Z myšlienky zbierať príbehy z nášho Gemera vzišla kniha Ľudové klenoty
Napísal(a) Božena Miháliková
Dňa 3. marca 2010 sa v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave uskutočnilo stretnutie realizátorov projektu Ľudové klenoty i prizvaných hostí, ktorými boli Prof.h.c., prof. Ing. Ondrej Hronec, Dr.Sc. s manželkou PhDr. Danielou Hroncovou, riaditeľka DMS Ing. Zlatica Halková a predsedkyňa MO MS Oľga Benediktyová. S nápadom zachovať odkaz predkov gemerského regiónu vo forme rozprávok, povestí, príbehov a udalostí prišla regionálna knižnica pred dvomi rokmi. Vyzvala všetkých, ktorí žijú v tomto regióne, aby prispeli príbehmi, udalosťami, povesťami a podobne, buď z vlastných zážitkov, alebo z rozprávania pamätníkov. Snahou knižnice bolo nadviazať na tvorbu a prácu významného gemerského rodáka P. E. Dobšinského, aby sa aspoň časť histórie života tu žijúceho ľudu uchovala pre budúcnosť.
Na výzvu reagovalo množstvo rozprávačov i zberateľov zážitkov, v ktorých je zachytený život obyčajného, prostého ľudu, jeho životné skúsenosti, rady i ponaučenia, z ktorých môže čerpať a učiť sa terajšia i budúca generácia. Je veľmi potešiteľné, že do zbierania príbehov a udalostí sa zapojili i mladí ľudia, a to žiaci Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave pod vedením učiteľky slovenského jazyka.
Výsledkom zberateľského úsilia sa stala knižka - zborník "Ľudové klenoty", ktorá bola na tomto stretnutí pokrstená vodou, chlebom a soľou. Zborník bol vydaný s finančnou podporou MK SR a projekt Ľudové klenoty bol zrealizovaný s finančnou podporou KSK. Pozostáva z piatich kapitol v slovenskom jazyku a z troch kapitol v maďarskom jazyku. Príspevky zberateľov sú rozdelené podľa povahy textu, ako napríklad "Z ľudovej múdrosti", "Rozprávky a povesti", "Aj takí sme boli...", "Stalo sa nestalo..." atď. Knižka je doplnená i fotografiami z prvého stretnutia zberateľov v roku 2009.
Riaditeľka Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského Mgr. Iveta Kyselová poďakovala prispievateľom a vyslovila presvedčenie, že knižka bude motiváciou pre ďalších, ale aj pre tých, ktorí si ju prečítajú pre zábavu.
Za myšlienku zbierať príbehy nášho Gemera s bohatou históriou, krásnou prírodou, ale hlavne vzácnymi ľuďmi a vydať ju knižne, patrí veľké poďakovanie riaditeľke regionálnej knižnice a jej kolektívu.
7.3.2010
Text a fotografie: Oľga Benediktyová,
predsedníčka MO MS
Rožňava
{gallery}obsah/roznava/kniznica{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.