Kultúrny dom v Rákoši – miesto prezentácie komorného programu Roztratené zrnká
Napísal(a) Mgr. S. Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Banskobystrický samosprávny kraj Vás pozývajú 17. novembra 2019, o 15:00, do Kultúrneho domu v Rákoši na prezentáciu komorného programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu v obciach Sirk, Rákoš, Ratkovská Suchá a Ratková. V programe sa Vám predstavia naši informátori zo skúmaných obcí a Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, v spolupráci s redaktorkou Rádia RTVS Regina Stred Katarínou Kovačechovou.
Scenár a réžia: Alena Ďurkovičová, príprava: Stanislava Zvarová, Alena Ďurkovičová, Jaroslav Zvara, Viktor Brádňanský. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Výkladom a prednáškou k výstave Havrany a ich príbuzní sa dozviete mnoho zaujímavostí z ich života
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
Od 10. septembra 2019 do 31. decembra 2019 prebieha v priestoroch Gemersko-malohontského múzea výstava „Havrany a ich príbuzní“, ktorá predstaví krkavcovité vtáky žijúce na území Slovenska, ich život, inteligenciu, miesto v prírode, vzťah s človekom a mýty a legendy, ktoré ich obklopujú. Súčasťou výstavy je aj cyklus prednášok a rozšíreného výkladu k výstave pre školské skupiny a verejnosť, počas ktorej sa návštevníci dozvedia zaujímavé detaily zo života týchto fascinujúcich vtákov. Výstavu z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom výstavy je Fond na podporu umenia.
Havrany, vrany, krkavce, straky, kavky, sojky a orešnice. Najväčšie spevavce, jedni z najinteligentnejších vtákov, tvorcovia sveta, spoločníci bohov,
Zimný festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri svoje štvrťstoročie oslávi veľkolepým programom
Napísal(a) Anežka Kleinová
Pre milovníkov autentického folklóru na hornom Gemeri znamená obdobie pred adventom čas príprav na ojedinelý zimný festival zvykov a obyčají. Diváci sa tešia na rok čo rok bohatší program, ktorý prostredníctvom regionálnych folklórnych zoskupení predstaví tradované zvyky a obyčaje Gemerčanov.
Tento unikátny zimný festival s názvom Rok na Gemeri oslavuje štvrťstoročie, a tak Rožňava v dňoch 18. - 23. novembra 2019 ožije parádnym programom. Tvorivé remeselnícke dielne, tanečné a spevácke domy, koncerty tradovanej, ale aj etno muziky, varenie a pečenie gemerských špecialít, dokonca pokusy o slovenské rekordy v ručnom tkaní „pokrovca“, či ťahaní štrúdle a samozrejme veľkolepý sobotňajší galaprogram zaručujú nielen skvelú zábavu, ale aj možnosť zažiť genius loci Gemera.
HELOVÍN, ZÁSOBOVANIE RAKENDRÓLOM, POVICHODZETUR ZAČÍNA
Napísal(a) ANDREJ FABO
Skupina Massriot na čele so spevákom Róbertom „Ropkom“ Šimkom, známym aj zo súťaže Slovensko Hľadá Superstar 3 (2007), vyráža na jesenné turné s názvom POVICHODZETUR. Skupina na svojom turné navštívi 6 miest, z toho prvé tri už tento týždeň. Okrem piatich miest na východnom Slovensku zavítajú aj do Revúcej. „Vieme, že Revúca sa nachádza na strednom Slovensku, ale hrá sa tam úžasne, dostali sme pozvanie a boli by sme blázni, keby sme to odmietli. V geografii sa ešte kúsok orientujeme,“ dodal s úsmevom spevák a skladateľ. Okrem autorských skladieb zahrá Massriot aj množstvo cover verzií z domácej, či zahraničnej hudobnej scény. Keďže sa kapela stále snaží priniesť niečo nové, tak oproti minulým turné a koncertom prichádzajú s ďalšími hudobnými nástrojmi, ako bezpražcová, tzv. „fretless“ basa
V Baníckom múzeu predstavia diela z letných sympózií Tvorivého spolku Rovás
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Tvorivým spolkom Rovás, prichystalo pre svojich návštevníkov ďalšiu výstavu s názvom Z diel letných sympózií Tvorivého spolku ROVÁS (eNRA) z roku 2019. Záujemcovia si ju môžu pozrieť do 31. januára 2020 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. Výstava prezentuje materiál z Letnej akadémie v roku 2019, ktorá sa konala v Sedmohradsku, Maďarsku a na Slovensku. Umelcov v Tvorivom spolku Rovás združuje spoločná vlnová dĺžka a rovnaký hodnotový rebríček.
„Názov nie je odkazom na runové písmo, ale je odvodený od výrazov „zaznamenať, zobrať na vedomie, vryť do pamäte, zapamätať si.
Škola tanca v rámci projektu Dedičstvo inšpiruje - teraz na ľudovú nôtu zo Šariša i Zemplína
Napísal(a) M.F.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vás pozýva na školu tanca s Marekom Špekom Sabolom a Julkou Leškaničovou. V sobotu 9. novembra 2019 od 17:00 hodiny v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) budete mať príležitosť pod ich vedením osvojiť si základy Višňovského verbunku a čardáša zo Zamutova, Olafskej i Krucenej z Krivian, a pritom sa aj dobre zabaviť pri ľudovej hudbe Filipa Žigu.
„Touto školou tanca chceme tanečníkom z folklórnych kolektívov, ale aj ďalším záujemcom o ľudový tanec z radov verejnosti, ponúknuť na osvieženie tance z regiónov Zemplín a Šariš, aby si ich vyskúšali a porovnali tanečné štýly,“
Besedy v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre širokú verejnosť v druhej polovici mesiaca október dve podujatia s autormi kníh. V utorok 22. októbra 2019 sa uskutoční beseda so slovenskou spisovateľkou Michaelou Ellou Hajdukovou pod názvom „Všetky moje tváre“ a v stredu 23. októbra 2019 tri stretnutia s Pavlom „Hiraxom“ Baričákom, zakladateľom knižného vydavateľstva HladoHlas, autorom románov a kníh s motivačnou literatúrou, fotografom, cestovateľom, hudobníkom, pod názvom „Šlabikár šťastia.“ Podujatia sa uskutočnia v rámci projektu Tajomstvá v literatúre III, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Na rožňavskom námestí dav spieval „Sľúbili sme si lásku“
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, dňa 17.10.2018 otvorilo výstavu s názvom „Čo bolo pred 1989“. Vernisáž otvoril riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič. Podujatia sa zúčastnil aj podpredseda KSK Daniel Rusnák, ktorý pripomenul nielen odvrátenú tvár socialistického zriadenia, ktorý prenasledoval a väznil jeho starého otca, ale aj význam dnešných hodnôt, za ktoré naša spoločnosť vďačí práve Nežnej revolúcii. O hudobnú časť programu sa postaral zamestnanec múzea, Róbert Šimko zo skupiny Massriot, ktorý spolu s návštevníkmi vernisáže zaspieval pomyselnú hymnu Nežnej revolúcie na Slovensku od Ivana Hoffmana – Sľúbili sme si lásku. Po piesni oboznámil prítomných s obsahom výstavy jej kurátor, Pavol Horváth. Vernisáž symbolicky ukončila spustená siréna na aute – veterána s nápisom VB, ktoré parkovalo bezprostredne pred galériou.
Súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas v Drienčanoch
Napísal(a) Ing. Magdalena Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s obcou Drienčany, ECAV Drienčany a Maticou slovenskou uskutočnia v dňoch 23. - 24. 10. 2019 v Drienčanoch XVI. ročník regionálnej a XIV. ročník celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej rozprávky pod názvom Zlatá podkova, zlaté pero, zlaté vlas. Súťaž sa koná na počesť Pavla Emanuela Dobšinského. Počas obidvoch dní je pre účastníkov zabezpečený bohatý sprievodný program (výstava ilustrátora Miroslava Regitka, prezentácia obce a Pamätnej fary P. E. Dobšinského, rozprávkové bytosti, spomienka na J. D. Čipku pri príležitosti 200-tého výročia narodenia). Po ukončení celoslovenskej súťaže je pre účastníkov pripravená aj beseda so známou spisovateľkou Petrou Nagyovou Džerengovou.
Zaujímavý workshop pre dospelých zameraný na spracovanie ovčej vlny
Napísal(a) Eva Čabrová
V jesennom období Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo zaujímavý workshop pre dospelých zameraný na spracovanie ovčej vlny. Ovčia vlna je tradičný materiál v našom regióne, ktorému patrí stále miesto pri výrobe odevných doplnkov a súčastí odevu. V poslednej dobe pociťujeme potrebu návratu k tradičným technikám, objavujeme zabudnuté remeslá, pričom plstenie je jednou z tých techník, ktorú naši predkovia používali v každodennom živote. Dnes sa k nej opäť vraciame v novej podobe, s vlnou rôznej kvality a hrúbky, s novou farebnosťou i postupmi. Plstiť sa dá suchým aj mokrým spôsobom, pod odborným vedením lektorky sa účastníci oboznámia so základmi týchto techník.
Viac...
Historická expozícia Baníckeho múzea v Rožňave má 20 rokov
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti 20. výročia Historickej expozície – prezentačného múzejného depozitára, pripravilo pre žiakov tvorivé predpoludnia. Študenti si mohli v utorok vypočuť prednášku „Ako vznikla Historická expozícia“, ktorú im predniesla historička múzea Sylvia Holečková. Okrem toho si vychutnali aj netradičnú prehliadku expozície, so zameraním na jedinečné predmety a remeslá, ktoré preslávili Gemer, s dôrazom na hrnčiarstvo. „Pre študentov sme s kolegami, okrem prednášky a prehliadky, prichystali aj premietanie filmu o gemerskom hrnčiarstve, popritom si mohli v skupinkách vyzdobiť maľbou dva hlinené džbány a tabuľku so znakmi čižmárskeho remesla,“ uviedla pani Holečková.
Zorganizovali desiaty ročník festivalu detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Piatok, 11. október 2019, patril v Revúcej mladým folkloristom z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej zorganizoval jubilejný desiaty ročník festivalu detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička.
Festival začal dopoludnia na Mestskom cintoríne v Revúcej, kde si organizátori spoločne s mladými folkloristami a ich vedúcimi uctili pamiatku Evky Skalskej, zakladateľky detského folklórneho súboru Lykovček, na počesť ktorej sa festival koná. Popoludní pokračoval festival Školením pre vedúcich detských folklórnych súborov a školami tanca a spevu, ktoré boli určené pre deti z detských folklórnych súborov.
Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný v prednáške PhDr. Dušana Kováča, DrSc. z Historického ústavu SAV
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila pre stredoškolskú mládež a širokú verejnosť v rámci projektu „Milan Rastislav Štefánik – poznaný i nepoznaný“ rôzne podujatia o tejto významnej osobnosti. Záverečnú prednášku celého projektu pod názvom „Brigádny generál francúzskej armády M. R. Štefánik v česko-slovenskom zahraničnom odboji“ bude mať 16.10.2019 PhDr. Dušan Kováč, DrSc. z Historického ústavu SAV Bratislava v priestoroch knižnice, ul. Lipová č. 3. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Slávnostné chvíle Cirkevného zboru ECAV v Gemerskej Polome
Napísal(a) Mgr. Marta Mikitová
Cirkevný zbor ECAV v Gemerskej Polome prežíval v sobotu 12.10.2019 slávnostné a nevšedné chvíle. Pri príležitosti 100. výročia narodenia ThDr. Júliusa Madarása, ktorý ako zborový farár pôsobil v Gemerskej Polome v rokoch 1968 – 1990, bola odhalená pamätná tabuľa bývalým farárom pôsobiacim v tunajšom cirkevnom zbore v rokoch 1784 – 1990 a prezentovaná bola vydaná kniha autorov Ján Chanas – Marta Mikitová: Gemerská Poloma – Ev. a v. cirkevný zbor a jeho farári 1590 – 2019.
Slávnostných služieb Božích sa zúčastnili dôstojný brat biskup Východného dištriktu ECAV Mgr. Slavomír Sabol, senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin, emeritný biskup Východného dištriktu Mgr. Igor Mišina, zborový farár v Muránskej Dlhej Lúke a konsenior GES Mgr. Dušan Pavel Hrivnák,

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-