Výstava 66 odborne ošetrených historických periodík z knižnice Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) I. Krnáčová
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je od 1. júna 2020 vystavených 66 odborne ošetrených historických periodík z knižnice múzea.
Návštevníci majú možnosť vidieť napríklad slávny lexikón Carla Rottecka a Carla Welckera: Staats = Lexikon oder Encyklopädie der Staatswissenschaften z roku 1836, meteorologický časopis Az Időjárás : Meteorológiai havi folyóirat z roku 1898, taktiež historické periodiká z pedagogiky, botaniky a iné. Súčasťou výstavy je i dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác. Periodiká budú po ukončení výstavy dostupné na prezenčné štúdium v knižnici múzea.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa pripojilo k ostatným kultúrnym organizáciám kraja a pripravilo pre deti podujatie s názvom „Deň detí v Baníckom múzeu v Rožňave“. To sa uskutoční 5. 6. 2020 (piatok) od 9:00 hod. do 17:00 hod. vo vonkajších priestoroch exteriérovej Geologickej bádateľne Zážitkového centra Sentinel, na Šafárikovej 43 v Rožňave.
„Teší ma, že v aktuálnej, o čosi náročnejšej dobe, sa nezabudlo na našich najmenších a aj Banícke múzeum v Rožňave sa rozhodlo spríjemniť im Medzinárodný deň detí. Veď kto by si nechcel vyskúšať napríklad ryžovanie zlata, ktoré je už každoročne v múzeu veľkým lákadlom.
Výstava v GMM, ktorá je zameraná na prírodu ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a poznatkov
Napísal(a) RNDr. Monika Gálffyová
V piatok 29. mája 2020 o 9.00 hod. sprístupní Gemersko-malohontské múzeum druhú výstavu po znovuotvorení s názvom Bionika – príroda na to prišla prvá. Výstavu pripravilo Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši (www.smopaj.sk). Výstava je zameraná na prírodu ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a poznatkov pre techniku, architektúru a dizajn. Návštevníci sa dozvedia, ktoré živé organizmy stáli na počiatku pokusov pri skonštruovaní lietadiel, ponoriek, sonarov, ale aj to, čo inšpirovalo vynálezcu suchého zipsu. Výstavu je možné navštíviť od utorka do piatka v čase od 9.00 do 17.00 hod., cez víkend od 13.00 do 17.00 hod. Výstava potrvá do 20. septembra 2020. Bionika je vedný odbor, ktorý princípy fungovania živých systémov a ich štruktúr aplikuje do konkrétnych technických a technologických zariadení a využíva prírodné štruktúry ako určité modely a inšpiračné zdroje pri riešení konkrétnych problémov. „Bionicky“ funguje
Rožňavský fotoklub Pix – XL oslavuje výstavou v Baníckom múzeu 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Andrea Gibasová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na jubilejnú výstavu fotoklubu Pix – XL do priestorov Galérie Baníckeho múzea.
Rožňavský Pix-XL fotoklub bol vysnívaný už pred desiatimi rokmi. Písal sa rok 2010 keď traja kamaráti „blúdili“ Silickou planinou. Príroda vždy ponúka „niečo krásne“ a myšlienka vytvorenia klubu sa sformovala práve tu niekde medzi škrapmi krasu.
„Fotografia je pre nás každodennou súčasťou, no zároveň niečím výnimočným, aj preto klubové narodeniny oslavujeme spoločnou výstavou. Klubová jubilejná výstava je rozmanitá žánrovo aj tematicky, veď spoločne vystavujú viacerí členovia, ktorých uplynulý čas inšpiroval tvoriť rôzne fotografie no zároveň ich fotografia spája,“
Nová publikácia Gabriela Rožaia: Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, má v hlavnej náplni svojej činnosti rozvoj, dokumentáciu a šírenie kultúrneho dedičstva regiónu Gemer. V oblasti tradičnej kultúry ide aj o uchovávanie nehmotných jazykových prejavov.
V záujme čo najvernejšieho zachovania a správnej interpretácie jednotlivých nárečí vznikla jedinečná metodická príručka Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Určená je etnológom, kultúrno-osvetovým pracovníkom, ale aj folkloristom, či zberateľom ľudovej slovesnosti. Ponúka nielen návod na jednotný prepis nárečových prejavov, ale aj charakteristiku a členenie nárečí a nárečových skupín v oblasti, a tiež praktické príklady správneho použitia špeciálnych znakov a grafém pri transkripcii.
Výstava Šarlota Bottová: Výber z tvorby – bude sprístupnená bez vernisáže
Napísal(a) Ľ.P.
Výstavu Šarlota Bottová: Výber z tvorby Gemersko-malohontské múzeum pripraví ako prvú po uvoľnení opatrení v súvislosti s pandémiou Covid 19. Bude sprístupnená bez vernisáže od 19. mája 2020.
Šarlota Bottová sa v rámci výtvarného umenia venuje najmä kresbe portrétov. V rámci svojej tvorby ich namaľovala vyše sto, pomerne veľké množstvo na objednávku, no postupne, s rastúcim záujmom verejnosti, aj pre potreby výstav. Svoje diela vystavovala napríklad v Prahe (2016), na výstave amatérskych rómskych umelcov AraArt v Košiciach (2017), v Hnúšti (2017) a v Rimavskej Bani.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, s radosťou oznamuje všetkým svojim návštevníkom a záujemcom, že otvára svoje brány v utorok 19. mája 2020.
„Pre širokú verejnosť sprístupňujeme areál Zážitkového centra SENTINEL na Šafárikovej č. 43, avšak s určitými obmedzeniami pri používaní niektorých interaktívnych prvkov. Okrem toho môže verejnosť navštíviť aj Historickú expozíciu – prezentačný múzejný depozitár na Šafárikovej č. 31 a Galériu Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov č. 25. Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí zatiaľ ostáva pre verejnosť zatvorená,“ povedal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Uvedené prevádzky budú podľa pokynov Košického samosprávneho kraja, Ústredného krízového štábu aj Hlavného hygienika SR otvorené v obmedzenom režime, čiže od utorka do piatka,
Medzinárodný deň múzeí s bezplatným vstupom do Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) MOM
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí – 18. mája 2020 bude vstup do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote bezplatný. Aj v tejto neľahkej situácii sa múzeum rozhodlo neupustiť od tradície a vyšlo v ústrety návštevníckej verejnosti tým, že v pondelok 18. mája sprístupní stále expozície v čase od 8:00 do 16:00 hod.
„Múzeum bude otvorené mimoriadne aj v pondelok, napriek tomu, že býva v tento deň v týždni pre verejnosť uzatvorené. Návštevníkom ponúkame bezplatnú prehliadku stálych expozícií a výstavy Nieto majstra nad kováča...“: Martina Oštrom Mareková.
Medzinárodný deň múzeí je sviatkom všetkých múzejníkov od roku 1977, kedy tak rozhodla Medzinárodná rada múzeí ICOM počas generálnej konferencie v Moskve. Múzeá patria k inštitúciám,
Darček pre prvých návštevníkov múzea
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
(MOM) - Brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote pre verejnosť sa opäť otvárajú dňa 12. mája 2020 o 9.00 hod. Vedenie múzea pripravilo milé prekvapenie. Každý individuálny návštevník, dvojica či rodina dostane pri návšteve múzea darček v podobe najnovšieho zborníka Gemer-Malohont, ročník 15.
Zborník prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea, ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 15. ročník zborníka obsahuje 17 odborných príspevkov z archeológie, histórie a etnológie.
Gemersko-malohontské múzeum opäť otvorené pre verejnosť
Napísal(a) M. Oštrom Mareková
Od utorka 12. mája 2020 sa opäť otvárajú brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Múzeum bolo pre verejnosť zatvorené celých 64 dní. Múzeum bude otvorené počas štandardných otváracích hodín – v pondelok zatvorené, v utorok až piatok otvorené od 9:00 do 17:00 a počas víkendu od 13:00 do 17:00.
Počas návštevy múzea však budú platiť určité opatrenia. Vstup do múzea bude povolený len s prekrytými hornými dýchacími cestami (napr. rúškom, šatkou, šálom). Pri vstupe bude potrebné si dezinfikovať ruky pripraveným dezinfekčným prostriedkom. Počet návštevníkov vo výstavných a expozičných priestoroch v jednom okamihu bude limitovaný na jedného návštevníka na 25m2 (t.j. maximálne traja návštevníci v jednej miestnosti), táto podmienka sa nevzťahuje na deti.
Viac...
Mária Halková rod. Michaliková * 03.07.1932 Važec – † 28.04.2020 Rožňava
Gloriam qui spreverit, veram habebit – Skutočnú slávu získa ten, kto o ňu nestojí.
Vedeli sme o jej podlomenom zdraví, tušili sme, aká bude posledná etapa cesty našej tety Halkovej: ad astra per asperam – utrpením ku hviezdam. Jednako správa o poslednom vydýchnutí vzácnej priateľky hlboko zasiahla početné matičiarske spoločenstvo.
Teraz znie mĺkva panychída, rúfusovské nepočuteľné laudácio za húževnatou rodáčkou z malebného Važca, kde uzrela svetlo sveta a pod tatranskými končiarmi jej klíčili v duši výhonky krištáľového národovectva, lásky k piesni, tancu a ľudovým tradíciám. Velebné ticho hlbín sa rozprestiera ponad všetky gemerské miesta či zákutia, ktorým teta Halková od roku 1971, kedy sa presťahovala do Rožňavy, vpisovala letokruhy svojho celoživotného úsilia. Vtlačila autentickú pečať matičiarskemu životu i dianiu v jeho celostnom rozmere aj význame.
Štvrtého mája si každoročne pripomíname Deň svätého Floriána. Svätý Florián bol katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Tento rok sme si prvýkrát mohli pripomenúť tento sviatok patróna hasičov pri soche svätého Floriána dňa 03. 05. 2020, kde sa stretli jelšavskí dobrovoľní hasiči, zapálili sviečky a uložili venček. Je to, v tejto dobe, jediná možnosť, ako si pripomenúť tento sviatok. Dúfam, že sa toto stane každoročnou tradíciou a budeme sa môcť sem vracať vo väčšom počte.
Svätý Florián, patrón hasičov a záchranárov
V minulosti, keď mali hasiči ako hlavnú úlohu hasenie požiarov a rozšírenie osvety obyvateľstvu, sa spektrum úloh hasičstva značne rozšírilo. V súčasnosti zasahujú príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), ale aj členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) okrem požiarov aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách, úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok, množstve rôznych technických zásahov a pri záchranárskych prácach. Nezanedbateľná je aj osvetová činnosť ohľadom poučenia obyvateľstva a kontroly požiarneho zabezpečenia budov. Hasiči spolupracujú aj pri riešení núdzových situácií.
K 01. 04. 2002 bol uzákonený Hasičský a záchranný zbor, pod ktorý patria všetky profesionálne hasičské zbory na Slovensku. Vznikla tiež Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR). Zásahy a záchranné práce vykonávajú okrem iného:
HaZZ, ktorý je zložený z príslušníkov HaZZ.
Predmetom mesiaca máj je úlomok keltského skleneného náramku zo Včeliniec
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ predstavíme verejnosti fragment skleneného náramku zo Včeliniec – najstarší sklenený predmet vo viac ako stotísicovom zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea. Nakoľko je múzeum od 9. marca 2020 až do odvolania zatvorené, prezentujeme zbierkové predmety prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Instagram a tiež na internetovej stránke múzea.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).