkov, život našich starých mám a otcov. Oni boli celý život spätí s prírodou a tešili sa z každej maličkosti. Žili skromne a vážili si všetko, čo im život priniesol. Na ich príbehoch môžeme vidieť, že sa dalo žiť aj bez elektriny, áut a počítačov. Spokojne a šťastne.
Dnes môžeme svoju minulosť okrem škôl spoznávať v skanzenoch či na príjemných podujatiach, ako bol napríklad ostatnú sobotu historický festival v Kraskove. Atrakciou pre súčaníkov bol stredoveký tábor s dobovým jarmokom, na ktorom ponúkali svoje výrobky brašnár, tesár, sviečkar, minciar či vinár. Oživením pre malých i veľkých zasa skupina stredovekých žoldnierov s halapartňami i delostreleckým oddielom, lukostreľba, sokoliari či dvorské tance na lúke.
Za aktívnu prácu v boji s Covid-19 predseda KSK ocenil dobrovoľných hasičov kraja
Napísal(a) PhDr. Michal Terrai
Dňa 7.9.2020 v sále Východoslovenskej galérie boli predsedom KSK pánom Ing. Rastislavom Trnkom a predsedom KO DPO SR Košice pánom Ing. Miroslavom Semaničom ocenení všetci členovia DPO, zúčastnení v karanténnych strediskách v Košiciach a v Rožňave. Tiež ocenení boli aj ich koordinátori, tajomníci ÚzO DPO SR v Košiciach a v Rožňave.
Podujatie sa začalo krásnymi slovami v príhovoroch predsedov, ktorí ďakovnými slovami vyslovili uznanie členom za všetku ich prácu v strediskách, za ochotu, za ich čas. Každému osobne odovzdali Ďakovný list na meno s medailou Za aktívnu prácu v boji s Covid-19. Slávnostné podujatie spríjemnili žiaci a pedagógovia Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach, s krásnymi piesňami, hudbou, skladbami.
Po odovzdaní bol slávnostný zápis do pamätnej knihy predsedom KO DPO SR v Košiciach pánom Ing. Miroslavom Semaničom.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Napísal(a) A. Štafura
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie je názov už ôsmej pravidelne organizovanej vedeckej konferencie, ktorá sa uskutoční 8. a 9. septembra 2020 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej a Základnej umeleckej školy v Revúcej. Konferenciu na strednom Gemeri tento rok organizuje Quirinus, o. z. v spolupráci s projektom Kreatívna Európa. Konferencia je zameraná na kultúrnu pamäť regiónu z hľadiska rôznych vedeckých disciplín. Na konferencii odznejú zaujímavé prednášky z literárnej vedy, muzikológie, histórie či biológie. Veríme, že sa nám týmto podarí stimulovať súčasný výskum regionálnej kultúry Gemera a Malohontu ako regiónov Slovenska s bohatými kultúrnymi tradíciami, a tak pomôcť pretaviť získavané poznatky aj do aplikačnej sféry.
Gemersko-malohontské múzeum pripravilo výstavu „Július Szabó. Pod medeným nebom“
Napísal(a) PhDr. Kinga Szabó
Pamätný dom Júliusa Szabóa v Lučenci pripravil pre návštevníkov Gemersko-malohontského múzea výstavu pod názvom „Július Szabó. Pod medeným nebom“. Výstava prezentuje výber z maliarskej tvorby umelca. Vernisáž výstavy sa uskutoční 9. septembra 2020 o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava potrvá do 31. decembra 2020 a je realizovaná v rámci podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva.
Július Szabó (1907 - 1972) sa maľbe venoval od svojich mladých rokov. Jeho prvé, študijné pokusy o olejomaľbu sú prevažne realistické. Tematicky sa zameriaval na portrétovanie blízkych, členov rodiny a na krajinu v okolí Lučenca. V mladosti naňho vplýval jeho prvý učiteľ maliarstva František Gyurkovits a cieľavedome sa vzdelával z literatúry. Postupne, ako sa dostal do sveta a poznával umelecké trendy doby, pretavoval ich do svojho umenia. No jeho cesta do Paríža v roku 1937 mu dopomohla k uvedomeniu si vlastnej sily a nastúpiť na samostatnú cestu v umení. Jeho maliarsky prejav z rokov 1942 - 1943 je jasným dokladom tejto jedinečnej cesty.
Viete, že pod Stolicou leží jedna dedina? Pozrime sa na chvíľu, čo tam Rejdovci robia
Napísal(a) MG od
Pod Stolicou leži jedna dedyna. Titulok z plagáta, ktorý v auguste tohto roku zvolával rodákov, alebo milovníkov folklóru na hornom Gemeri do jeho centra – ako hlavný organizátor Obec Rejdová a OZ Hôra Rejdová. Keďže tohto roku z dôvodu šírenia koronavírusu sa pozastavili v období leta všetky kultúrne slávnosti, a tým aj Gemerské folklórne slávnosti, ktorý si tento rok mohli zapísať 48. ročník, uskutočnila sa spomínaná akcia dňa 21. augusta so začiatkom o 18-ej hodine na námestí v tejto obci.
V rámci programu uvideli prítomní vystúpenie účastníkov letného muzikantského tábora, ale tiež uvedenie publikácie rodáka Rejdovej Ing. Ondreja Kračúna „Majáles a staré časy“. Na pripravenom pódiu sa predstavili divákom FS Dubina z Rožňavy a domáca folklórna skupina z Rejdovej, ktorá uviedla nové programové číslo v rámci projektu FPU. Predstavil sa tiež Marek Dovalovský s prezentáciou parobských kožúškov, ktoré reprezentujú domácich majstrov rôznych remesiel.
V Baníckom múzeum v Rožňave si pripomenú 25. výročie zápisu gemerských jaskýň do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
Napísal(a) R. Šimko
Na výstavu s názvom Jaskyne UNESCO v Národnom parku Slovenský kras pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 24. septembra 2020 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
V roku 2020 si pripomíname 25. výročie zapísania prírodných pamiatok Aggtelekského a Slovenského krasu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Okrem samotného výročia je téma ochrany svetového dedičstva veľmi aktuálna, pretože jedinečné krasové územie v Košickom kraji je špecifické a veľmi citlivo reaguje na všetky zmeny, ktoré spôsobuje znečisťovanie životného prostredia. Návštevníci výstavy lepšie spoznajú Národný park Slovenský kras, najmä jaskyne zapísané do svetového dedičstva, ktoré sa nachádzajú na území Košického kraja.
V gemerskej obci Pača krstili prvé CD-čko folklórnej skupiny Bučina
Napísal(a) D. Sústriková
Deň 14.8.2020 – pre niekoho obyčajný piatkový večer. Pre členky folklórnej skupiny BUČINA z Pače deň nezabudnuteľný a dlho očakávaný. Ešte v októbri 2019 pri príležitosti 10. výročia vzniku folklórnej skupiny natočili jej členky prvý CD nosič s pačanskými pesničkami. Prvý termín krstu prekazil COVID-19, no na druhý pokus to vyšlo nad očakávanie.
V kultúrnom dome v Pači sa zišli v hojnom počte obyvatelia obce, ale aj rodáci a priaznivci folklóru z blízkeho okolia. Programom sprevádzala Ing. Dana Lacková, ktorá sa tejto neľahkej úlohy zhostila veľmi dobre, čím prispela k hladkému a dynamickému priebehu celého večera. V rámci programu vedúca folklórnej skupiny Mgr. Dana Sústriková vo svojom príhovore priblížila prítomným neľahké začiatky založenia tohto folklórneho zoskupenia. Vyzdvihla pomoc obecného zastupiteľstva, ale hlavne starostu obce Ladislava Zagibu, ktorý od začiatku činnosti FSk podporoval a podporuje. On sa stal aj hrdým „krstným otcom“ a CD nosič uviedol do života krištáľovo čistou vodou z Bučiny – časti chotára v ktorom vyviera pačanský potok.
Múzejný deň bude na tému prírodné pamiatky zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave sa ani tento rok nezaobíde bez tradičného Múzejného dňa, ktorý sa skutoční v piatok 18. septembra od 9:00 do 17:00 v Zážitkovom centre SENTINEL na Šafárikovej 43. Témou budú prírodné pamiatky, zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. „Múzejný deň každoročne pripravujeme pre žiakov materských, základných aj stredných škôl. Štandardne sa koná v polovici mája, vždy v piatok pred Nocou múzeí a galérií. Tohtoročná Noc múzeí však bola pre pandémiu preložená a jej nový termín je až v polovici novembra. Aj vzhľadom na počasie sme sa preto rozhodli zorganizovať Múzejný deň UNESCO samostatne v septembri,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Múzejníci pripravili bohatý program, v ktorom si okrem prednášok, prehliadok expozícií a Geologickej bádateľne budú môcť účastníci vyskúšať jazdu banským vláčikom a mnoho interaktívnych aktivít.
Rukopisné dielo z roku 1874 Gusztáv Liszkay: Náuka o baníctve vystavia v GMM
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 30. septembra 2020 vystavené rukopisné dielo o teórii baníctva „Náuka o baníctve“ z roku 1874. Autorom rukopisu je banský inžinier Gusztáv Liszkay.
Rukopis Náuka o baníctve, pozostávajúci z päťdesiattri listov, sa podarilo objaviť v rámci dokumentácie baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte, potrebného k príprave rovnomennej výstavy otvorenej v priestoroch múzea v roku 2018, vo vyše sedemnásťtisícovej zbierke dokumentov v archíve Gemersko-malohontského múzea. Do archívu múzea ho daroval v roku 1906 evanjelický farár v Rimavskom Brezove Ján Liszkay.
V rožňavskej galérii vystavia diela účastníkov tábora MLYN BASKA MALOM
Napísal(a) R. Šimko
Ak ste zvedaví, čo na prelome júla a augusta vytvorili účasníci Medzinárodného tábora MLYN 2020 Rožňava, príďte sa pozrieť do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstavu s názvom 21. Mlyn Baska Malom 2020 pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, v spolupráci Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy. Vernisáž sa uskutoční 10. septembra 2020 o 17:00 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Tento rok sa na výtvarnom tábore pre obmedzenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 zúčastnilo len deväť výtvarných umelcov. Okrem umelcov z Košického kraja tvorili v tábore aj umelci z maďarských partnerských miest mesta Rožňava – Szerencsa, Budapešti a Miškovca.
Viac...
Podujatím „Deň baníkov v Baníckom múzeu v Rožňave“ si Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo, už tradične pripomenie významný sviatok baníkov. Uskutoční sa 11. septembra 2020 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej ul. 43 od 9:00 do 17:00 h.
„Okrem zvýhodneného vstupného do Expozície baníctva a hutníctva Gemera, máme pre verejnosť pripravený slávnostný sprievod zo ZC Sentinel k Pamätníku baníckej práce. Po návrate je na programe prezentácia novej interaktívnej časti expozície múzea „Visuté lanové dráhy“, ktorá bude spojená s členskou schôdzou miestneho baníckeho spolku a prednáškou Norberta Mogyorósiho s názvom Lanovky,“ informovala Juliána Kelemenová z Baníckeho múzea v Rožňave.
Banícke múzeum v Rožňave spúšťa pre školákov geologický krúžok
Napísal(a) R. Šimko
Skvelá správa pre malých bádateľov. Banícke múzeum v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizuje pre žiakov v školskom roku 2020/2021 geologický krúžok. Určený je pre školákov, ktorých zaujímajú horniny, minerály, fosílie, horotvorné procesy alebo vznik neživej prírody a celej našej Zeme.
Košický samosprávny kraj prostredníctvom svojich zariadení chce takto podporiť záujem detí vo veku 8 až 12 rokov o poznávanie sveta okolo seba a rozvíjať ich logické a vedecké zmýšľanie. Žiaci sa v krúžku primerane svojmu veku oboznámia so základnými poznatkami z geológie, petrografie, paleontológie, speleológie a biológie. Naučia sa aj o bohatej baníckej minulosti regiónu Gemer.
„Krúžok prebieha pod vedením skúseného múzejného pedagóga formou interaktívnych prednášok, ktoré sú spojené s praktickými ukážkami a zábavnými experimentami. Pri prednáškach žiaci získajú teoretické znalosti v študovanej oblasti.
Večer folklóru vo Vlachove prostredníctvom fotografií Petra Pobočeka
Napísal(a) MG od
Akosi dlho sme tento rok čakali na súhrnú informáciu o zaujímavom podujatí, ktoré 8. augusta 2020 zorganizovala obec Vlachovo, OZ Stromíš a Hostinec vo Vlachove. Organizátori mu dali aj príťažlivý názov Večer folklóru vo Vlachove. Kde inde by ho mohli v obci umiestniť, keď nie pred vlachovský hostinec. Pripravili preň aj zaujímavý program, ktorý sa začal o 17-tej hodine. V ňom sa predstavovali postupne od domácej MSS Pekná dolinka a DS Malý Stromíš. Po nich sa dostali k slovu aj známe súbory z okolia ako Fsk Hôra z Rejdovej, Fsk Bystränky z Rožňavského Bystrého a FS Dubina z Rožňavy. Záver patril Fsk Stromíš z Vlachova. Celý program zavŕšila ľudová zábava so skupinou RELAX.
Na podujatie sa vybral z Revúcej aj pán Peter Poboček. Srdcom i telom vášnivý zaznamenávateľ podobných podujatí, zdá sa, že v celom Gemeri. Raz ho vidieť doma v Revúcej, aby hneď zašiel i do Tisovca, Jelšavy, rád chodí i do Rejdovej a teraz sa chcel pokochať i zaznamenať fotoaparátom toto podujatie, ktoré veľmi konkuruje
Druhý Deň Gemerského seniorátu vyplnili programom aj dobrovoľní hasiči z Jelšavy
Napísal(a) G. Jakubecová
Nedeľa 23. augusta 2020 bola plná zaujímavých podujatí v meste Jelšava na strednom Gemeri. Doobedie a časť poobedia patrili 2. dňu Gemerského seniorátu, kde dobrovoľní hasiči z Jelšavy poskytli technickú pomoc dodávkou vody do nafukovacieho vodného futbalu, ale aj prispeli atrakciami pre prítomné deti. Tie sa mohli povoziť na autíčkach, odrážadlách, vyskúšať si „hasenie“ horiaceho hotela a prezrieť vystavenú techniku. Pre nepriaznivé počasie sa nám nepodarilo potešiť deti hasičskou penou.
Poobedie pokračovalo Divadelno – hudobným večerom u Coburga, kde sme vykonávali požiarno – asistenčnú hliadku.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).