Vianočné Pastorále slávnostne zazneli tentoraz v slavošovskom kostole
Napísal(a) M. Terrai
Dňa 14.12.2019 sa uskutočnil koncert Vianočné pastorále, ktorý poriadajú obce Štítnickej doliny (Čierna Lehota, Slavošovce, Rochovce, Ochtiná, Štítnik). Tento rok sa konal práve v obci Slavošovce. Tieto slávnosti na oslavu Pána Boha, nášho Stvoriteľa, sa uskutočnili už po 17. krát. V chráme Božom v Slavošovciach na oslavu a k narodeniu Pána zaspievali: Spevokol pri ZPOZ Slavošovce, Spevokol pri CZ Štítnik, Spevokol pri CZ Ochtiná, Spevokol pri CZ Slavošovce Radostná zvesť, Spevokol pri CZ Rochovce, Folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Spevokol pri CZ Slavošovce. Všetky spevokoly si pripravili krásne oslavné piesne, a na záver zaznela spoločná magická pieseň Tichá noc. Programom sprevádzala domáca pani farárka ECAV Mgr. Viera Kmecová,
Zážitkovo-informačnú záhradu otvorili v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Po Geologickej bádateľni v Baníckom múzeu v Rožňave bola v stredu 11. decembra 2019 otvorená zážitkovo-informačná záhrada v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave. Projekt pod názvom Objavujeme čaro Gemera má za cieľ netradičným spôsobom spropagovať klenoty Gemera. V Košickom kraji pribudol tak ďalší inovatívny projekt vďaka krajskému dotačnému programu Terra Incognita a výzve Tradície inšpirujú inovácie. Medzi pozvanými hosťami boli zástupcovia Odboru kultúry a cestovného ruchu Košického samosprávneho kraja Eva Bružeňáková a Veronika Šitárová, poslanci Košického samosprávneho kraja, zástupcovia samosprávy, riaditelia základných a stredných škôl, ako aj zástupcovia spolupracujúcich partnerov a firiem, ktorí sa na projekte podieľali.
Zimný zraz hry PLAMEŇ pre deti revúckeho okresu v Muráni
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Revúcej v spolupráci s obcou Muráň a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) v Muráni zorganizovali dňa 14. 12. 2019 v telocvični Základnej školy halovú súťaž pre deti revúckeho okresu. Súťažilo sa v uzlovej štafete, v štafete 5 x 30 m a v štafete dvojíc. Päťčlenné kolektívy vo veku od 5 do 15 rokov súťažili v kategóriách – dievčatá a chlapci.
Výsledky:
dievčatá – Muráň 168,9 sek.
chlapci – Jelšava A 136,7 sek., Muráň B 149,8 sek., Jelšava B 177,0 sek., Muráň C 185,6 sek., Muráň A 189,7 sek.
K významnému výročiu DHZ v Muráni pribudla aj čestná zástava Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky
Napísal(a) G.J.
Dobrovoľný hasičský zbor v Muráni si tohto roku v máji pripomenul 130. výročie svojho založenia. Okrem miestnych obyvateľov túto jedinečnú udalosť v obci pod Muránskym hradom prišli s miestnymi hasičmi osláviť aj pozvané hasičské zbory z Jelšavy, Hucína, Kamenian, Magnezitoviec, Ratkovej, Gemerskej Vsi, Držkoviec a z družobného mestečka Fryšták v Čechách. K oceneniam, ktorých sa DHZ v Muráni na tejto slávnosti dostalo, v týchto dňoch pribudlo ďalšie. Pani Gabriela Jakubecová nám poslala príjemnú informáciu, ktorá zrejme povzbudí ešte viac solídnu rodinu muránskych hasičov. Píše nám, že "Pri príležitosti spomínaného výročia im bola Prezídiom DPO SR schválená a udelená čestná zástava Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky.
Vianočné tvorivé dielne v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sú opäť obrovským lákadlom
Napísal(a) G.B.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične prichystalo pre žiakov základných škôl Vianočné tvorivé dielne. Je dôležité zachovávať tradície a od malička vštepovať deťom odkaz a pravé hodnoty Vianoc. Sú to sviatky, ktoré patria rodine, ich hlavným cieľom nie je rozdávanie darčekov, aj to chcú priblížiť pracovníci múzea. Ako uviedla Gabriella Badin, múzejná pedagogička Baníckeho múzea v Rožňave: „Vianoce sú časom pokoja, radosti a rodinnej pohody, preto sme sa rozhodli naučiť našich malých návštevníkov vyrobiť si tradičné, ale aj menej tradičné vianočné ozdoby, ako sú napríklad anjeliky, ozdobné vianočné tašky, stromčeky a podobné predmety, ktoré nám približujú čaro a atmosféru Vianoc“.
Spomienkové slávnosti Jura Hronca – matematika svetového formátu – v Gočove
Napísal(a) Daniela Hroncová-Faklová
Mohli by sme mu dať prívlastok „matematik z Gemera“ a boli by sme presní. Narodil sa v doline rieky Slanej, strávil tam roky detstva i ranej mladosti; tu absolvoval ľudovú školu i rožňavské gymnázium, a spod Stromiša odchádzal za štúdiami do sveta. Rodnému kraju sa nikdy nespreneveril, práve naopak. Miestom večného odpočinku Jura Hronca sa stalo rodné Gočovo.
Akademik Jur Hronec (1881- 1959), matematik svetového formátu, vedec, pedagóg, predseda Matice slovenskej i Slovenského národného múzea, kultúrny činovník, zakladateľ a spoluorganizátor piatich slovenských vysokých škôl zomrel 1. decembra presne pred šesťdesiatimi rokmi v Bratislave. Napriek plynutiu času jeho verní rodáci, ale i tí, ktorí čerpali z Hroncovej studnice vedomostí a poznania, si i po desaťročiach spomínajú na významného rodáka, skvelého pedagóga, uznávaného vedca, jedinečného organizátora – jednoducho slovenského vzdelanca.
TATRA 148 v novom šate je už Hasičskej zbrojnici v Slavošovciach
Napísal(a) G. Jakubecová
Pre dobrovoľných hasičov zo Slavošoviec bol rok 2019 veľmi šťastným rokom, zrejme boli veľmi dobrí a šikovní. Dňa 18. septembra t. r. na Námestí baníkov v Rožňave si prevzali kľúče od novej CAS 15 IVECO DAILY, pár dní pred Mikulášom sa dozvedeli, že boli úspešní a získali dotáciu na rekonštrukciu budovy Hasičskej zbrojnice. Symbolicky 6. decembra 2019 – ako mikulášsky darček – sa do priestorov hasičskej zbrojnice vrátila zreparovaná CAS 32 TATRA 148. Pre dobrovoľných hasičov zo Slavošoviec to bol snáď najkrajší darček. Krátko pred 14-tou hodinou sa začali schádzať miestni dobrovoľní hasiči, hasiči z okolitých obcí, ale aj obyvatelia Slavošoviec. Pred Hasičskou zbrojnicou bola už vystavená hasičská technika – CAS 15 IVECO DAILY a CAS K 25 LIAZ 101 – KAROSA.
Juraja KAZAMEKA poznali kedysi nielen v Betliari a Gemeri, ale aj v šírom svete
Napísal(a) Mikitová Marta
Presne pred 93 rokmi, dňa 10.12.1926, koncertoval vo Vládnej budove v Bratislave huslista Juraj Kazamek. Klavírny sprievod mu robil Gustáv Koričánsky. Pre našinca, ktorý sa zaoberá kultúrou či históriou Gemera, to musí byť dôležitý údaj, ktorý nás zbližuje s betliarskym rodákom Jurajom Kazamekom (1882-1956), meno ktorého v hudobnom svete malo v tom čase vysoký cveng. V súčasnosti si ho znovu pripomeňme a spoločne sa zamyslime nad obsahom článku Mariána ŠIMKULIČA, ktorý v týchto dňoch uverejnil týždenník Slovenské národné noviny vo svojom 48. čísle. Myslíme si, že jeho prevzatím aspoň trošku pozdvihneme uvedomelosť a zvýšime znalosti mladších a potešíme starších čitateľov webstránky Maj Gemer.
Projekt DOTYKY S HISTÓRIOU žije v Rimavskej Sobote už osem rokov
Napísal(a) GMOS Rimavská Sobota
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote bolo organizátorom už VIII. ročníka projektu DOTYKY S HISTÓRIOU, ktorý bol zameraný na priblíženie histórie prostredníctvom návštevy sakrálnych pamiatok, starobylých kostolíkov, rodných domov, pamätných izieb a pamätníkov našich dejateľov. Projekt bol realizovaný v dvoch etapách, I. etapa sa konala 9. augusta 2019 a vybrali sme sa po severnej trase Gotickej cesty – navštívili sme kostoly vo Veľkých Teriakovciach, v Rimavskej Bani, v Rimavskom Brezove a v Tisovci.
II. etapa sa konala 15. novembra 2019 a navštívili sme časť južnej trasy Gotickej cesty – kostoly v Rimavskej Sobote, Rimavskej Seči a v Žípe.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ako poďakovanie pre všetkých svojich návštevníkov a podporovateľov podujatie s názvom „Vianoce v múzeu“. Podujatie sa bude konať dňa 27. decembra 2019 od 9:00 do 14:00 hod. vo všetkých prevádzkach Baníckeho múzea v Rožňave.
„Aj týmto podujatím by sme chceli poďakovať všetkým našim návštevníkom za prejavenú dôveru v roku 2019, práve preto bude vstup do všetkých prevádzok úplne zdarma a pre všetkých, bez ohľadu na vek,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič.
Aby múzeum prilákalo aj nových návštevníkov, vyhlásilo pre svojich fanúšikov na najväčšej sociálnej sieti súťaž s názvom „Vianočná zdieľačka“,
Viac...
Prvá konferencia ľudových remeselníkov Košického kraja pomôže spropagovať tradičné remeslá
Napísal(a) AK
Tradičné ľudové remeslo, jeho miesto, podpora a rozvoj v podmienkach Košického samosprávneho kraja (KSK) sú nosnými témami konferencie s názvom Tradičné ľudové remeslo v Košickom kraji. Konferencia je primárne určená pre ľudových remeselníkov a ľudovo-umeleckých výrobcov. V roku 2019 pod gesciou KSK začal svoju činnosť Remeselnícky inkubátor Gemer (RINK). Ten sa postupne stáva unikátnym vzdelávacím centrom pre ľudových remeselníkov. Jedným z hlavných bodov konferencie bude predstavenie doterajších, aj pripravovaných aktivít remeselníckeho inkubátora.
„Remeselnícky inkubátor Gemer sme v Gemerskom osvetovom stredisku otvárali
Vernisáž "nabitá" fotografiami aj návštevníkmi
Napísal(a) Juraj Genčanský
V Revúcej sme otvorili tradičnú decembrovú prehliadku najlepších záberov domácich amatérskych fotografov.
Český džezový kritik a publicista Lubomír Dorůžka raz napísal: „Kreslo, ovocie v konzerve, pitná voda a fotografia sú veľké vymoženosti civilizácie.“ Svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že „spríjemňujú život, prispievajú k nevyhnutnej regenerácii síl, poskytujú ušľachtilú zábavu“.
Vždy, keď sa vraciam k tomuto citátu a rozmieňam si ho na drobné, znovu a znovu ho podrobujem skúške času. A predstavte si, odoláva. O tom, že pohodlné kreslo spríjemňuje život, azda nemusím presviedčať nikoho.
Vďaka mimoriadnej výzve pre rozvoj slovenského folklóru získal Folklórny súbor LYKOVEC pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej od Fondu na podporu umenia finančný príspevok na projekt „Veje vetrík“, a to vo výške 3 000,00 €.
Folklórny súbor si v rámci projektu a schválenej dotácie vyčlenil ďalších 705,00 € a mohol si tak nakúpiť súčastí krojového vybavenia a obnoviť krojovaný fundus, ktorý bude slúžiť aj detskému folklórnemu súboru Lykovček.
Nadšenci folklóru a tradícií Gemera budú môcť vidieť vynovené kroje už 8. decembra 2019 o 16:00 hod. v rámci tradičného každoročného programu folklórnych súborov
Festival zvykov a obyčají Rok na Gemeri tohto roku po dvadsiatypiatykrát
Napísal(a) MG od
Zimný festival zvykov, ktorý sa tohto roku už po 25-krát uskutočnil pod názvom Rok na Gemeri máme za sebou. Folklórne súbory z horného Gemera aj tohto roku sa predstavili divákom pod organizátorskou taktovkou Gemerskeho osvetového strediska v sále OKC v Rožňave dňa 27. novembra 2019. Začiatok tohto zaujímavého festivalu sa však viaže na Slavošovce, ktoré mu dali aj podnázov: Čo si starí pamätajú, to mladí uchovajú. Tohtoročný jubilejný ročník sa v Rožňave začal už v pondelok 18. novembra a sprievodnými programami rôzneho charakteru prebiehal po celý týždeň. Informovali sme vás podrobnejšie i na našej stránke. Vyvrcholil galaprogramom v sobotu 23. novembra, kedy na pódiu divákov zaujal festival zvykov a obyčají nášho regiónu viac ako dva a pol hodinovým vystúpením folklórnych súborov a tiež vystúpeniami hosťujúcich súborov a folkloristov mimo Gemera.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-